Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206237 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215206237.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpený spoločnosťou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti odporkyni: G. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Helena Hynková, Radničné nám. 7/B, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: W. O., nar. XX.XX.XXXX a O. O., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/20/2015-127 zo dňa 08.12.2015 vo výroku o výživnom v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/20/2015-175 zo dňa 28.07.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom pre maloletú W. a maloletú O. p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyhovel návrhu a manželstvo manželov Ing. O. O., nar. XX.XX.lXXX a G. O., rod. N., nar. XX.XX.lXXX uzavreté dňa 23.10.2004 na Matričnom úrade v Šamoríne, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 17 ročník 2004 na strane 44, pod por. č. 66 rozviedol. Mal. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. nar. XX.XX.XXXX sa pre čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyni s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Navrhovateľovi uložil povinnosť platiť na výživu mal. W. mesačne sumou 170,- Eur a na mal. O. mesačne sumou 120,- Eur vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca predom počnúc od právoplatnosti rozsudku. Súd upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi na čas od právoplatnosti rozsudku do 31.05.2016 nasledovne: každý právny kalendárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod, a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a následne počnúc od 01.06.2016 každý párny kalendárny týždeň od piatku 16,00 hod. do soboty 18,00 hod. a každý nepárny týždeň od soboty 16,00 hod. do nedele 18,00 hod. s tým, že otec si prevezme deti pred bytom matky a matka je povinná pripraviť deti na styk. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne s poukazom na § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24, § 43, § 28, § 30, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2, § 112 a § 144 Občianskeho súdneho poriadku a vecne tým, že z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že manželia od novembra 2014 nežijú spolu a napriek odročenému pojednávaniu na doplnenie dokazovania a predvolanie rodiny do poradne, manželské spolužitie ani odstupom času neobnovili. Od tej doby manželstvo neplní svoju funkciu, ktoré má na mysli § 18 a § 19 Zákona o rodine. Manželia nie sú schopní dohodnúť sa na spoločných veciach. Z uvedených skutočností je zrejmé, že nie je možné očakávať od manželov, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia hoci aj v záujme výchovy spoločných detí, kde nie je záujem o akceptáciu jeden druhého a diametrálna odlišnosť priorít v manželstve, ktoré viedli k postupnému odcudzeniu. Navrhovateľ nenachádzal pochopenie u odporkyne, ktorá nebola schopná primerane hospodáriť s finančnými prostriedkami rodiny, hoci bývali u jej rodičov. Slušný príjem navrhovateľa nestačil na krytie potrieb rodiny, čo postupom času viedlo k značnému zadlženiu sa a ešte väčšej závislosti na rodičoch. Odporkyňa sa tak cíti viac zaviazaná svojim rodičom, namiesto záväzku plynúceho z manželstva a spoločnej výchovy detí s navrhovateľom. Do budúcna nemožno očakávať zmenu, a zachovanie takéhoto formálneho manželstva, jednoznačne nebolo ani v zaujme maloletých detí, ktoré by boli neustále svedkami konfliktov medzi rodičmi. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania naplnil skutkovú podstatu manželstva rozvráteného, v dôsledku čoho súd návrhu vyhovel. 3. Medzi rodičmi bola zhoda ohľadom zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne, čo odporučil aj kolízny opatrovník s odkazom na vykonané šetrenia z výchovného prostredia, považujúc ho za vyhovujúce u rodičov matky v rodinnom dome, kde majú deti zabezpečená vlastnú izbu. Konštatoval, že nehnuteľnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Súd považoval matku za vhodnú osobu na výchovu detí aj s prihliadnutím na jej ústretovosť pri realizácii styku otca s maloletými deťmi, kde vážnejšie výhrady z jej strany neboli, okrem návrhu na postupnosť pri realizovaní styku s prihliadnutím na doterajší styk otca s maloletými deťmi. 