Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/416/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221644 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214221644.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské Kráľovstvo zast.: GOLIAŠOVÁ Gabriela, s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany proti žalovanej: K. Z., narodená XX.XX.XXXX bytom K. N. XXX, XXX XX C. N., o zaplatenie 2.175,36 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/530/2014-31 zo dňa 5. februára 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v napadnutej časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a v časti trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.315,57 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.315,57 eura od 20.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 30,81 eura titulom súdneho poplatku za žalobu a 49,97 eura titulom trov právneho zastúpenia to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Súčasne určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pod hlavou 18 sankcie účtovanú v dôsledku omeškania klienta § 2 v znení „v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi účtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur, táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 13.02.2012 uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 2.000,- eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala uhrádzať v 60 mesačných splátkach po 71,09 eura. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto ju súd posudzoval podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, riadi sa ustanoveniami tohto zákona a otázky, ktoré nie sú v ňom upravené, sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Právny režim spotrebiteľského úveru sa nemôže riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka ani v prípade, ak by sa účastníci takto zmluvne dohodli. Je zrejmé, že v danom prípade ide o tzv. typovú zmluvu, vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravované dodávateľom bez účasti druhej strany spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom stanovené podmienky uvedené v § 9 ods. 1, 2 zákona. V prejednávanom prípade absentuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), k) a j), preto sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšku poskytnutého úveru bez zmluvných úrokov, prípadne poplatkov. Výška úveru predstavovala sumu 2.000,- eur a žalovaná doposiaľ uhradila splátky 684,43 eura, preto je povinná žalobcovi vrátiť sumu 1.315,57 eura a v ostatnej časti v sume 859,79 eura žalobu žalobcu zamietol. K zamietnutiu nároku žalobcu došlo i čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty uvedenej v úverových zmluvných podmienkach, keďže tieto dojednania sú absolútne neplatné. Sú písané veľmi drobným písmom, voľným okom skoro až nečitateľným. Naviac tieto dojednania o zmluvnej pokute sú zapracované medzi menej podstatné a významné úverové zmluvné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že táto časť je tak nedôležitá, nehovoriac o tom, že dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať, ak je súčasťou všeobecných úverových podmienok, keďže zmluvná pokuta musí byť dohodnutá v písomnej forme. Zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná v zákonom predpísanej písomnej forme a nie v typových obchodných podmienkach. Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti aj vtedy, ak sa jej nikto nedovolá. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a zohľadnil, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech v rozsahu 60,48 %, neúspech v rozsahu 39,52% a pomer úspechu a neúspechu predstavuje 29,96%. V tomto rozsahu priznal žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasil, nepovažoval ho za dostatočne odôvodnený, i keď právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Nedodržanie týchto požiadaviek má za následok porušenie práva na spravodlivé súdneho konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Žalobca nepopiera, že ide o spotrebiteľský vzťah, vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, predmetom ktorého je úverová zmluva medzi účastníkmi. Poukázal na vyjadrenie Najvyššieho súdu SR ohľadom otázky neprijateľných podmienok ustanovených v Smernici 93/13/EHS: argument, že akákoľvek individuálne dojednaná zmluvná podmienka je neplatná, nemá oporu v § 53 OZ ani v Smernici Rady 93/13/EHS. Podľa právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresované iba členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Podľa judikatúry Súdneho dvoru EÚ ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty (Najvyšší súd SR 5 Oboer 35/2013). Žalobca argumentoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako uvádza súd. Podstatným znakom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to takej kvality, ktorá musí byť značná a nie malá, či nepatrná v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa. Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl. Nemožno si však túto podporu zamieňať s nevhodným paternalizmom štátnej moci, v súkromných vzťahoch v trhovom prostredí je každý z účastníkov už zo samotnej podstaty konfrontovaný so rôznymi ponukami a lákadlami v podobe reklamy a marketingu. Štát nemôže za spotrebiteľa prostredníctvom súdnej moci suplovať jeho rozhodovací proces a zvážiť, či nie je vhodné z hľadiska ich domnelej výhodnosti z pohľadu neosobného štátu. Spotrebiteľ má právo sám sa rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije, či nie. K dojednaniam v úverových zmluvných podmienkach uviedol, že tieto sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami uvedenými na lícnej strane úverovej zmluvy. Nesúhlasil s tým, že by nebola zmluvná pokuta písomne dojednaná. Písomnosť musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. V súvislosti s písomnou formou úverovej zmluvy žalobca poukázal na to, že ak žiadny právny predpis neobsahuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani žiadny právny predpis nestanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav umiestnený jej podpis. Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne odvolaniu vyhovieť a rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobcovi priznať uplatnené nároky. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a),d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutej časti rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s § 219 ods. 2 OSP ho len doplňuje reagovaním na odvolanie žalobcu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žaloba žalobcu v zamietajúcej časti nie je dôvodná. Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o úvere v zmysle zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/530/2014 je nárok žalobcu na plnenie voči žalovanej v sume 2.175,36 eura spolu s príslušným vyčísleným úrokom 281,16 eura a úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 2175,36 eura od 20.11.2014 do zaplatenia, ako i trovy konania. Žalobca uplatnil v konaní nárok zo zmluvy uzavretej právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 13.02.2012, ktorou zmluvou jej bol poskytnutý úver 2.000,- eur. Nárok žalobcu pozostáva zo zosplatnenej istiny 1.756,53 eura(vrátane zmluvnej pokuty), z istiny 97,90 eura, zo zročného úroku 222,55 eura, poplatku za vedenie účtu 9,95 eura, poistenia 25,05 eura a upomienky 63,38 eura, spolu 2.175,36 eura, ďalej si žalobca uplatňuje i vyčíslený úrok 281,16 eura a trovy konania. