Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/349/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213614 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215213614.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XXX/XX, V. - Z. Z. H., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/400/2015-39 zo dňa 08.12.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa používania Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.04.2014, obsiahnutej v zmluve o úvere č. 207600434 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, a to až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť právneho úkonu v spotrebiteľskej zmluve a o ochranu práv spotrebiteľa, č.k. 7C/400/2015. Súd tiež zamestnávateľovi navrhovateľa TESCO STORES SR, s. s., mzdové oddelenie Kamenské námestie 1/A, 811 08 Bratislava, IČO: 313 21 828 zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XXX/XX, XXX XX V. - Z. Z. H. podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.04.2014, obsiahnutej v zmluve o úvere č. 207600434 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, a to až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť právneho úkonu v spotrebiteľskej zmluve a o ochranu práv spotrebiteľa, č.k. 7C/400/2015. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 102 ods. 1, § 74 ods. 2, § 75 ods. 1, 2, 4, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 2, 4 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj z jeho príloh mal za osvedčené, že v danom prípade je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi a tiež, že splnenie uloženej povinnosti je možné od zamestnávateľa navrhovateľa spravodlivo požadovať. Touto dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov na posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom tejto dočasnej úpravy v neskoršom konania nie je súd viazaný. Navrhovateľom uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený, navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný a je tu potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Predbežné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Súd z priložených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli úverovú zmluvu ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy dňa 15.04.2014, čo vyplýva z podmienok úverovej zmluvy, ďalej že navrhovateľ je zamestnancom TESCO STORES SR, a.s.. Súčasne súd má za preukázané, že odporca listom zo dňa 07.01.2015 vyzval zamestnávateľa navrhovateľa na realizáciu zrážok zo mzdy navrhovateľa. Súd mal za to, že bola dostatočným spôsobom osvedčená aspoň pravdepodobnosť nároku navrhovateľa, pričom na jeho preukázanie bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v konaní vo veci samej. Podľa názoru súdu nariadenie predbežného opatrenia v tomto znení nie je neprimeraným zásahom do práv odporcu, pričom je potrebné uviesť, že v danom prípade ide o zásah dočasný. Potreba nariadiť predbežné opatrenie je daná podľa názoru súdu i nutnosťou zamedzenia vzniku takej situácie, kedy by počas konania postupnou realizáciou zrážok zo mzdy mohlo dôjsť k úplnému uhradeniu sumy požadovanej odporcom, hoci v prípade, že by sa odporca obrátil na súd a žaloval by navrhovateľa o zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy, táto zmluva by ex offo podliehala súdnemu prieskumu, čo však v prípade uspokojenia sa odporcu úplnou úhradou ním vyčíslenej dlžnej sumy prostredníctvom zrážok zo mzdy navrhovateľa by bolo prakticky vylúčené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval za potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi a to z dôvodu, že súd po vyhodnotení tvrdení navrhovateľa a listinných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľovi je dôvodné v tejto fáze poskytnúť predbežným opatrením dočasnú ochranu a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia (to i za daného stavu, keď skutočný stav veci ešte nie je náležite zistený, a teda subjektívne právo navrhovateľa nie je nepochybné). Obsahom tejto dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a o určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako sa to návrhom vo veci samej domáha navrhovateľ, rozhodne súd až rozhodnutím vo veci samej. Je tu potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ako i dostatočne zdôvodnená obava nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho aj súd je toho názoru, že dočasné pozastavenie vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa nepostihne odporcu, ktorý je obchodnou spoločnosťou poskytujúcou úvery, do takej miery, ako by vykonávanie zrážok postihlo navrhovateľa. Uloženie povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa realizovania zrážok zo mzdy je možné od neho spravodlivo požadovať, hoci nie je účastníkom tohto konania - tak ako to má na mysli citované ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p.. Konanie odporcu smerujúce k realizácii zrážok zo mzdy navrhovateľa bolo zo strany navrhovateľa osvedčené, preto súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného oparenia a tomuto v celom rozsahu vyhovel, čo na tomto mieste konštatuje a z uvedeného dôvodu ďalšie dôvody neuvádza. Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup, preto o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu nebolo o trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia rozhodnuté. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolateľ je názoru, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia neboli naplnené. Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že žalobca musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy t.j., že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná, dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Žalovaný je toho názoru, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda tiež obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby mu zo zmluvy neboli vykonávané zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a potvrdiť jej prijatie vlastnoručným podpisom. Táto dohoda je v súlade so zákonom č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. Žalovaný je názoru, že žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému ešte vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. 4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril, napadnuté uznesenie navrhol ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že súd správne posúdil danú vec, zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa a aspekty hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca dostatočne osvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia, v danom prípade z dôvodu namietanej spornosti dohody o zrážkach zo mzdy. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 7. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP použitého s poukazom na § 470 ods. 1 CSP, ktorý má ekvivalent v súdom prvej inštancie aplikovanom § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 9. Odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie daného neodkladného opatrenia. Predovšetkým bolo potrebné vychádzať zo zistenia nepopretého ani odvolateľom, že vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere, na ktoré sa viaže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, je vzťahom spotrebiteľským. 10. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2). 11. Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 01.05.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné. 12. Žalobca podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, od 01.07.2016 neodkladného opatrenia, a to osvedčenie žalobou uplatňovaného nároku žalobcu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere, vzhľadom na to, čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobcu je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že zmluva o úvere je neplatná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť tejto žaloby ale s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nároku žalobcu uplatneného žalobou je daný. 13. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise, žiadosťou žalovaného adresovanou zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 07.01.2015 na vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu, bolo osvedčené, že žalovaný sa na základe predmetnej dohody vykonávania zrážok zo mzdy už reálne domáha. Pokiaľ by bol žalobca vo veci samej úspešný a súd by dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, na strane žalovaného by vznikalo bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) na úkor žalobcu, ktorý by bezdôvodne prichádzal o zdroje na živobytie. Aby nedochádzalo k nedôvodnému navyšovaniu tohto možného bezdôvodného obohatenia, i odvolací súd zhodne s prvoinštančným považoval za potrebné tomuto zamedziť, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému zdržať sa u zamestnávateľa žalobcu výkonu práva na zrážky zo mzdy, a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osobe, od ktorej to možno spravodlivo požadovať, nariadené zdržať sa vykonania zrážok zo mzdy žalobcu na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného. 14. Takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, na ktorú týmto odvolací súd poukazuje, a ktorá umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R-47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a na strane žalovaného, ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery, nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. 15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vrátane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.). 17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).