4. Vychádzajúc z možnosti a schopnosti otca pri priemernom mesačnom príjme za posledných 12 mesiacov 1.474,16 Eur, keď v súčasnosti jeho príjem a od septembra 2015 sa znížil o 314,- Eur, ktorému ostáva splácať dlhy rodiny mesačne 749,59 Eur, málo pravdepodobné, že by bol schopný platiť nadpriemerné výživné 650,- Eur na dve maloleté deti, keď staršie dieťa navštevuje 1. stupeň základnej školy a mladšie dieťa len predškolské zariadenie. Vyčíslené náklady matkou v priemere 260,- Eur mesačne, nie celkom reálne, pokiaľ ide o započítanie nákladov na hygienické potreby, oblečenie, ktoré sú nepravidelnými nákladmi a nemožno ich započítať mesačne v rovnakom rozsahu na obe deti, keď prášok na pranie uviedla 17,- Eur, čo je veľké balenie, pre dlhodobejšiu spotrebu. Deti sa prevažne prestravujú v zariadeniach, kde sú počas dňa, celkom 47,- Eur dňa. Náklady na záľuby detí nepresahuje u dvoch detí ani 80,- Eur mesačne. Zvýšenú sú náklady v prípade mladšieho dieťaťa v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov v priemere 30,- Eur na lieky. Súd mal za to, že výška stanoveného výživného na dve maloleté deti v sume 290,- Eur predstavuje v podstate štvrtinu príjmu navrhovateľa teda 2-5% pokiaľ zoberieme do úvahy priemer jeho príjmu do 1.400,- Eur, pričom prevzal na seba všetky povinnosti vyplývajúce z dlhov, ktoré vznikli spoločne rodine počas trvania manželstva. Súd nemohol nechať bez povšimnutia túto skutočnosti, keď rodina žila na svoje možnosti, kde zjavne nezvládli spoločné hospodárenie. Pokiaľ ide o náklady na bývanie navrhovateľa, zatiaľ ich súd musel považovať za dôvodné pri snahe navrhovateľa ponúknuť rodine spoločné bývanie a tým bývať čo najbližšie k súčasnému bydlisku matky, v trojizbovom byte, kde v priebehu konania bola snaha o obnovenie manželského spolužitia v záujem maloletých detí, práve vyriešením bytovej situácie rodiny, ktorú ponuku odporkyňa nakoniec neprijala. Je na zváženie či v budúcnosti si navrhovateľ, v dôsledku zníženia príjmu ak existujúce dlhy, neprehodnotí svoje bývanie v záujme zníženia svojich nákladov v tomto smere ako samostatne žijúca osoba. Pokiaľ odpočítame náklady na bývanie z príjmu navrhovateľa 1.474,- Eur, ostáva mu suma 974,16 Eur. Pokiaľ neberieme do úvahy splátky úverov, ktoré predstavujú celkovú sumu 749,- Eur, ostane mu po vyplatení výživného 290,- Eur, suma 684,- Eur, ktorá nepostačuje ani na krytie mesačných splátok úverov. V prípade už zníženého príjmu otca od septembra 2015 na sumu 1.165,- Eur, po odpočítaní 500,- Eur, mu ostane 600,- Eur a z toho odrátajúc 290,- Eur na výživné bude disponovať sumou 310,- Eur. Pri stanovení výšky týždenného 290,- Eur a pripočítaní rodinných prídavkov mesačne na 2 maloleté deti 46,- Eur celkom predstavuje sumu 346,- Eur. Vzhľadom na vek staršieho dieťaťa, sa úmerne znižuje aj miera osobnej starostlivosť zo strany rodiča. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje jej príprava na vyučovanie, pre jej hyperaktivitu. Táto okolnosť si vyžaduje väčšiu časovú náročnosť zo strany rodiča. V tomto smere súd usmernil matku, že v prípade úpravy styku počas pracovného voľna nič nebráni tomu, aby aj otec prispel starostlivosťou o toto dieťa práve prípravou na vyučovanie. V prípade menšieho dieťaťa, súd započítal pri určení výživného úmerne vyššiu osobnú starostlivosť zo strany matky, ktoré bolo treba kompenzovať výživným, berúc ohľad na rozdielnosť veku a potrieb detí. Pri zohľadnení všetkých týchto skutočnosti súd mal za to, že výška výživného na staršie dieťa vo výške 170,- Eur mesačne, po započítaní 23,- Eur rodinných prídavkov, celkom 190,- Eur je postačujúce na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa ak to tak v pravidelných ako aj nepravidelných výdavkov, rovnako v prípade mladšieho dieťaťa suma 120,- Eur, pri započítaní 23,- Eur rodinných prídavkov, celkom 140,- Eur, celkom finančné prostriedky na dve maloleté deti predstavujú sumu 330,- Eur mesačne sú primerané. Napokon upravil i styk otca s maloletými. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p., tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. 5. Právoplatným opravným uznesením súd prvej inštancie opravil záhlavie a výrok rozsudku v časti označenia maloletých detí tak, že deti pochádzajúce z manželstva manželov sú: mal. W. O. nar. XX.XX.XXXX a mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX. 6. Proti rozsudku v časti jeho výroku o určení povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu mal. W. 170,- Eur a mal. O. v sume 120,- Eur podala odvolanie odporkyňa z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku namietala záver o tom, že náklady a záľuby pre deti nepresahujú u dvoch detí ani 80,- Eur mesačne. Z rozsudku nie je však zrejmé ako súd dospel k takémuto záveru. Vo vyjadrení k návrhu vyčíslila pravidelné a nepravidelné náklady maloletých a aj vzhľadom na stanovisko súdu, že niektoré z položiek nákladov majú charakter nepravidelných nákladov, nie je možné stotožniť sa so záverom súdu, že náklady a záľuby pre deti spoločne u dvoch nepresahujú ani 80,- Eur mesačne. Opätovne vyčíslila náklady na každé dieťa samostatne položkovite, pričom na mal. W. tieto vyčíslila vo výške 337,76 Eur a na mal. O. v sume 344,- Eur. Uviedla, že dlhy sa medzičasom čiastočne znížili o splatenú sumu vo výške 5.500,- Eur. V súvislosti s určením výživného súd neprihliadal na výšku príjmov a výdavkov povinného otca. Z odôvodenia rozsudku nie je zrejmé akú výšku príjmu v konečnom dôsledku súd akceptoval. Súd zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ uhrádzal pôžičky, z ktorých mesačná výška splátok prestavuje sumu 749,59 Eur. Skutočnosť, že pôžička vznikla počas trvania manželstva ešte neznamená, že sú z nej zaviazaní obaja manželia. Opätovne zdôraznila, že navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti 07.10.2014. Zmluvu o pôžičke, resp. o úvere v sume 13.050,- Eur navrhovateľ uzavrel v januári 2015 s výškou mesačných splátok 219,29 Eur bez vedomia odporkyne. Aj ostatné úvery, ktoré navrhovateľ zmluvne uzatvoril boli v prevažnej miere použité na potreby navrhovateľa, najmä na kúpu motorového vozidla, ktorého oficiálnou vlastníčkou je matka navrhovateľa, ktorá však nie je tak situovaná, že by si mohla dovoliť motorové vozidlo a dať ho zároveň do bezvýhradného užívania syna - navrhovateľa. Schopnosť navrhovateľa splácať všetky splátky úverov v pomere k jeho príjmom a nevyhnutným nákladom nasvedčuje tomu, že navrhovateľ má aj ďalší príjem, ktorý v tomto konaní neuviedol. Vzhľadom na jeho profesiu, nemá navrhovateľ problém zabezpečiť pre seba ďalšie finančné prostriedky potrebné na krytie potrieb maloletých detí. Považuje za podozrivé, že príjem navrhovateľa klesol približne o tretinu práve v čase pred rozhodnutím súdu o návrhu. Pre úplné posúdenie majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva, ak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k pasívam zohľadňujúcim majetkové pomery navrhovateľa tak, ako sú uvedené v rozsudku, je zrejmé, že dlžníkom je navrhovateľ, ktorý ich z tohto dôvodu aj spláca. Matka maloletých v súčasnosti nepoberá žiadny príjem. Je na rodičovskej dovolenke a plne sa venuje starostlivosti o deti. Počas manželstva uzavrela zmluvu o úvere na sumu 4.500,- Eur s mesačnými splátkami vo výške 150,- Eur, s ktorými je viazaná kreditná karta Halens. Tento úver spláca odporkyňa. Z úveru boli hradené spotrebné nákupy pre domácnosť a členov rodiny. Ďalej uzavrela pôžičku s H. na pôžičku vo výške 2.750,- Eur, ktorú spláca v mesačných splátkach po 53,- Eur. Aj tieto záväzky sú však spoločnými záväzkami oboch účastníkov. So splátkami matke detí vypomáhajú jej rodičia. Keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol, že otec je povinný platiť na výživu mal. W. sumu 290,- Eur mesačne