Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205482 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215205482.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú F. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka E.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Z. č. XXX, Z. a otec J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - S. R., Y. XX/X, právne zastúpený JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky i otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 08. decembra 2015, č.k. 5P/19/2015-97, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného p o t v r d z u j e a v časti nedoplatku na zročnom výživnom m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2015 do 05.10.2016 vo výške 2.700 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 75 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloletú v bežných veciach a spravovať jej majetok (výrok I.), uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 01.04.2015 (výrok II.), a súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2015 do 08.12.2015 v sume 1.200 eur a to spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh (výrok III.) a napokon vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanoveniami § 28, § 30, § 36, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že z dokazovania vyplynulo, že po narodení maloletej sa matka odsťahovala po dohode s otcom maloletej k svojim rodičom a otec ju do konca novembra 2014 nepravidelne navštevoval a materiálne na domácnosť prispieval zväčša príležitostnými nákupmi potravín. K obnoveniu spolužitia viac nedošlo. Rodičia sa dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, čo odporučil aj kolízny opatrovník, pričom styk otca s dieťaťom súd na žiadosť rodičov a so súhlasom kolízneho opatrovníka neupravil. 3. Pokiaľ ide o výživné, súd vychádzal zo zistených možností a schopností oboch rodičov ako aj odôvodnených potrieb maloletej. Matka žiadala výživné vo výške 350 eur mesačne od narodenia maloletej, avšak súd považoval požiadavku matky na určenie výživného spätne za nedôvodnú, keďže matka nepreukázala že by jej vážny dôvod bránil podať návrh na súd skôr, ako to urobila. Súd jej preto priznal výživné na maloletú až od 01.04.2015, teda odo dňa začatia konania, nie však v sume matkou navrhovanej, ktorú považoval za neprimerane vysokú, ale v sume 150 eur mesačne, majúc za preukázané, že maloletá vo februári 2016 mala dovŕšiť tri roky veku, navštevovala v čase rozhodnutia súdu predškolské zariadenie s celkovými nákladmi 31 eur mesačne, má možnosť zúčastňovať sa kurzov výučby anglického jazyka v trvaní desať mesiacov v cene 350 eur, pričom vyžaduje nákladnejšie potraviny bez lepku a laktózy pre možnú dispozíciu na alergény, takže mesačné náklady takto predstavujú sumu 66 eur (31 eur + 35 eur), k tomu doplnková strava 16,32 eur, krém na pokožku 29,20 eur, celkovo 111,52 eur k čomu treba pripočítať náklady na bývanie u starých rodičov z ktorých na dieťa pripadá podiel 72,17 eur mesačne. Ďalšími nákladmi sú náklady na ošatenie dieťaťa, hygienické potreby a osobitná strava pričom nemožno opomenúť aj iné kultúrne vyžitie maloletej v tomto veku. Matka vzhľadom na obmedzený príjem 203 eur a rodinné prídavky 23 eur nie je schopná zabezpečiť všetky opodstatnené náklady na dieťa. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k starším deťom o desať a deväť rokov v celkovej výške 200 eur na základe rodičovskej dohody. Z vykázaného reálneho príjmu otca podľa daňového priznania v priemere 4.000 eur za rok 2014 otec platí úver mesačne 400 eur od 09.04.2015, čo predstavuje približne výšku mesačného príjmu otca z podnikania. Súd mal za to, že pokiaľ je otec schopný platiť výživné na dve deti 200 eur a úver 400 eur mesačne, je zrejmé, že jeho príjem je nepomerne vyšší než vykázaný príjem, pričom súd vzal na zreteľ skutočnosť, že sa bezdôvodne vzdal príjmu, ktorý by mu plynul z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú prenechal svojmu príbuznému za odplatu iba do výšky nákladov na údržbu nehnuteľnosti, pričom uvedená zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka a v súčasti je otec naďalej vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Otec tiež vlastní domovú nehnuteľnosť, ktorú obýva sám a motorové vozidlo. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal súd za to, že výška výživného 150 eur primerane kryje zvýšené náklady maloletej, ktorej matka má obmedzený príjem a dieťa zvýšené náklady na výživu s ohľadom na zdravotný stav a predispozíciu na alergény. Otec je schopný platiť výživné vo výške 150 eur, čím bude zabezpečená rovnaká životná úroveň rodiča aj dieťaťa. Keďže výživné súd priznal od podania návrhu t.j. od 01.04.2015, vznikol otcovi dlh vo výške 1.200 eur mesačne, ktorý mu súd povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do dvoch rokov, v ktorom čase bude otec splácať aj úver na podnikanie. 4. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. keď išlo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. 5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie matka aj otec, obaja len čo do výšky výživného a otec aj čo do výšky povolených splátok zročného výživného. Obaja vytýkali súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. 6. Matka v odvolaní uviedla, že súd u maloletej nevzal do úvahy niektoré ďalšie položky týkajúce sa nákladov na výživu maloletej. Maloletá v materskej škole uhrádza školné 11,60 eur, stravu 28,40 eur t.j. celkovo 40 eur a nie 31 eur ako je uvedené v odôvodnení rozsudku, pri výživových doplnkoch súd vzal do úvahy iba tie od spoločnosti Forever v sume 20 eur, nevzal však do úvahy ďalšie lieky v priemere minimálne 10 eur mesačne ( ako minimálne vitamín D 8,20 eur, krém na nechty 3,64 eur), ďalej súd nesprávne určil cenu kurzu angličtiny vo výške 331,50 eur, keď v skutočnosti maloletá platí ročné náklady na školu angličtiny 443 eur čo je 42,41 eur za mesiac (školné: desať mesiacov po 37 eur + registračný poplatok za školské materiály 73 eur + odporúčaná účasť na letnom tábore v cene 70 eur). Súd tiež bral do úvahy nesprávnu sumu na bývanie za jedného člena rodiny 72,17 eur namiesto správnej sumy 74,09 eur (elektrina 151,71 eur + plyn 114 eur + voda 30,66 eur : 4 osoby a nezapočítal poplatok za skladovanie pupočníkovej krvi ročne 86,28 eur čo je 7,19 eur mesačne. Pokiaľ by súd vzal do úvahy len tieto náklady ide o sumu 199,52 eur mesačne, do ktorej nie sú zahrnuté ďalšie náklady na maloletú spojené či už s ošatením, kozmetikou, hygienickými potrebami, kultúrou, cestovaním do predškolského zariadenia alebo aj s vyššie uvedenými nákladmi na stravovanie, ktoré sú u maloletej v priemere tri krát drahšie ako bežné potraviny. Vytkla tiež súdu, že pri zistení nezrovnalostí v zárobkových možnostiach otca nepristúpil súd k uplatneniu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý s takým prípadom počíta a tiež to, že súd neprisúdil výživné spätne. Súd prvej inštancie pochybil aj preto, že bolo potrebné vziať do úvahy aj jej osobný výkon starostlivosti o dieťa a skutočnosť, že hoci matka v súčasnosti bez pomoci svojich rodičov nie je schopná maloletú lepšie finančne zabezpečovať, túto finančnú neschopnosť zabezpečuje nadštandardne osobným výkonom starostlivosti o maloletú, ktorá je nadpriemerne inteligentná. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti určenia výživného tak, že zaviaže otca povinnosťou platiť výživné na maloletú v sume 350 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc 24.02.2013 a súčasne povolí otcovi zaplatiť zročné výživné v primeraných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok pre prípad nezaplatenia hoci aj jednej súdom určenej splátky. 