Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/621/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222271 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214222271.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, adresa na doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, proti odporkyni: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, o zaplatenie 629,35 Eur istiny s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/358/2014-40 zo dňa 5. februára 2015 v jeho zamietajúcej časti a v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C/358/2014-62 zo dňa 25. mája 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 425,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 27.09.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom iných trov 13,19 Eur, to všetko v mesačných splátkach po 100,- Eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom II. vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 13,19 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ), § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a vecne tým, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal na okresnom súde o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom odporkyňou, keď tvrdil, že odporkyňa porušila zmluvné podmienky. Dojednania o zmluvnej pokute považuje sa platne dojednané. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Odporkyňa uviedla, že zmluvu uzavrela. Dlh by chcela zaplatiť v splátkach po 100,- Eur. Navrhovateľ má oprávnenie získané telekomunikačným úradom ako telekomunikačný podnik. Okrem iných je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné mobilné telekomunikačné siete a poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom mobilných verejných elektronických sietí. Navrhovateľ ako dodávateľ služieb a odporkyňa ako fyzická osoba - občan uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku a prílohy k dodatku č. 1. V zmluve sa účastníci konania dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nich navrhovateľ zapožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňovala odporkyni využívať telekomunikačné služby navrhovateľa. Dohodli si tiež, že ich vzťah sa bude riadiť zmluvou, dodatkom k nej, všeobecnými podmienkami a príslušnými predpismi, mimo práv a povinností upravených zákonom o elektronických komunikáciách. Za služby jej vyúčtoval sumu 425,35 Eur pripojenými faktúrami (č.l. 13 až 16), ktoré odporkyňa neuhradila. Na výzvu navrhovateľa pokusom o pokonávku (č.l. 12) odporkyňa nereagovala ani čiastočnou úhradou. Lehotu na úhradu jej stanovil do 26.09.2013. Okrem toho jej za zľavnenú kúpnu cenu poskytol mobilné zariadenie s dohodnutou zmluvnou pokutou 204,- Eur. Navrhovateľ uviedol, že odporkyni poskytol zľavu na zakúpené mobilné zariadenie s podmienkou, že zotrvá v zmluvnom vzťahu s nimi po dobu 24 mesiacov a bude platiť dohodnutý mesačný paušál riadne a včas. Odporkyňa tieto povinnosti porušila. Uviedol, že zmluvnú pokutu v zmluve upravil v zmysle existujúcich právoplatných rozhodnutí, keď jej výška nepresahuje výšku zľavy na mobilnom telefóne a zohľadnil aj čas, kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj jej uplatňovanú výšku. Navrhovateľ bol dodávateľom, lebo svoje služby poskytoval v rozsahu svojej činnosti, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný. Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba občan, ktorá nekonala pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a ich dodatku, je zrejmé aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy, lebo ide o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na jej právnu formu. Bolo preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Odporkyňa ako spotrebiteľ nemá právo nejakým podstatným spôsobom ich meniť. Bolo preukázané, že odporkyňa služby navrhovateľa využívala. Bolo preukázané, že porušila zmluvu o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej navrhovateľ na základe zmluvy poskytoval, cenu týchto služieb navrhovateľovi nezaplatila. Dlh nezaplatila v celej výške ani po doručení výzvy. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 425,35 Eur. Navrhovateľ vyzval odporkyňu pred podaním návrhu mimosúdnou výzvou na úhradu tejto dlžnej sumy. Určil jej aj dodatočnú lehotu splatnosti do 26.09.2013. Odporkyňa žalovaný dlh na službách do tejto lehoty neuhradila. Dňom nasledujúcim, teda dňom 27.09.2013 sa s jej plnením dostala do omeškania. Preto je návrh navrhovateľa dôvodný aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania 8,5% ročne od 27.09.2013 do zaplatenia. Na základe uvedeného preto súdu návrhu navrhovateľa v dôvodnej časti vyhovel. Vzhľadom na pomery odporkyne, ktorá nemá príjem a s prihliadnutím na postavenie navrhovateľa a jeho pomery, a tiež s prihliadnutím na výšku dlhu s poukazom na ust. § 160 ods. 1/ O.s.p. súd vyhovel návrhu odporkyne a povolil jej úhradu v splátkach, pričom ich výška je primeraná pomerom navrhovateľa aj odporkyne. Pokiaľ sa týka zvyšnej časti návrhu a to zaplatenia 204,- Eur (žiadaných 629,35 Eur - dôvodných a priznaných 425,35 Eur) spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne od 27.09.2013 do zaplatenia, v tejto časti je návrh navrhovateľa nedôvodný. Navrhovateľ si sumu 204,- Eur uplatnil ako zmluvnú pokutu. Tvrdil, že na túto mu vznikol nárok tým, že odporkyni za zľavnenú kúpnu cenu poskytol mobilné zariadenie, aby mohla využívať navrhovateľom poskytované telekomunikačné služby, pričom