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal istinu 1.315,57 eura spolu s úrokom z omeškania od 20.11.2014 do zaplatenia a vo zvyšku jeho nárok zamietol. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha priznania nároku v celom uplatnenom rozsahu, t.j. v istine nad prisúdenú sumu, ďalej zosplatnený úrok, poplatok za vedenie účtu, poistenie, náklady za upomienky, ako i vyčíslený ročný úrok z omeškania. Ani sám žalobca v odvolaní nespochybňuje skutočnosť, že v predmetnom zmluvnom vzťahu pôvodný veriteľ je dodávateľom (spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. Piešťany a na strane dlžníka vystupuje spotrebiteľ. Na právny vzťah založený predmetnou spotrebiteľskou zmluvou zo dňa 13.02.2012 bolo potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ZoSÚ), ako i príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské vzťahy a ochranu práv spotrebiteľa a to napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o spotrebiteľský úver, pretože sú tu naplnené znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z § 2 citovaného zákona. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie na zmluvu o spotrebiteľskom úvere osobitné náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať a ako súd prvého stupňa, resp. i odvolací súd zistil, že zmluva účastníkov týmto požiadavkám zákona bezozbytku nevyhovuje. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, Podľa § 11 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Citované ustanovenia zákona majú za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretí zmluvy o úvere o všetkých jej podmienkach dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré preto môže spotrebiteľ zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 zákona vymenováva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich uvádza tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku bolo donútiť dodávateľov a veriteľov, aby ustanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Súd prvého stupňa, rsp. aj odvolací súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať a zistil, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Bez toho nie je zrejmé, odkedy, dokedy trvá zmluva a aká časť mesačnej splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a k) z.č. 129/2010 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ stanovuje jednoznačné vyjadrenie dobu trvania zmluvy dátumom začiatku a konca a „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca uvedenie doby jej trvania údajom odkedy dokedy a aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesporne nie je uvedená náležitosť vyžadovaná zákonom podľa § 9 ods. 1 písm. f) a k) a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (čo odvolateľ vlastne v odvolaní ani nepopiera), bolo potom nevyhnutné pre absenciu obligatórnej zákonom stanovenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predmetnú zmluvu o úvere s použitím § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Bolo už potom nadbytočným (a to i vzhľadom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania) zaoberať sa tým, či v predmetnej zmluve absentujú prípadne i ďalšie náležitosti podľa citovaných ustanovení, čo by taktiež spôsobovalo bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru (napríklad zisťovať správnosť výšky RPMN a iné). Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že v predmetnej zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) a písm. f) zákona a preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšku poskytnutého úveru bez zmluvných úrokov či ďalších poplatkov. Zistil, že výška poskytnutého úveru predstavuje 2.000,- eur, zo splátkového kalendára predloženého žalobcom (č.l. 17 spisu) vyplýva, že žalovaná uhradila splátky v sume 684,43 eura, preto žalobcovi dlhuje 1.315,57 eura. Pretože predmetný úver v zmysle § 11 písm. a) ZoSÚ pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. k), písm. f) ZoSÚ) sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ žalobcovi priznal len uvedenú istinu spolu s úrokom z omeškania od poslednej splátky a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v takto napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. Žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, keďže tento sa nevenuje výrokovej časti o neprijateľných zmluvných podmienkach a neuvádza presvedčivé a relevantné dôvody vyhlásenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú časť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, musí svoj záväzný záver o neplatnosti zmluvnej podmienky vyjadriť vo výrokovej časti rozsudku tak, aby ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala logicky uzavretý celok, pre pochopenie podstaty ktorého nie je potrebné, aby ten, kto sa s výrokom oboznamuje mal k dispozícii celú spotrebiteľskú zmluvu (R 6/2015 - uznesenie NS SR z 9. októbra 2014 sp. zn. 3 Cdo 446/2013). V danom prípade súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti pod hlavou 18 sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, § 2 v citovanom znení je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky a žalobca, ktorý túto podmienku použil na uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu túto skutočnosť v odvolaní namieta. Vo vzťahu k určeniu zmluvnej podmienky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v Hlave 18 v § 2 je potrebné primárne poukázať na to, že námietka odvolateľa, že rozsudok súdu vo vzťahu k tejto časti neobsahuje žiadne odôvodnenie neobstojí. Prvostupňový súd totiž v preskúmavanom rozsudku venuje na strane 4, 5 tejto otázke rozsiahly odsek, v ktorom svoje závery vyargumentoval. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvého stupňa stotožnil v tom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute výlučne vo všeobecných obchodných podmienkach, hoci vyhlásených za jej neoddeliteľnú súčasť, nemožno považovať za platne písomne dojednané. Predmetná zmluvná pokuta, ktorú si okrem iného žalobca uplatňuje danou žalobou, nebola dojednaná priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd sa i s týmto záverom prvostupňového súdu, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné, plne stotožňuje. Poukazuje pritom na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11). Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve, ale iba v podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa s poukazom na § 1 ods. 2 v spojení s § 300 až § 302 Obchodného zákonníka, vzťahuje i na obchodnoprávne vzťahy). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty aj s príslušenstvom zamietol. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zamietnutia uplatnenej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty v sume 17,- Eur ako vo výroku vecne správny s použitím § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V odvolacom konaní bola úspešným účastníkom konania žalovaná, preto odvolací súd vyslovil, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.