7. Otec sa v odvolaní domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otca zaviaže platením výživného v sume 100 eur mesačne a súčasne mu povolí platiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným. Odvolanie zdôvodnil tvrdením o nesprávne vyhodnotených dôkazoch a nesprávnom právnom posúdení. Potvrdil, že je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti V. R., jeho spoločníkmi sú otec Y. M. a brat Y. M. H.., druhým konateľom spoločnosti je otec Y. M., ale v podstate na vykonávaní činnosti tejto obchodnej spoločnosti sa otec maloletej nepodieľa, keďže ju riadi jeho otec Y. M. R... Otec sám podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti M. R. R. so sídlom v S., kde je jediným spoločníkom a konateľom, pričom podniká len v predmete pohostinstvo. Prevádzkuje reštauráciu v S. a nehnuteľnosť, kde činnosť vykonáva, je vo vlastníctve jeho matky, od ktorej ju prenajíma. Od 01.10.2013 jeho spoločnosť uzavrela s vlastníčkou nehnuteľnosti nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, počas prvých piatich rokov bezodplatne s tým, že nájomca bude hradiť všetky náklady týkajúce sa nehnuteľnosti, daň z nehnuteľností aj z pozemku, bežnú údržbu a pod. Súdu predložil aj nájomnú zmluvu č. 12/06/12, ktorú uzavrela jeho obchodná spoločnosť M. R. s obchodnou spoločnosťou Y. R. kde je spoločníkom iba jeho otec, ktorý nájomný vzťah trvá v zmysle zmluvných podmienok doposiaľ, pričom predmetom nájmu je nehnuteľnosť kde prevádzkuje penzión, vedená na LV č. XXXX v katastrálnom území Y. H.. Z predmetnej nájomnej zmluvy nepochybne vyplýva, že prenajímateľom tejto nehnuteľnosti nie je spoločnosť otca M. R. ale naopak, táto spoločnosť je nájomcom, z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia, keď túto nájomnú zmluvu vyhodnotil nesprávne a to tak, že považoval otca za prenajímateľa penziónu, čím sa mal vzdať príjmu predstavujúceho nájomné. Súd nesprávne vyhodnotil aj dôkazy týkajúce sa podnikateľského úveru, ktorý prevzala otcova obchodná spoločnosť, keďže nejde o úver otca ako fyzickej osoby. Splátky úveru tak predstavujú náklady spoločnosti, čo ovplyvnilo aj vykazovaný zdaniteľný príjem spoločnosti. Je zrejmé, že splátky úveru nespláca otec z vlastného príjmu, ale platia sa z celkového príjmu obchodnej spoločnosti, čo sa premieta v jej nákladoch. Ide o úver účelový - prevádzkovo podnikateľský. Otec nemôže súhlasiť so záverom súdu, že ak je schopný platiť zo svojho vykazovaného príjmu mesačné splátky 400 eur na úver, môže platiť aj výživné vo výške 150 eur na maloletú, namietal ďalej výšku nákladov na maloletú tak ako ich predložila súdu matka, ktoré považoval za neprimerané vzhľadom na vek a potreby dieťaťa a tiež považoval za nelogické, aby na dve deti vo veku 12 a 11 rokov (a nie 10 a 9 rokov ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku), platil výživné 200 eur a na trojročnú maloletú vo výške 150 eur mesačne. Zo svojho priemerného mesačného príjmu okolo 400 eur je ochotný platiť na maloletú F. O. 100 eur mesačne, čo pri jeho príjme i vzhľadom na ďalšie dve vyživovacie povinnosti predstavuje 2/3 reálneho príjmu. Otec bol tiež toho názoru, že maloletá už navštevuje predškolské zariadenie a preto jej matka, ktorá je vedená v zozname koncipientov, môže opätovne začať pracovať a zabezpečiť si vyšší príjem. 