toto zariadenie malo hodnotu vyššiu. Zaviazala sa preto zmluvou zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov s tým, že bude riadne platiť faktúry, čo ale nerobila. Nutné je uviesť, čo bolo konštatované už vyššie, je zrejmé, že zmluvu vrátane jej dodatku vypracoval navrhovateľ bez toho, aby odporkyňa ako spotrebiteľ mohla nejakým podstatným spôsobom docieliť zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú vopred pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu odporkyňou. Navrhovateľ ako jej autor určil, čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní. Na to, aby si navrhovateľ mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodne, musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom a to aj z hľadiska jeho určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti. Uvedené ale navrhovateľ nepreukázal. Nepreukázal existenciu platne dojednanej zmluvnej pokuty. Nepreukázal, teda svoju aktívnu legitimáciu na jej zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu odporkyne, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvnú pokutu. Navrhovateľ v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v dodatku ku zmluve (č.l. 6), konkrétne v č.l. 2 bod 2.5 písm. a/ a b/ dodatku. Ide ale o absolútne neplatné dojednanie s poukazom na ust. § 37 Obč. zák. Tak ako je text o zmluvnej pokute naformulovaný, je absolútne nejasný, neurčitý a teda aj nezrozumiteľný. Každý právny úkon (a naviac ak sa týka dvojstranných právnych úkonov ako sú spotrebiteľské zmluvy, kde spotrebiteľ má oproti dodávateľovi, ktorý disponuje spravidla kompletným právnym servisom ako je tomu aj u navrhovateľa, nevýhodu v tomto smere) musí byť formulovaný tak jasne, určite a zrozumiteľne, aby nebol potrebný k tomu nejaký podrobný výklad, či objasňovanie, čo ktorý výraz, slovné spojenie, či tá ktorá veta vlastne znamenajú a obsahujú. V danom prípade však navrhovateľ ako dodávateľ takto nepostupoval. Z textu dojednaní o zmluvnej pokute (bez dodatočného výkladu textu o zmluvnej pokute) nie je vlastne zrejmé, za akých konkrétnych podmienok, za aké konkrétne porušenie, v akom konkrétnom okamihu vzniká právo navrhovateľovi na zmluvnú pokutu a povinnosť odporkyne ako spotrebiteľa zmluvnú pokutu uhradiť. Nie je ani zrejmé, bez nutnosti ďalšieho vysvetlenia, akú výšku, v ktorom čase porušenia, má odporkyňa, akú zmluvnú pokutu uhradiť. Je pravdou, že podľa zákonných ustanovení stačí určiť v zmluve spôsob určenia zmluvnej pokuty, ale toto určenie by malo byť tak jasné, určité a zrozumiteľné, že nepotrebuje ďalší výklad. V danom prípade tomu tak nie je ani čo do spôsobu určenia zmluvnej pokuty. Aj spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, aby tak bola naplnená zásada podľa ust. § 3 Obč. zák. o dobrých mravoch. V danej veci však tomu tak nie je. Navrhovateľ do zmluvy, jej dodatku ako aj všeobecných obchodných podmienok zapracoval niekoľko zmluvných povinností odporcu ako spotrebiteľa. V podstate skoro za každé porušenie zmluvných povinností zapracoval do zmluvy, v jej dodatku nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Na druhej strane nezapracoval do zmluvy a jej dodatku žiadnu zmluvnú pokutu pre seba ako dodávateľa, za prípadné jeho neplnenie si povinností zo zmluvy, za ich nedodržiavanie, alebo za ich porušenia. Navrhovateľ v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute, lebo toto právo mu zák. ust. § 544 Obč. zák. umožňuje. Ale v každom prípade musí pri takom dojednaní postupoval v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval. Postupoval jednostranne a spôsobil tak neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech a v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Takýmto spôsobom nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate obchádzal aj zákon a tak je jeho právny úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 39 Obč. zák. s poukazom na ust. § 3/ Obč. zák. Na dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto dovoláva alebo nie. Keďže navrhovateľ existenciu platnej dohody o zmluvnej pokute nepreukázal, je jeho návrh čo do zmluvnej pokuty nedôvodný. S plnením žiadanej zmluvnej pokuty sa preto odporkyňa nemohla dostať do omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. V nedôvodnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. O trovách konania rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov podľa § 142 ods. 3 O.s.p a § 150 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku II., ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol, podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil právne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že k argumentácii súdu týkajúcej sa absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu jej nejasnosti, neurčitosti a teda nezrozumiteľnosti namietal, že za neurčitý sa považuje právny úkon, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ust. § 35 Občianskeho zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 346/2002 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 341/2003. Má za to, že v zmluve účastníkov dohodnutá zmluvná pokuta je formulovaná jasne, určite a zrozumiteľne a je možné na základe jej písomnej formulácie v dodatku jasne a presne určiť za aké porušenie zmluvy odporcom vznikne navrhovateľovi nárok na zmluvnú pokutu a v akej výške. Navrhovateľ zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty aj zostávajúci čas do konca doby viazanosti. V