Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/533/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222989 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214222989.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX X. U., o zaplatenie 185 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/2/2015-39 zo dňa 16. februára 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV. a V. r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti zaplatenia 20 eur. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 15.01.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, k rukám žalobcu, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom III. určil, že zmluvná podmienka v článku IV. bod 5 rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb o tom, že spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti : celkové náklady vo výške ďalších 30 eur, je z dôvodu jej neprijateľnosti neplatná. Výrokom IV. zamietol žalobu vo zvyšku a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že, že žalobca v časti zaplatenia sumy 20,00 eur vzal žalobu späť skôr, ako sa začalo prvé pojednávanie, súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania zostala suma 165 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 100 eur od 15.01.2014 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 100 eur ako bezúročný s dobou splatnosti do 14.01.2014. Žalovaný úver nesplatil, súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe v časti zaplatenia 100 eur a úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, teda od 15.01.2014. V časti zaplatenia sumy 65 eur ako skutočných nákladov, ktorých zaplatenia sa žalobca od žalovaného domáhal, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v tejto časti ide o nedôvodnú žalobu. Úhrada skutočných nákladov je dojednaná v Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (v ďalšom texte „rámcová zmluva“), z ktorého vyplýva, že žalobca si neuplatnil skutočné náklady, ale náklady paušalizované. Tieto sú v zmluve uvedené za prvú upomienku v sume 15,00 eur, za druhú a tretiu v sume po 10,00 eur a za štvrtú v sume 30,00 eur. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval výšku skutočne vynaložených nákladov, nepredložil žiadne listiny, z ktorých by vyplývalo o aké konkrétne náklady sa jednalo a v akej výške. Ak sa malo jednať o skutočné náklady, mali byť vyšpecifikované jednotlivo a preukázané hodnovernými listinami. Žalobca takto nepostupoval, nie je preto možné posúdiť správnosť a dôvodnosť žalovaných nákladov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že si skutočné náklady uplatnil v súlade s rámcovou zmluvou, súd prvej inštancie konštatoval, v rámcovej zmluve nejde o skutočne vyčíslené a vynaložené náklady, ale o paušalizovanú sumu, keď nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma 15 eur za prvú upomienku, z čoho suma 10 eur za druhú a z čoho suma 10 eur za tretiu upomienku a ani z čoho suma 30 eur za v poradí štvrtú upomienku. Nie je zrejmé ako boli tieto náklady vyčíslené. Nie je ani zrejmé, prečo sú tieto vyčíslené tromi rôznymi sumami. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že má ísť o určité zabezpečenie a sankciu za omeškanie. Ak mal žalobca v úmysle zabezpečiť si pohľadávku, mal tak urobiť riadnym zabezpečovacím úkonom. Ak mal v úmysle sankcionovať omeškanie, mal tak urobiť platným dojednaním o sankciách za omeškanie. Naviac paušalizované sumy za výzvy (15, 10, 10 a 30 eur) sú neprimerané v pomere k výške úveru, predstavujú 65,00 % z poskytnutého úveru. Žalovaný by tak mal zaplatiť neprimerane vysokú sumu za omeškanie. Žalobca pritom nepreukázal, že by išlo o individuálne dojednané podmienky, z čoho vyplýva záver, že ide o neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu aj podmienku neplatnú. Z tohto dôvodu bolo preto povinnosťou súdu aj bez návrhu vysloviť neplatnosť zmluvnej neprijateľnej podmienky vo výroku rozsudku. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 96 ods. 1, 3, § 153 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom texte „O.s.p.“), 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď poukázal na skutočnosť, že žalobca aj žalovaný mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech, žalobca však mal neúspech aj čo do vyslovenia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky. 2. Proti tomuto rozsudku v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, zamietajúcej časti a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil poukazom na § 205 ods. 2 písm. b), c), f). Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, resp. aby zrušil rozsudok v napadnutých častiach a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný dlžnú sumu nerozporoval, sám vyjadril vôľu dlh splatiť, boli preto splnené podmienky na vydanie rozsudku na základe uznania. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ustanoveniami § 369b, § 373, § 380 Obchodného zákonníka týkajúcimi sa náhrady škody, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa príslušenstva pohľadávky ani § 53 ods. 11 D. zákonníka o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Tieto ustanovenia súd prvej inštancie ani nespomenul v odôvodnení rozhodnutia, čím porušil § 157 ods. 2 O.s.p.. Z obsahu odôvodnenia možno usúdiť že súd prvej inštancie vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k). Ako však bolo dohodnuté v zmluve, danom prípade sa nejedná o sankciu spojenú s omeškaním spotrebiteľa, ale o skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v prípade jej neuhradenia. Nejde však o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k), nakoľko sa nejedná o sankciu a preto nie je zrejmé, v zmysle ktorého ustanovenia by sa o neprijateľnú podmienku malo jednať. Žalovanému boli odoslané upomienky, bolo dokladované odoslanie týchto upomienok, skutočnosť či tieto upomienky aj budú doručené, žalobca ovplyvniť nemohol. Podmienku preukázania vynaloženia týchto nákladov žalobca považoval za splnenú, je logické že nemožno preukázať telefonické a SMS výzvy. Náklady žalobcu výškou nijakým spôsobom nevybočujú z bežnej obchodnej praxe a sú v prevažnej väčšine nižšie ako poplatky za upomienky v bankách. Súd prvej inštancie neprijateľnosť podmienky v nijakých súvislostiach neskúmal, rovnako nepoužil ustanovenie § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka ktoré dáva do zreteľa všetky ostatné podmienky zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou 31 dní, neobsahovala nijaké sankcie, zabezpečenie, v tomto prípade ani odplatu za poskytnutie úveru. Jedinou možnosťou žalobcu aby sa v predmetnom prípade nedostal do straty bolo uplatniť si na súde dohodnuté náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Pokiaľ by teda súd podmienku uznal za neprijateľnú, išlo by o neprimerané zvýhodnenie dlžníkov, pričom pre žalobcu by takýto výrok súdu mohol byť likvidačný. Žalobca si súčasne uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s napadnutým rozhodnutím súhlasí. 