a na výživu mal. O. sumu 200,- Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 7. K doručenému odvolaniu odporkyni sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý inak odvolanie proti rozsudku nepodal. Poukázal na to, že pokiaľ matka namieta nesprávnosť rozsudku z dôvodu nejasnosti v tom, ako súd dospel k záveru, že náklady a záľuby pre deti odporkyňa neustále mení výšku mesačných výdavkov na maloleté deti a vyčísluje ich špekulatívne podľa potreby tak, aby to vyhovovalo jej ďalšej argumentácii. V porovnaní s vyčíslením výdavkov na pojednávaní dňa 08.12.2015 odporkyňa v odvolaní špecifikovala náklady úplne iným spôsobom, uviedla iné výdavky, prípadne zmenila sumy pri jednotlivých výdavkoch. Odporkyňou špecifikované výdavky v odvolaní nemožno zohľadniť, nakoľko ich neuplatnila v rámci dokazovania na súde a to aj napriek tomu, že o nich v danom čase určite vedela. Výdavky uvedené v odvolaní považuje za nadhodnotené z dôvodu neprimeranosti niektorých súm vzhľadom na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby. Výdavky špecifikované odporkyňou považuje na základe uvedených skutočností za nereálne, vykonštruované. Odporkyňa odôvodňuje podanie odvolania skutočnosťou, že súd neúplne zistil skutkový stav veci. Rozsudok súdu však navrhovateľ považuje za zákonný, správny, keď súd zistil skutkový stav úplne, posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a taktiež zvážil výšku odôvodnených potrieb. Čo sa týka pôžičiek v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľ si zobral pôžičky, prípadne spotrebné úvery na úhradu dlhov, ktoré spôsobila prevažne odporkyňa ľahkovážnym a nezodpovedným hospodárením s finančnými prostriedkami účastníkov konania. Problémy počas spolužitia vystávali predovšetkým z trvalého nedostatku finančných prostriedkov a neúmerného zaťažovania rozpočtu rodiny úvermi na financovania rodiny do takej miery, ktoré ani vzhľadom na slušný príjem navrhovateľa nebolo možné zvládať. Úvery si brala odporkyňa bez vedomia navrhovateľa od svojich rodičov a už len písomne informovala navrhovateľa o výške dlhu. Tak navrhovateľ musel a aj do súčasnosti stále musí uhrádzať každý mesiac splátky pôžičiek a spotrebiteľských úverov, ktoré si odporkyňa nerozvážne vzala. Súd sa aj s týmto problémom dostatočne vysporiadal. Skutkové zistenia súdu týkajúce sa majetkových pomerov rodičov považuje za úplne a správne. Odporkyňa pred ukončením dokazovania nenavrhla ďalšie dôkazy na doplnenie skutkového stavu, prípadne na vyvrátenie tvrdení navrhovateľa. Sama určité vyššie uvedené skutočnosti potvrdila a nerozporovala a to až do momentu podania odvolania. K takémuto postupu odporkyne možno priznať právnu ochranu. Ide vyslovene o účelové odvolanie smerujúce k zabezpečeniu príjmu pre samotnú odporkyňu. Odporkyňa podobne ako navrhovateľ študovala informatiku, je na rovnakej profesii ako navrhovateľ a jej schopnosti zabezpečiť si príjem a podieľať sa tak sčasti na výžive maloletých detí aj jej finančným príspevkom sú preto reálne a rovnaké ako schopnosti navrhovateľa. Odporkyňa však nepracuje, prácu si nehľadá a aktuálne je na predĺženej rodičovskej dovolenke s mal. O. aj napriek tomu, že táto navštevuje pravidelne materskú škôlku denne na štyri hodiny, a preto by v tomto čase mohla odporkyňa pracovať minimálne na čiastočný pracovný úväzok. Dokazovanie vykonané súdom smerujúcich k zisteniu existencie a dôvodu pôžičiek a spotrebných úverov účastníkov považuje za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, či z poskytnutých súm boli hradené potreby oboch manželov, resp. rodiny, neboli nadobudnuté trvalejšie hodnoty v prospech niektorého z účastníkov, a teda či sa jedná o výlučný záväzok navrhovateľa alebo o spoločné záväzky manželov, nie je predmetom tohto konania ako to tvrdí odporkyňa. Rozsudok je správny, a preto ho navrhuje v plnom rozsahu potvrdiť. Záverom poukázal na to, že odôvodnil súdu pokles jeho príjmov a skutočnú príčinu, preto objektívne nemôže zarobiť toľko ako v minulosti. Na základe rozhodnutia zamestnávateľa