8. Kolízny opatrovník navrhol určiť maloletej výživné podľa zárobkových možností a schopností otca a jeho majetkových pomerov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej a jej zdravotný stav. 9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá s návrhom otca na určenie výživného v sume 100 eur mesačne nesúhlasila a tiež nesúhlasila s povolením splátok po 20 eur mesačne, keďže takýmito nízkymi splátkami by podľa nej výživné pre maloletú stratilo svoj zmysel. K otázke otcom prevádzkovaného penziónu uviedla, že ide o nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v najlukratívnejšej časti Y. H. z hľadiska turizmu, pričom nehnuteľnosť má v podstate v bezplatnom užívaní, keďže uhrádza len náklady súvisiace s údržbou, pričom údržbárske práce boli vykonané v minulosti, rovnako ako stavebné práce súvisiace s vybudovaním novej časti reštaurácie, preto matka nechápe, na čo bol použitý predmetný podnikateľský úver. Pokiaľ by tento dlh neexistoval, zrejme by inak vyzeral aj hospodársky výsledok otcovej obchodnej spoločnosti. Pokiaľ ide o argumentáciu otca, že tento platí na ostatné dve deti spolu len 200 eur a vyšším výživným pre maloletú F. O. by boli tieto deti znevýhodnené, je podľa nej irelevantná, keďže ide o inú situáciu v rodine (otec tieto deti navštevuje, vecne im prispieva, berie ich na dovolenky, navyše životná úroveň ich matky je vyššia, keďže pracuje a vlastní viaceré nehnuteľnosti). 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas oprávnenými osobami - matkou a otcom maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, keď považoval za potrebné doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a po doplnenom dokazovaní opätovným výsluchom účastníkov konania a obstaraním listinných dôkazov a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti bežného výživného vecne správny. 11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/19/2015 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na návrh matky, doručený súdu dňa 01.04.2015. 12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 01.04.2015 (výrok II.), a súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2015 do 08.12.2015 v sume 1.200 eur a to spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. 13. Odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s podstatnou a prevažnou časťou argumentácie súdu prvej inštancie, pojatej v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku týkajúcej sa určenia bežného výživného, aj keď ako vyplynulo z doplneného dokazovania, skutkový stav tak, ako z neho vychádzal súd prvej inštancie, nebol zistený celkom úplne, čím jeho argumentácia vykazovala určité nedostatky a v tomto smere boli preto niektoré výhrady oboch odvolateľov čiastočne dôvodné, ich odstránenie však v konečnom dôsledku nemalo za následok posúdenie vyživovacej povinnosti otca rozdielnym spôsobom a najmä v rozdielnej výške než tomu bolo urobené zo strany prvoinštančného súdu. 14. Je nesporné, že rodičia maloletej spolu nežijú a vzhľadom na ich dohodu o zverení maloletej do matkinej starostlivosti, je tu dôvod na uloženie povinnosti otcovi platiť na dieťa výživné, pričom ako správne predostrel súd prvej inštancie, pri stanovení jeho výšky treba vychádzať z možností a schopností povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletej. Jednotlivé faktory na strane výživou oprávneného aj na strane povinného, ovplyvňujúce konkrétnu výšku výživného, už boli podrobne vysvetlené v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu, preto odvolací súd, vychádzajúc pritom z výsledkov doplneného dokazovania vykonanom na odvolacom pojednávaní, k tomuto dodáva nasledovné: 15. V prejednávanej veci matka má maloletú vo faktickej osobnej starostlivosti od narodenia, kedy sa matka odsťahovala po dohode s otcom k svojim rodičom a k obnoveniu spolužitia rodičov maloletej už nedošlo. V čase podania návrhu matkou na súd dňa 01.04.2015 rodičia dieťaťa teda preukázateľne spolu nežili a nehospodárili, preto vzhľadom k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, je tu dôvod na určenie výživného od uvedeného dňa v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré dôvody však v prejednávanej veci zistené neboli. Matkou tvrdené dôvody - jej ochorenie po narodení dieťaťa, následné ukončenie vzťahu s otcom maloletej, jej