danom prípade bola viazanosť 24 mesiacov, pričom odporkyni boli poskytnuté zvýhodnené služby a odporkyňa porušila svoje povinnosti počas doby viazanosti a nevyužívala služby navrhovateľa ani jeden rok. Odporkyňa mala možnosť, aby jej služby boli poskytované len na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez záväzku doby viazanosti a iných s tým súvisiacich povinností, ktoré vyplývali z dodatku, na základe ktorého si zakúpila akciový mobilný telefón a zaviazala sa k využívaniu služieb počas 24 mesiacov. Odporkyňa tak konala v rozpore s dobrými mravmi, pretože uzavretím dodatku nadobudla mobilný telefón za akciovú cenu 1,- Eur a zvýhodnenú cenu poskytovaných služieb, pričom svoj záväzok plnila len počas siedmych mesiacov a nie po dobu 24 mesiacov, na ktorú sa uzavretím zmluvy a dodatku zaviazala. V prípade ak by dodatok neuzavrela mohla si kúpiť mobilný telefón za bežnú maloobchodnú cenu 205,- Eur, ktorá by bola uvedená aj v dodatku. Odporkyňa však využila zľavy a akcie poskytnuté navrhovateľov bez splnenia svojich záväzkov. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 174/2005 a sp. zn. 32 Cdo 150/2007. Na základe týchto skutočností má za to, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvného vzťahu nekonal v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa bola o všetkých povinnostiach informovaná a rovnako bola informovaná a bola si vedomá svojho záväzku využívať služby po dobu 24 mesiacov. Tiež jej bola známa skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty predstavuje len výšku poskytnutej zľavy mobilného telefónu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa nevyjadrila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v napadnutej časti. Vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania, keď z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že namieta rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 204,- Eur s príslušenstvom, rozsudok prvostupňového súdu sa v odvolaním nenapadnutej vyhovujúcej časti stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola tá časť rozsudku, ktorým bol návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 204,- Eur s príslušenstvom zamietnutý. Navrhovateľ ako dodávateľ služieb a odporkyňa ako fyzická osoba - občan uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb (č.l. 3) vrátane dodatku (č.l. 6) a prílohy a k dodatku č. 1 (č.l. 11). V zmluve sa účastníci konania dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nich navrhovateľ zapožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňovala odporkyni využívať telekomunikačné služby navrhovateľa. Dohodli si tiež, že ich vzťah sa bude riadiť zmluvou, dodatkom k nej, všeobecnými podmienkami a príslušnými predpismi, mimo práv a povinností upravených zákonom o elektronických komunikáciách. Za služby jej vyúčtoval sumu 425,35 Eur pripojenými faktúrami (č.l. 13 až 16), ktoré odporkyňa neuhradila. Na výzvu navrhovateľa pokusom o pokonávku (č.l. 12) odporkyňa nereagovala ani čiastočnou úhradou. Lehotu na úhradu jej stanovil do 26.09.2013. Okrem toho jej za zľavnenú kúpnu cenu poskytol mobilné zariadenie s dohodnutou zmluvnou pokutou 204,- Eur. Navrhovateľ uviedol, že odporkyni poskytol zľavu na zakúpené mobilné zariadenie s podmienkou, že zotrvá v zmluvnom vzťahu s nimi po dobu 24 mesiacov a bude platiť dohodnutý mesačný paušál riadne a včas. Odporkyňa tieto povinnosti porušila. Uviedol, že zmluvnú pokutu v zmluve upravil v zmysle existujúcich právoplatných rozhodnutí, keď jej výška nepresahuje výšku zľavy na mobilnom telefóne a zohľadnil aj čas, kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj jej uplatňovanú výšku. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych programov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola. Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť kúpiť mobilný telefón za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového súdu, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške 204,- Eur, bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na hodnotu cenového zvýhodnenia účastníckeho programu musí byť skutočná hodnota tohto zvýhodnenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy poskytovaných služieb, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Navrhovateľ síce v rámci formulovania dotknutého zmluvného dojednania (oproti predošlému obdobiu) upravil časové kritérium zmluvnej pokuty, ale nie dostatočne. Časové hľadisko sa vzťahuje totiž len na posledných 6 mesiacov 24-mesačného obdobia viazanosti (trvania zmluvného vzťahu). Navrhovateľ teda vôbec nerozlišuje, či v dôsledku nezaplatenia ceny spotrebiteľom dôjde k ukončeniu zmluvy napr. 1 mesiac po jej uzavretí alebo po viacerých napr. 20 mesiacoch a taktiež zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, keď nedôjde k ukončeniu zmluvy. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu, teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané. Tiež je neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len púhy úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo hendikepu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické, informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje obdobne už rozhodol vo veci sp. zn. 24Co/347/2015 rozsudkom zo dňa 23.03.2016. V odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola jej náhrada trov odvolacieho konania priznaná. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.