preradený na nižšiu pracovnú pozíciu a od septembra 2015 zarába sumu približne vo výške 1.159,96 Eur, čo je priemer za obdobie september 2015 až január 2016. Preradenie z vedúcej pozície na pozíciu rádového zamestnanca bolo spôsobené tým, že navrhovateľ už viac nezvládal riadne plniť pracovné povinnosti na pozícii vedúceho zamestnanca, čo bolo spôsobené aj jeho zlým psychickým stavom. Na navrhovateľa zle vplývalo množstvo dlhotrvajúcich súdnych konaní vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností, určenia výživného na manželku, ktoré je vedené pred Okresným súdom Bratislava II a aj neochota odporkyne spolupracovať pri kontakte s maloletými deťmi. Navrhovateľ trpí mnohými zdravotnými problémami, lieči sa na vysoký krvný tlak a užíva antidepresíva. Za danej situácie nezvládol prácu vedúceho zamestnanca, a preto bol preradený na pozíciu rádového zamestnanca. Podozrenie odporkyne, že navrhovateľ účelovo znížil svoj príjem o tretinu práve v čase pred rozhodnutím súdu, je irelevantné a okrem toho, že príjem navrhovateľa sa znížil z dôvodu jeho zdravotných problémov, nemohol s istotou vedieť, či súd na danom pojednávaní rozhodne alebo nie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. 8. Po doručení vyjadrenia navrhovateľa odporkyni, táto podala ďalšie písomné vyjadrenie, v ktorom zotrvala na svojom odvolacom návrhu a poukázala na to, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava II vo veci výživného pre manželku bolo pojednávanie 18.03.2016, ktoré bolo odročené z dôvodu, že z predloženého daňového priznania zo závislej činnosti za rok 2015 navrhovateľa vyplynulo, že jeho zamestnávateľ mu má poskytovať nepeňažné plnenie v sume 500,- Eur ako úhradu nájomného za ním užívaný byt. Na zistenie tejto skutočnosti bolo uložené navrhovateľovi povinnosť predloženia dôkazu do 20.04.2016, pričom predmetné hlavné pojednávanie bolo odročené na 17.06.2016. Čo sa týka preradenia navrhovateľa, tento neuviedol žiadne podstatné skutočnosti súvisiace s určením výšky výživného k maloletým deťom v snahe poskytovať maloletým deťom výživné v nižšej sume akú by mal vzhľadom na potreby detí a jeho možností poskytovať. Navrhla preto, aby odvolací súd vyzval navrhovateľa, aby doplnil dokazovanie predložením jeho daňového priznania z príjmu zo závislej činnosti za rok 2015. Tieto dôkazy v konaní pred súdom prvého stupňa nemohla bez svojej viny označiť a pre objektívne posúdenie odvolania sú potrebné. 9. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby rozhodnutie prvostupňového súdu bolo odvolacím súdom v celom rozsahu potvrdené ako vecne správne. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 351 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), akt. § 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti na určenie výživného otca na maloletú W. a O. len v takom rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie. Okrem výroku, ktorý sa týka výživného, ostatné výroky rozsudku odvolaním napadnuté neboli a tak nadobudli právoplatnosť. 12. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok výživného, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne posúdil. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. 13. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle § 395 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§ 1 Civilného mimosporového poriadku), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 01.07.2016), zostávajú pritom zachované. Civilný mimosporový poriadok vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu v § 360 až § 369, ktoré sú ale pre daný prípad irelevantné. 14. Z ust. § 62 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 17. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 18. V konaní o výživnom sa tiež posudzuje miera životnej úrovne, ktorá sa objektívne zisťuje prostredníctvom vykonávania dôkazov. 