Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/418/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222269 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214222269.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, adresa na doručovanie Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: S. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXXX/XX, XXX XX F. B., o zaplatenie 689,11 eura s istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/362/2014-43 zo dňa 12. februára 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a časti trov konania účastníkov z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobcu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 248,11 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 27.09.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona č. 351/2011 Z.z. (§ 43 ods. 1, § 43 ods. 12), ustanoveniami Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964 Zb. (§ 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, § 52 ods. 4, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, § 544 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (§ 10c v znení účinnom od 01.02.2013, § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013). Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že účastníci uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí verejných služieb vrátane dodatku, súčasťou ktorej zmluvy sú i všeobecné zmluvné podmienky. Na základe tohto potom žalobca zapožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby žalobcu, za čo jej vyúčtoval sumu 248,11 eura pripojenými faktúrami (č.l. 15 až 20), ktoré žalovaná neuhradila. Okrem toho, keďže porušila zmluvné podmienky, uplatnil si i nárok na zmluvnú pokutu 441,- eur. Uzavrel, že v danom prípade ide o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na jej právnu formu. Ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané, keďže ide o formulárovú zmluvu vrátane všeobecných zmluvných podmienok, kde sa vypĺňajú len niektoré kolónky. Žalovaná však služby žalobcu využívala a svoje povinnosti porušila, lebo za služby, ktoré jej žalobca poskytol nezaplatila, preto je žaloba žalobcu dôvodná čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 248,11 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ sa týka zaplatenia sumy 441,00 eura, v tejto časti je žaloba nedôvodná. Ide o nárok žalobcu uplatnený ako zmluvná pokuta zato, že žalovaná porušila záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Žalobca by musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom a to z hľadiska jeho určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, čo nepreukázal. Nepreukázal potom ani pasívnu legitimáciu žalovanej, že je nositeľom povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v dodatku k zmluve, ktoré je absolútne neplatné s poukazom na § 37 OZ. Tak ako je text o zmluvnej pokute naformulovaný, je absolútne nejasný, neurčitý a teda nezrozumiteľný, keď z textu o dojednaní o zmluvnej pokute nie je zrejmé, za akých konkrétnych podmienok, aké konkrétne porušenie, v akom okamihu má za následok nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a povinnosť žalovanej túto žalobcovi uhradiť. Nie je ani zrejmé, akú výšku v ktorom čase porušenia má žalovaná akú zmluvnú pokutu uhradiť. Žalobca do zmluvy i dodatku a všeobecných obchodných podmienok zapracoval niekoľko zmluvných povinností žalovanej ako spotrebiteľa. Na druhej strane nezapracoval žiadne sankcie pre seba ako dodávateľa, takže nepostupoval v súlade s dobrými mravmi. Postupoval jednostranne a tak spôsobil neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech a v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute je potom absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa § 39 OZ s poukazom na § 3. Na toto súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti. Preto súd žalobu žalobcu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a § 150 ods. 2 OSP, pretože obaja účastníci mali v konaní čiastočný úspech a čiastočný neúspech a ide o drobný spor a jednoduchú vec. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti zamietajúcej časti rozsudku. Nesúhlasil s tým, že dojednania o zmluvnej pokute sú neplatným právnym úkonom, keď za neurčitý sa považuje taký právny úkon, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle § 39 a v zmysle § 35 OZ (Fekete, I: Občiansky zákonník 1, Komentár, Bratislava, Eurokódex 2011). Argumentoval, že dohodnutá zmluvná pokuta je formulovaná jasne, určite a zrozumiteľne a je možné na základe jej písomnej formulácie v dodatku jasne a presne určiť, za aké porušenie zmluvy žalovanej vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu a v akej výške. Žalobca zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty aj zostávajúci čas do konca doby viazanosti. V danom prípade bola viazanosť 24 mesiacov, žalovanej boli poskytnuté zvýhodnené služby, ktoré využívala ani nie tri mesiace a nezaplatila žiadnu úhradu. Mala možnosť, aby jej boli poskytované služby bez viazanosti a iných súvisiacich povinností, avšak zaviazala sa k využívaniu služieb počas 24 mesiacov. Bola to žalovaná, ktorá konala v rozpore s dobrými mravmi, pretože s uzavretím dodatku nadobudla mobilný telefón za akciovú cenu 19,- eur a za zvýhodnenú cenu poskytovaných služieb, pričom svoj záväzok neplnila vôbec a nie po dobu 24 mesiacov, na ktorú sa zaviazala. V prípade, ak by dodatok neuzavrela, mohla si mobilný telefón zakúpiť za bežnú maloobchodnú cenu 460,- eur. Žalovaná však využila zľavy a akcie poskytnuté žalobcom a to bez plnenia svojich záväzkov. Dobré mravy potom netvoria uzavretý a petrifikovaný normatívny systém, sú skôr meradlom etického hromadenia konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnom období a na ich vtedajšie postavenie. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, či jeho obsah bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi bez ohľadu na to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil a či niektorá zo strán bola pri uzavieraní zmluvy v dobrej viere - Ro NS ČR: sp. zn. 32 Cdo 174/2005 a sp. zn. 32 Cdo 150/2007. Žalobca pri uzatváraní zmluvného vzťahu nekonal v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná mala využívať služby žalobcu po dobu 24 mesiacov a bola jej známa tiež výška zmluvne pokuty za zľavu z mobilného telefónu. Žalovaná si však svoje povinnosti neplnil a preto je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu, k zaplateniu ktorej sa zmluvne zaviazala. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 8C/362/2014 bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 689,11 eura istiny s príslušenstvom. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal istinu 248,11 eura spolu s úrokom z omeškania ako cenu poskytnutých služieb žalobcom žalovanej a vo zvyšku v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 441,- eur jeho žalobu zamietol s poukazom na nejasné zmluvné dojednania, ktoré nedávajú jednoznačný záver o vzájomných právach a povinnostiach účastníkov, nezakladajú aktívnu či pasívnu legitimáciu a ide tiež o dojednania v rozpore s § 39 a § 3 OZ, na čo musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa niekto neplatnosti takéhoto právneho úkonu dovolá alebo nie. Žalobca napadol rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, takže predmetom prieskumu odvolacieho súdu je napadnutá zamietajúca časť rozsudku, ako i s tým súvisiaci výrok o trovách prvostupňového konania účastníkov. Po preskúmaní obsahu spisu, prejednaní odvolania žalobcu a preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že z rozsudku súdu prvého stupňa nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, na ktorých súd prvého stupňa svoje úvahy o nedôvodnosti nároku žalobcu založil. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku neoboznámil a neuviedol konkrétne okolnosti prejednávaného právneho vzťahu, konkrétne ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute. Z rozsudku súdu prvého stupňa ani nevyplýva, kedy účastníci uzavreli zmluvu, čo bolo jej predmetom (v súvislosti s užívaním mobilného telefónu), aké povinnosti na seba žalovaná prevzala. Súd prvého stupňa nekonkretizuje text zmluvnej pokuty, ktorý považuje naformulovaný tak, že je absolútne nejasný, neurčitý a teda nezrozumiteľný. Neuviedol, v čom presne spočíva nejasnosť dojednania o zmluvnej pokute, z čoho vyplýva nemožnosť zistiť, kedy vzniká žalobcovi právo na zmluvnú pokutu a povinnosť žalovanej túto uhradiť a tiež prípadne nezvážil, v akej výške a z čoho je možné túto výšku vyvodiť. Súd prvého stupňa aplikoval v danom prípade ustanovenie § 3, § 39 OZ, tieto však nevyhodnotil vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, k zmluvnej pokute, ktorú žalobca v konaní uplatňuje. Na to, aby bolo možné preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa, ním vytýkané vady obsiahnuté v dodatku k zmluve účastníkov by mali byť konkrétne uvedené, mal sa zamerať na preskúmanie tých častí zmluvy, ktorých sa neplatnosť zmluvných dojednaní týka, mali by byť v rozhodnutí súdu prvého stupňa citované, teda uvedené tak, aby z jeho rozhodnutia celkom jednoznačne vyplývalo, o ktoré konkrétne časti zmluvy ide a v čom tkvie ich nedostatok. Bez takejto špecifikácie predmetnej veci je potom rozsudok súdu prvého stupňa neurčitý, nekonkrétny a v svojej podstate preto i nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa síce v rozsudku cituje zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľa, avšak nezaoberá sa tým, či predmetná zmluva, resp. nárok, ktorý žalobca v konaní uplatňuje, nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, nepreskúmal túto, vo svojom rozhodnutí sa ňou dôsledne nezaoberal a nezvážil, či na základe takejto podmienky, o ktorej v rozsudku tvrdí, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, je možné zmluvné plnenie žalobcovi priznať, rsp. či nie je potrebné takúto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku vyhlásiť za neprijateľnú(§ 153 OSP). Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa postupoval v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvého stupňa sa citovaným zákonným ustanovením dôsledne neriadil. Z napadnutého rozhodnutia a obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav - nedostatočne ustálil obsahové náležitosti uzavretej zmluvy. ktoré náležitosti vyžadované zákonom v zmluve uzavretej medzi účastníkmi chýbajú. Nie je tak zrejmé, na základe akých skutkových okolností dospel k záveru, že zmluva je neplatná. Súd prvého stupňa síce čiastočne citoval aj príslušné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa k spotrebiteľským zmluvám, nezaoberal sa však ochranou spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, tieto nepodrobil Odôvodnenie rozhodnutia tak nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP, je nedostatočné, všeobecné, bez uvedenia dostatočných konkrétností vo vzťahu k preskúmavanej zmluve. Uvedené skutočnosti spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Rozhodnutie vo veci odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Posúdenie veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je pritom súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa o veci znova rozhodne, pričom sa súčasne vysporiada s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Opätovne preskúma predmetnú zmluvu, ustáli jej náležitosti a obsah tejto zmluvy. Až na základe tak vykonaného preskúmania vyhodnotí, či je nárok žalobcu založený na neplatných dojednaniach a ktorých. Svoje konkrétne zistenia o prípadnej neplatnosti zmluvy v odôvodnení presne uvedie. V zmysle ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhodnotí prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok a uvedie, ako spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov pôvodného konania na súde prvého stupňa ako aj trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.