Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201115 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215201115.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudcov: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. B. Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletú W. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B., M. XXX/XX, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 a otec - U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. IV, časť O. L., U. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpený v konaní opatrovníkom: W. Y., nar. XXXX, bytom M., U. XXXX/ X, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 12P/6/2015 - 158 zo dňa 28. januára 2016, v časti učenia výživného a dlžného výživného, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e v časti určenia výživného a dlžného výživného. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie maloletú F. B. Y., nar. XX.XX.XXXX a maloletú W. U. Y., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Rozhodol o povinnosti otca platiť na výživu mal. F. sumu 130 eur mesačne a na výživu mal. W. sumu 130 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 27.01.2015. Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 27.01.2015 do 31.01.2016 v sume 1.580,97 eur v prípade mal. F. a v sume 1.580,97 eur v prípade mal. W.. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 65 eur mesačne pre mal. F. a po 65 eur mesačne pre mal. W., pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke súd odôvodnil rozsudok ust. § 65 ods.1, § 25 a § 26 Zák. o rodine. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia detí jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, ani nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by deti nemali ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloleté do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o ne riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na jeho súhlas s návrhom výšky výživného, nakoľko inak nepreukázal svoje zárobkové a majetkové pomery a predpokladane svoje schopnosti zvážil a je schopný zo svojho príjmu určené výživné platiť, pričom je potrebné poukázať aj na to, že matka svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje osobnou starostlivosťou o deti a zabezpečovaním ich potrieb (vrátane bývania a platieb s tým spojených). S poukazom na vek detí a z neho vyplývajúce ich všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku, súd považuje za primeranú ich potrebám čiastku 130 eur mesačne na dieťa. Určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných a účelných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu, pričom z jeho strany nebolo preukázané platenie výživného v priebehu konania. Otcovi do dňa rozhodnutia súdu tak na výživnom vznikol otcovi dlh v sume za 12 mesiacov - február 2015 až január 2016 x 130 eur + 5 dní za január 2014 (130 eur/31 dní x 5); ktorý dlh je povinný otec splatiť približne do dvoch rokov spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh v záujme detí zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený. V prípade omeškania s čo len jednou splátkou sa stane zvyšok dlhu splatný v celosti. s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o výške výživného a navrhuje súdu, aby stanovil výživné vo výške 60 eur na jedno dieťa. Od doby, kedy otec zaslal písomné stanovisko, ktoré súd použil v rozsudku na určenie výšky výživného na jeho deti, zmenila sa situácia v tom, že žije v domácnosti jeho priateľky, ktorá má maloletú 6 ročnú dcéru a stará sa o ne. Taktiež prispieva na úhradu spoločných nákladov v domácnosti. Jeho mesačný príjem nie je v takej výške ako ho uviedla navrhovateľka. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. stupňa je vecne správny 4. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné správne presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 5. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine) 6. Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 7. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine) 8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) 9. Matka s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti od mája 2012, maloleté deti žijú s ňou. Otec maloletých ich odvtedy nenavštívil, finančne deťom nepomáha. Deti navštevujú predškolské zariadenie, výdavky na deti odhadla sumou 500 eur mesačne. Otec detí má podľa nej príjem 1.400 až 1.500 eur mesačne, pracuje v Anglicku, kde poberá na deti aj rodinné prídavky. Podľa predložených mesačných vyúčtovaní matka má príjem za obdobie roka 2014 v priemere 688,92 eur mesačne brutto, za obdobie roka 2015 v priemere 726,51 eur mesačne brutto. Za rok 2014 podľa daňového priznania má základ dane vo výške 2.195,78 eur a nulovú daňovú povinnosť, jej priemerný mesačný príjem predstavoval 499,93 eur mesačne (netto). 10. Výdavky matky spojené so starostlivosťou o deti boli preukázané v prípade mal. F. sumou 255 eur mesačne (vrátane bežných výdavkov - na stravu, hygienu a oblečenie: - obedy v školskej jedálni 20 eur, hračky a pomôcky 20 eur, lieky 20 eur, cestovné do školy /v Y. F./ 50 eur) a v prípade mal. W. sumou 280 eur mesačne (vrátane bežných výdavkov: - strava v škôlke 25 eur, hračky a pomôcky 20 eur, lieky 20 eur, cestovné do škôlky /v Y. F./ 50 eur, krúžok tanečný, anglického jazyka 2 x 10 eur), predložila potvrdenie z MŠ o výdavkoch spojených so začiatkom roka 42,90 eur, podľa pripojených dokladov stravné v škole predstavuje v priemere 20,19 eur mesačne, stravné v škôlke v priemere 25,56 eur mesačne. Výdavky na bývanie (preukázané dokladmi) predstavujú mesačne 79 eur na polovičnom podiele matky. Staršia dcéra navštevuje prvú triedu špeciálnej školy, bola u nej zistená porucha pozornosti a pozorované nejaké autistické prvky, navštevuje s ňou neurológa, psychológa a logopéda. Výdavky k tomu nepreukázala. 11. Z dôvodu neznámeho pobytu otca maloletých detí, mu súd ustanovil v zmysle § 29 ods. 2, 5, 6 O.s.p. opatrovníčku v osobe jeho matky. K návrhu sa vyjadrila písomne podaním z 03.07.2015, v ktorom uviedla, že nemá informácie o zárobku a majetku otca maloletých. Opatrovníčka otca vypovedala k výdavkom mal. detí vzhľadom na ich vek a odôvodnené potreby, že sú neprimerané, preto s tak navrhnutou sumou nesúhlasila, otec inú vyživovaciu povinnosť než k mal. deťom nemá, výška navrhnutého výživného matkou sa mu zdala privysoká. 12. Vyživovaciu povinnosť otca súd určoval s prihliadnutím na jeho súhlas s návrhom výšky výživného, nakoľko inak nepreukázal svoje zárobkové a majetkové pomery a predpokladane svoje schopnosti zvážil a je schopný zo svojho príjmu určené výživné platiť. Poukazoval na platenie výživného 79,70 eur. (14.09.2015), 54,95 eur 11/2015 a 57,48 eur 12/2015. S poukazom na vek detí a z neho vyplývajúce ich všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku, odvolací súd považuje za primeranú ich potrebám čiastku 130 eur mesačne na dieťa. Odôvodnené potreby boli preukázané a otcom v odvolaní navrhnuté výživné 60 eur nezohľadňuje odôvodnené potreby. To že t.č. žije otec v domácnosti jeho priateľky je novou skutočnosťou, ktorú nepreukázal a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie známa nebola. Túto skutočnosť môže riešiť novým návrhom na úpravu výživného, pretože súd rozhodoval podľa stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. detí a vtedajšie možnosti a schopnosti rodičov. 13. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s poukazom na ust. § 387 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP. 15. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.