následná príprava na skúšky, ani jej márne očakávania mimosúdnej dohody s otcom, nemožno totiž považovať za dôvody, ktoré by reálne boli matke bránili podať na súd návrh na určenie výživného. Matka tiež v odvolaní tvrdila, že pokiaľ sám otec priznal, že minimálne od 15.11.2014 dcéru ani nevidel, žiadnym spôsobom sa o jej výživu nestaral a sám pritom navrhol výživné priznať od 01.12.2014 (ako vyplýva z vyjadrenia k návrhu zo dňa 01.07.2015), mal by súd na túto skutočnosť prihliadnuť a pokiaľ neurčil výživné odo dňa narodenia maloletej, mohol priznať výživné aspoň ku dňu, ktorý z vyjadrenia otca vyplýva alebo odo dňa, odkedy maloletú ani nevidel, avšak treba uviesť, že takýto postup súdu by nenašiel žiadnu oporu v zákone. Odvolací súd sa preto plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výživné možno určiť až od 01.04.2015 a odvolaciu námietku matky v tomto smere považoval za nedôvodnú. K tomuto sa žiada doplniť, že nie je celkom vylúčené určenie výživného aj spätne a to aj bez dôvodov hodných osobitného zreteľa za predpokladu, že tu inak dôvody na určenie výživného boli, avšak toto by prichádzalo do úvahy výlučne v prípade, ak rodičia uzavrú o výživnom dohodu, t.j. dohodnú sa čo do počiatku vyživovacej povinnosti, výšky výživného a podmienok splatnosti, ktorú dohodu by zrejme ( aj v časti týkajúcej sa spätného určenia výživného) súd schválil, keďže prvoradým kritériom je vždy záujem maloletého dieťaťa. O prípad takejto dohody však v prejednávanej veci nešlo. 16. K výške výživného si odvolací súd opätovne vypočul rodičov a zaobstaral doplňujúce listinné dôkazy o ich príjmoch ( najmä účtovnú uzávierku v jednoduchom účtovníctve matky dieťaťa, potvrdenie o jej zapísaní do zoznamu advokátov, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby ako aj účtovná uzávierka za zdaňovacie obdobie roku 2015 a to tak spoločnosti V. R. ako aj spoločnosti M., R. R.) a tieto dôkazy, spolu s dôkazmi zabezpečenými súdom v prvoinštančnom konaní znova vyhodnotil a právne posúdil, pretože práve nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov súdu vytýkali obaja odvolatelia. Kolízny opatrovník maloletej vypočutý odvolacím súdom nebol, keďže tento sa na pojednávanie neustanovil, ospravedlniac svoju neprítomnosť s tým, že navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. 17. Odvolací súd dokazovaním zistil, že matka maloletej do 01. februára 2016 bola s maloletou na materskej dovolenke a jediným zdrojom jej príjmu bol rodičovský príspevok v sume 203,- eur a prídavky na dieťa 23,- eur. Od februára 2016 je zapísaná do zoznamu advokátov a vykonáva advokátsku prax, avšak jej počiatočné príjmy, ako vyplýva z predloženej účtovnej uzávierky za obdobie 02/2016 až 09/2016 predstavujú v priemere iba 169 eur, okrem toho naďalej poberá prídavok na dieťa, iné príjmy nemá. Otec na výživu maloletej dodnes ničím neprispel a to ani vecne a s maloletou sa ani nestretáva. Otec je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti V. R. R. na obchodnej činnosti ktorej sa podľa vlastného vyjadrenia nepodieľa, pretože ju v podstate riadi jeho otec, ktorý je druhým konateľom. Otec sám podniká od r. 2013 v predmete pohostinstvo prostredníctvom obchodnej spoločnosti M. R. R. so sídlom v S., kde je jediným spoločníkom a konateľom. V S. prevádzkuje reštauráciu a nehnuteľnosť, kde činnosť vykonáva, je vo vlastníctve jeho matky, ktorá mu ju prenajíma na základe nájomnej zmluvy z 01.10.2013. V zmysle tejto zmluvy využíva otec priestory po dobu piatich rokov bezodplatne na podnikateľské účely s tým, že M. R. R. ako nájomca bude hradiť všetky náklady týkajúce sa nehnuteľnosti, daň z nehnuteľností aj z pozemku, bežnú údržbu a pod. Otec súdu predložil aj nájomnú zmluvu č. 12/06/12, ktorú uzavrela jeho obchodná spoločnosť M. R. R. s obchodnou spoločnosťou Y. R. kde je spoločníkom