19. Pokiaľ ide o výšku výživného, odvolací súd bol toho názoru, že preukázaným pomerom účastníkov, životnej úrovni rodičov i zistenej zmene pomerov zodpovedá zvýšenie výživného tak ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý správne na strane otca zohľadnil jeho majetkové pomery, vzdelanie, životnú úroveň, ktorou sa prezentuje navonok ako aj jeho prístup zamestnaniu sa, keď u otca bolo zistené, že zo zdravotných dôvodov došlo u neho k preradeniu z riadiaceho pracovníka na nižší stupeň bez riadiacej funkcie, čo u neho znamenalo zníženie mesačného príjmu a teda nejde o prípad, že by sa bezdôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania. 20. Matka vo svojom odvolaní namietala predovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu a namietala tiež vyhodnotenie vykonaných dôkazov. 21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). 22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). 23. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie uvedenými princípmi dokazovania, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje. 24. Tak ako už bolo uvedené vyššie, pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je potrebné komplexné zhodnotenie osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, ako aj potrieb dieťaťa, rozsah dokazovania však určuje súd a v danom prípade získal dostatočný skutkový podklad pre rozhodnutie vo veci. Podstatným zistením bolo ustálenie výšky príjmu oboch rodičov, ktorý je rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky výživného. 25. Výdavky či dlhy rodičov, hoc aj preukázané a dôvodné, nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. 26. Určené výživné pre obe deti je primerané a zodpovedá jednak ich odôvodneným ako i aktuálnym možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím i na možnosti a schopnosti matky maloletých. Maloletá W. je veku 10 rokov a je žiačkou základnej školy a maloletá O. je vo veku 5 rokov, navštevuje materskú školu v rozsahu 4 hodiny denne. Zárobok otca bol súdom riadne zistený a jeho pokles v poslednom období je tiež podložený potvrdením zamestnávateľa. Otec teda zarába toľko, koľko mu jeho zdravotný stav dovoľuje. U matky, ktorá má obdobné vzdelanie ako otec je už aktuálne možnosť čiastočného a do budúcna úplného zaradenia do práce a získania primeraného príjmu. Nakoľko pre rozhodnutie súdu je však rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie právny je záver súdu, keď prihliadol, že matka pri starostlivosti o obe deti a hlavne na vek mal. Marianny a jej návštevu predškolského zariadenia má možnosť zamestnania sa aspoň na čiastočný úväzok a tak plnenia si vyživovacej povinnosti i materiálne a nielen osobnou starostlivosťou, keď maloleté deti sú už vo veku, keď nie sú odkázané na jej celodennú osobnú starostlivosť. 27. Odhliadnuc od uvedených konkrétností prípadu, podľa zaužívanej súdnej praxe platí zásada, že vyživovacia povinnosť platená rodičom by mala predstavovať 20 až 25% jeho príjmu. V danom prípade príjem otca, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní predstavuje 1.474,16 Eur. Pokiaľ súd prvej inštancie výživne určil pre mal. W. v sume 170,- Eur a pre mal. O. v sume 120,- Eur, t.j. spolu 290,- Eur je to výške vo výške 20% z priemerného príjmu otca. Maloleté deti sú vo veku 10 a 5 rokov, u ktorých nesporne nie je potrebné určovať výživné v najmožnejšej vyššej miere daného rozpätia, pretože vzhľadom na zvyšujúce sa ich náklady už len pribúdajúcim vekom, treba počítať s možným zvýšením výživného a preto súdom určené výživné je i z tohto hľadiska určené správne. 28. S poukazom na uvedenú argumentáciu, súd prvej inštancie postupoval správne, ak preskúmavaným rozsudkom výživné otca na maloletú W. určil sumou 170,- Eur a pre mal. O. sumou 120,- Eur mesačne. Napokon súd prvej inštancie tiež správne s použitím § 144 rozhodol, o trovách konania, keďže išlo o výživné určované v spojení s rozvodom manželstva rodičov detí. 29. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku o výživnom potvrdil. 30. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP. 31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až § 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.