4. Odvolací súd pri preskúmaní odvolania postupoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, keď podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podmienky účinnosti a náležitosti odvolania posudzoval podľa O.s.p., ako procesnej normy platnej a účinnej v čase začatia odvolacieho konania. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne. 6. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), tým že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) a tým, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f)). 7. V zmysle ustálenej judikatúry je inou vadou také porušenie procesných predpisov, upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, dôsledkom ktorého je vecná nesprávnosť rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2011, sp. zn. 1 Cdo 98/2010). 8. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní dňa 16.02.2015 po otvorení pojednávania, skonštatovaní čiastočného späťvzatia žaloby a špecifikácii žalovanej sumy žalovaný uviedol: “Som ochotný splatiť žalovanú čiastku, len či by sa nedala mesačne splácať.“ Žalovaný ďalej v rámci svojho výsluchu uviedol: „Aký bol návrh. Dobre zaplatím. Dostal som sumu 100 eur. Nevrátil som z toho nič....Splátky by mali byť vo výške tých 50 eur mesačne. Iné k veci nemám čo dodať.“ 9. Podľa § 153a ods. 1 O.s.p., účinného v čase konania uvedeného pojednávania, ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. 10. Uznaním nároku podľa § 153a O.s.p. sa rozumie procesný úkon žalovaného (teda úkon adresovaný súdu), ktorý môže byť vykonaný v akejkoľvek prípustnej forme (porov. § 42 odst. 1 O.s.p. ), a z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobný nárok úplne, čiastočne alebo v jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je taký procesný úkon označený a či uznanie nárokov je vyjadrené práve týmto slovným spojením. Procesný úkon, ktorým žalovaný nepochybne prejavuje nielen vedomosť o svojom dlhu, vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale i vôľu (ochotu) nárok nepodmienečne uspokojiť, je potrebné vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa § 153a O.s.p.. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 522/2001 zo dňa 25.04.2002). 11. Z obsahu vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 16.02.2015 je možné vyvodiť, že sa jednalo o jeho uznávací prejav, nakoľko z tohto prejavu vyplýva, že obsah žaloby mu bol známy, vyslovil vedomosť o svojom dlhu, vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale i vôľu nárok žalobcu uspokojiť. Požiadal súd o povolenie splácania dlhu formou splátok, z čoho je zrejmá vôľa uspokojiť nárok žalobcu. Jednalo sa teda o prejav vôle žalovaného, došlo k nemu v priebehu konania, bol urobený voči súdu na pojednávaní a bol zaznamenaný do zápisnice. Tento prejav žalovaného nebol potvrdený jeho vlastnoručným podpisom, čo však nečiní tento prejav nevieryhodným. 12. Napriek uvedenému sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal prejavom žalovaného vykonaným na pojednávaní, tento žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nie je preto možné odvolacím súdom zistiť, či tento prejav súd prvej inštancie skúmal ako prejav, ktorým žalovaný uznal nárok žalobcu a či teda prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 153a O.s.p., účinného v tom čase. Odvolací súd dodáva, že v prípade uznávacieho prejavu sa jedná o záväzný procesný úkon, ktorý nie je možné vziať späť. 13. Možno teda konštatovať, že odvolacia námietka žalobcu o tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je dôvodná, keď sa súd prvej inštancie dopustil takého porušenia procesných predpisov, ktorého dôsledkom mohla byť vecná nesprávnosť rozhodnutia. Pokiaľ boli totiž splnené ostatné predpoklady pre vydanie rozsudku pre uznanie, právne posúdenie veci súdom prvej inštancie sa malo obmedziť len na záver, že sa nejedná o vec, v ktorých nie je možné uzavrieť alebo schváliť zmier (porovnaj § 153a ods. 2 a § 99 ods. 1, 2 O.s.p.). Uznanie nároku žalovaným podľa § 153a O.s.p. zakladá povinnosť súdu rozhodnúť o nároku, ktorý je predmetom sporu podľa tohto uznania, a to bez ohľadu na to, či sú žalobné tvrdenia podložené dôkazmi a na to, či výsledky konania preukazujú oprávnenosť nároku alebo či sa podľa nich naopak požiadavky žalobcu javia nedôvodnými(porovnaj napr. Bureš, J. - Drápal, L. - Mazanec, M: Občanský soudní řád. Komentář. 3. vydanie, Praha, C. H. Beck 1997, str. 395). 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevenoval patričnú pozornosť vyjadreniu žalovaného prednesenému na pojednávaní dňa 16.02.2015 a nevyhodnotil ho z hľadiska možnej aplikácie v tom čase účinného ustanovenia § 153a O.s.p., čím súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil patriace mu procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nie je možné v odvolacom konaní napraviť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach zrušil z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal, nakoľko uvedená procesná vada je natoľko závažná, že už v jej dôsledku bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť. 16. Po vrátení veci súd prvej inštancie vyhodnotí ústny prejav žalovaného zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.02.2015 z hľadiska možnej aplikácie ustanovenia § 153a ods. 1 O.s.p., pričom vec vyhodnotí aj z hľadiska ods. 3 cit. ustanovenia. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní. 17. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).