iba jeho otec, podľa ktorej predmetom nájmu je nehnuteľnosť kde otec prevádzkuje penzión, vedená na LV č. XXXX v katastrálnom území Y. H.. Z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva, že otcova obchodná spoločnosť M., R.R. má túto nehnuteľnosť využívať na podnikateľské účely - ubytovacie služby, pričom nájomné sa bude rovnať výške vynaložených nákladov na rekonštrukciu a zveľaďovanie prenajatej nehnuteľnosti, prenajímateľ nemá právo žiadať vyplatenie žiadneho iného nájomného a nájomca nemá právo na refundáciu akýchkoľvek takto vynaložených nákladov. Z výsluchu otca vyplynulo, že penzión vo Y. H. si prenajal cestou spoločnosti M. R. so zámerom využívať ho nielen na ubytovanie osôb ale i na stravovanie, v dôsledku čoho bolo potrebné vykonať rekonštrukciu, na zabezpečenie ktorej si zobral podnikateľský úver vo výške 26.000,- eur, ktorý v súčasnosti jeho spoločnosť spláca mesačne po 400,- eur, čo sa odzrkadľuje aj v hospodárskych výsledkoch spoločnosti M. R. Za účelom poskytnutia úveru založil otec svoj rodinný dom, pričom v súčasnosti rodičia matky maloletej, voči ktorým otec na základe notárskej zápisnice uznal dlh, začali voči nemu viesť exekučné konanie a vzhľadom na to, že otec nebol schopný získať finančné prostriedky na zaplatenie tohto dlhu inak, predal rodinný dom za cca 53.000 eur, z ktorej sumy vyplatil exekúciou vymáhaný dlh a tiež poskytnutý podnikateľský úver, a nič mu z kúpnej ceny nezostalo. V predmetnom rodinnom dome zostal bývať i naďalej spolu s jeho družkou so súhlasom súčasného vlastníka, pričom hradí nájomné vo výške 200 eur mesačne. V súčasnosti otec zamýšľa predať svoj obchodný podiel v spoločnosti M. R. s tým, že nový vlastník by všetko za neho prevzal a vyplatil všetky dlhy tejto spoločnosti, čo je vo výške cca 3.000 eur. Otec uviedol, že si našiel zamestnanie ako údržbár, kde by mal nastúpiť 01. novembra 2016, pričom počas skúšobnej doby mu bude vyplácaná len minimálna mzda. Potvrdil, že na výživu maloletej neplatí ani sa s ňou nestretáva a má zanedbané aj platenie výživného na staršie dve deti vzhľadom na to, že mu to situácia v súčasnosti nedovoľuje. 18. Pokiaľ ide o maloletú, z dokazovania vyplynulo, že táto je od minulého roka zapísaná v predškolskom zariadení, v súvislosti s ktorým platí mesačné výdavky cca 40,- eur, chodí na angličtinu, s čím sú spojené jednak mesačné ako aj jednorazové náklady, keďže navštevuje v lete tábor, pričom tieto náklady priemerne mesačne predstavujú po rozpočítaní sumu 48 eur. Maloletá má zvýšené výdavky tiež v súvislosti so zdravotným stavom, keď vzhľadom na pozitívnu rodinnú anamnézu dedične prenosnú ( intolerancia na laktózu u matky) musí brať vitamíny na zvýšenie imunity a trpí aj psoriázou, na ktorú užíva špeciálne krémy, takže na tieto zdravotné ťažkosti spotrebuje mesačne sumu okolo 30,- eur, okrem toho jej matka uhrádza mesačný poplatok za skladovanie pupočníkovej krvi 7,19 eur. V týchto výdavkoch v sume spolu 125,- eur, ktoré na rozdiel od otca odvolací súd považoval za odôvodnené, nie sú zahrnuté náklady na stravovanie, ktoré sú u maloletej podstatne vyššie ako u jej rovesníkov, keďže v súvislosti s hroziacou intoleranciou sú u maloletej diétne obmedzenia voči potravinám obsahujúcim lepok, preto je potrebné variť jej osobitne, nie sú tam zahrnuté výdavky na bývanie ( príslušný podiel na nákladoch u každého člena rodiny predstavuje 74,09 eur), ošatenie, športové, kultúrne a iné voľnočasové aktivity primerané veku maloletej, ktorá má tri a pol roka. Odôvodnené potreby maloletej tak odvolací súd ustálil v celkovej sume cca 280,- eur mesačne ( z toho na stravu, ošatenie a ďalšie výdavky ako šport, kultúru a pod. v sume 80,- eur). Matka uviedla, že v súčasnosti maloletá od 22.09.2016 nemôže z dôvodu vážneho infekčného ochorenia navštevovať materskú školu, musí brať aj probiotiká a v dôsledku tohto ochorenia má ďalšie mesačné výdavky cca 20 - 25 eur mesačne, avšak tieto sú iba prechodné a preto ich odvolací súd nezapočítal do pravidelných mesačných nákladov. 19. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že výživné bolo určené súdom prvej inštancie v správnej výške 150,- eur. U otca, ktorý je podnikateľom, bolo treba vziať do úvahy nielen jeho preukázateľný príjem z podnikateľskej činnosti, ale aj celkové ekonomické správanie otca ako osoby, povinnej z plnenia viacnásobnej vyživovacej povinnosti. Tu mal odvolací súd zistené, ako vyplýva z daňového priznania spol. M. R. R., že v r. 2014 dosiahol výsledok hospodárenia pred zdanením 4.836,47 eur, z čoho uhradil ešte daň 999,43 eur a v r. 2015 mal výsledok hospodárenia 564,59 eur. Z tohto v podstate vyplýva, že nedosahoval v r. 2014 z podnikania ani toľko, čo predstavuje minimálnu mzdu, a v r. 2015 jeho podnikanie bolo stratové. Sám otec pred súdom potvrdil už to, čo vyplýva aj z predložených daňových priznaní, že jeho podnikanie bolo vždy v strate, živila ho rodina a družka. Tieto hospodárske výsledky možno do značnej miery pripísať neprimeraným finančným rizikám, ktoré na seba vzal najmä v podobe podnikateľského úveru, ktorý navyše investoval do cudzieho majetku bez nároku na vrátenie vložených investícií do nehnuteľnosti, ktorá mu v konečnom dôsledku nepriniesla takmer žiadny zisk. Otec pred súdom svoje neekonomické správanie obhajoval s poukazom na to, že v penzióne okrem ubytovania chcel prevádzkovať aj reštauráciu, za týmto účelom ho tri roky zhodnocoval, avšak nevyšlo to tak ako plánoval. Treba však pripomenúť, že podnikanie definuje § 2 Obchodného zákonníka ako sústavnú činnosť uskutočňovanú samostatne podnikateľom <P.> vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisk <P.>u. Je nepochybné, že začiatky v podnikaní sú zložité a zriedkavo možno počítať s vysokým ziskom hneď v prvom roku, avšak otec podniká od r. 2013 a po troch neúspešných rokoch mieni predať obchodný podiel aby aspoň vyrovnal dlhy. Takéto správanie potom musel odvolací súd posúdiť v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý ukladá súdu pri určení výživného prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká. Vyššie uvedené správanie otca je z tohto hľadiska nezodpovedné a dokonca sa môže javiť ako účelové a ukracujúce maloletú F. O. s úmyslom vyhnúť sa plateniu primeraného výživného, keďže zisk, ktorý otec mohol inak podnikaním nadobudnúť ( nebyť samoúčelných investícií, bez ktorých mohol realizovať svoje podnikateľské aktivity také, ktoré penzión umožňoval), vlieval do nehnuteľnosti tvoriacej majetok rodinnej firmy ( polyfunkčná budova - penzión patrí firme Y. R., kde je jediným konateľom a spoločníkom jeho otec), takže investované peniaze zostanú takpovediac v rodine, nie sú však vykázané vo forme zisku otcovej obchodnej spoločnosti. 20. Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd neprihliadol na dlhy otca ako podnikateľa a na nepriaznivé hospodárenie jeho obchodnej spoločnosti a vychádzal z predpokladu, že bez neprimeraných majetkových rizík si otec ako podnikateľ mohol obstarávať dostatočný príjem na to, aby sa podieľal na výžive maloletej vyššou sumou ako matka, ktorá z objektívneho dôvodu dosahuje iba nízke príjmy 169,- eur ( tak tomu bolo aj do februára 2016, kedy dosahovala príjem iba o málo vyšší poberajúc rodičovský príspevok). K odvolacej námietke matky, že súd tu mal na zárobkové možnosti otca aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine ( t.j. uplatnenie nevyvratiteľnej domnienky o výške príjmu povinného rodiča v sume dvadsaťnásobku životného minima) odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy povinný rodič, majúci príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu odmieta svoje príjmy preukázať a predložiť súdu podklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov, čo však nie je prípad otca maloletej, ktorý všetky vyžiadané listiny súdu predložil. Preto súd postupoval pri posudzovaní majetkových pomerov otca podľa všeobecných kritérií aplikujúc tiež ustanovenie § 75 Zákona o rodine a bral do úvahy otcov potenciálny príjem namiesto faktického, keďže otec nedosahuje nízky príjem z objektívnych dôvodov, ale neuváženým konaním sám vyvolal stratovosť svojho podnikania. Okrem toho súd zohľadnil v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine skutočnosť, že je to výlučne matka, ktorá maloletej poskytuje osobnú starostlivosť, pretože otec sa s maloletou vôbec nestretáva, čím matka aj takouto formou kompenzuje výživné, ktoré otec musí platiť v peniazoch a mal by tak preto robiť vo vyššej miere ako ona. V neposlednom rade odvolací súd prihliadol na to, že otec nijako vecne dieťaťu neprispieva a možno teda dôvodne usudzovať, že tak nebude robiť ani naďalej. Berúc do úvahy všetky tieto hľadiská, odvolací súd dospel k záveru, že suma 150,- eur je primeraná odôvodneným potrebám maloletej s tým, že časť vo výške 23,- eur bude pokrytá z prídavkov na dieťa a zvyšná časť z príjmov matky, ktorá síce v prvých mesiacoch výkonu advokátskej činnosti dosahuje nižší príjem, je tu však reálny predpoklad rýchleho nárastu, okrem toho matka má na rozdiel od otca iba jednu vyživovaciu povinnosť. Suma takto určeného výživného zodpovedá aj otcovým schopnostiam a možnostiam, ktorý síce má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ale z podnikania je reálne schopný dosahovať príjem potrebný na úhradu výživného na všetky tri deti. Tvrdenie otca o zamestnaní na pozíciu údržbára od mesiaca november 2016 súd nevzal do úvahy, pretože jednak súd vychádza zo skutkového stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a jednak otec toto tvrdenie nepreukázal. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že je nelogické, aby na dve deti vo veku 12 a 11 rokov platil výživné 200 eur a na trojročnú maloletú výživné 150 eur mesačne, odvolací súd uvádza, že vek dieťaťa je iba jedným z kritérií pre určovanie výživného a v tomto prípade bolo treba zohľadniť najmä nízky príjem matky dieťaťa a rozdielne vzťahy otca k týmto deťom ( o maloletú F. O. sa otec na rozdiel od starších detí nezaujíma a nestretáva sa s ňou). 21. Vedený týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci bolo dôvodným rozsudok v napadnutej časti bežného výživného ako vecne správny za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď odvolacie argumenty žiadneho z rodičov neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v uvedenej časti. 22. Rozhodnutie o zročnom výživnom však bolo treba podľa § 388 CSP zmeniť a to z dôvodu, že medzičasom od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynul istý čas a preto bolo potrebné prepočítať nedoplatok na zročnom výživnom a nanovo určiť splátky. Zročné výživné ku koncu mesiaca predchádzajúceho času rozhodovania odvolacieho súdu (kedy výživné za mesiac október 2016 ešte nebolo splatné) predstavovalo 2.700,- eur ( 18 mesiacov x 150 eur), keďže z dokazovania bolo zistené, že za obdobie od 01.04.2016 až doposiaľ otec neuhradil žiadnu sumu výživného. Odvolací súd bol zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že na zaplatenie nedoplatku treba otcovi povoliť splátky z dôvodu, že požiadavka na okamžité zaplatenie by vzhľadom na výšku dlhu mohla vystaviť otca do stavu existenčnej núdze. Výšku splátok potom odvolací súd prispôsobil pravidlu, aby sa celý dlh zaplatil do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa splátky povolili a za pomoci takejto úvahy potom dospel k záveru o povolení splátok vo výške 75,- eur mesačne. 23. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP. 24. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.