Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217680 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215217680.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: prom. mat. W. Q., CSc., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Q. XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/ A, IČO: 36 679 771, proti odporcovi: DIMARKO REAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Nobelova 1499/3, IČO: 42 225 785, zastúpenému spoločnosťou: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 11, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11C/506/2015-24 zo dňa 15.10.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a nariadil opatrenie v znení: Súd zakazuje odporcovi akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v okrese Dunajská Streda, obec L., katastrálne územie L., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, nachádzajúca sa na parcele registra „C“, parcelné číslo 77, súpisné číslo XXX, druh stavby: rodinný dom, a to prevádzať vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, zaťažiť ju záložným právom, vecným bremenom či iným právom v prospech tretích osôb. Súd ukladá navrhovateľke, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podala návrh na začatie konania vo veci samej. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 a 6, § 76 ods. 4 O.s.p. vecne odôvodnil v podstate tým, že podanie navrhovateľky spĺňa všetky náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p., pričom navrhovateľka preukázala existenciu dôvodnej obavy z toho, že bez nariadenia predbežného opatrenia by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia. Z obsahu spisu bolo totiž zrejmé, že odporca nevlastní okrem vyššie uvedených nehnuteľností iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Vzhľadom na to je potrebné pred meritórnym rozhodnutím prijať určité dočasné opatrenia, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam, napríklad pre insolventnosť, pričom odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/11. Vzhľadom na to sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na vydanie predbežného opatrenia a rozhodol tak, ako uviedol vo výroku. Poukázal tiež na to, že pokiaľ navrhovateľka návrh v súdom určenej lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia nepodá návrh vo veci samej, účinky predbežného opatrenia zaniknú. Odkázal na § 145 O.s.p. s tým, že o náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením rozhodne súd až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a navrhovateľke uložil povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia vyčíslených v podaní súhrnne sumou 318,88 Eur. Odvolanie odôvodnil tým, že výrok sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Namietal, že nie je zrejmé z čoho navrhovateľka a následne aj súd vyvodil záver, že odporca nemá okrem predmetnej nehnuteľnosti žiaden majetok. Odporca je vlastníkom viacerých nehnuteľností aj motorového vozidla, ktorý hodnota mnohonásobne prevyšuje výšku žalovanej sumy. Ako dôkaz pripojil faktúru zo dňa 24.9.2015 za motorové vozidlo Range Rover za kúpnu cenu 70.000,- Eur, ako i osvedčenie o evidencii tohto vozidla na odporcu. Rovnako pripojil LV č. XXX, z ktorého vyplýva, že v okrese Prievidza v obci a kat. úz. F. vlastní odporca niekoľko nehnuteľností - rodinný dom, záhrady, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, ako i notárske zápisnice zo dňa 9.9.2014 a 17.6.2014 osvedčujúce nadobudnutie nehnuteľností podľa citovaného LV č. XXX odporcom, ale aj ďalšej nehnuteľnosti - bytu v D. vydražením. Ďalej odvolateľ poukázal na ods. 3.3.4 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy medzi navrhovateľkou odporcom a spoločnosťou LOFT real, s.r.o., zo dňa 1.7.2015, podľa ktorého sa predávajúci zaviazal dokončiť v prevádzanom rodinnom dome vonkajšie odkvapové žľaby, odstránenie betónových platní z dvora a odvoz odpadu, pričom všetky práce a materiál sú započítané v dohodnutej kúpnej cene. Na základe tohto záväzku odporca realizoval všetky potrebné stavebné práce a zaplatil za to celkovo sumu 4.800,- Eur, o čom pripojil faktúru č. 50456 pre dodávateľa HTBAU SLOVAKIA, s.r.o. Faktúru navrhovateľka podľa odporcu nezaplatila. Vzhľadom na to odporca započítava časť sumy uhradenej ním na stavebné práce vykonané na základe objednávky navrhovateľky proti sume požadovanej navrhovateľkou a vo výške požadovanej navrhovateľkou. K otázke vynaložených finančných prostriedkov uviedol, že z podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia ani z jeho príloh nie je zrejmé aké práce boli na predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľkou vykonané, ani v akej výške došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti. Výška investovaných finančných prostriedkov do veci nie je pritom priamo úmerná výške nárastu hodnoty veci. Naviac z pokladničného dokladu zo dňa 3.7.2015 vyplýva, že finančná čiastka vo výške 2.000,- Eur bola určená pre spoločnosť KLEMA IMPEX, s.r.o., pričom uvedená spoločnosť neexistuje, o čom pripojil vyhľadávanie v Obchodnom registri SR. Zároveň z dokladu z 3.7.2015 ako aj 9.7.2015 vyplýva, že sa jedná o zálohy na stavebné práce, pričom nie je zrejmé či a v akom rozsahu sa práce realizovali. Navrhovateľka preukázala len odovzdanie finančnej hotovosti Y. C., ktorá nie je stavebníkom, ani jeho zamestnancom a to v časti pre spoločnosť KLEMA IMPEX, s.r.o., ktorá neexistuje, pričom nijakým spôsobom nepreukázala zhodnotenie danej nehnuteľnosti, ani realizáciu stavebných prác. K otázke odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve poukázal na bod 1.5. zmluvy, v ktorom navrhovateľka vyslovila záujem nehnuteľnosti kúpiť v stave, v akom stoja a ležia, pričom vyhlásila, že sa oboznámila s ich stavom. Nie je potom zrejmé ako jej mohli byť zatajené skutočnosti uvádzané v odstúpení od zmluvy zo dňa 22.7.2015. Odporca navrhovateľke pritom nikdy netvrdil, že predmetná nehnuteľnosť je plynofikovaná. V závere odvolateľ poukázal na bod 4.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy je odstupujúca zmluvná strana povinná zaplatiť ostatným zmluvným stranám odstupné vo výške a spôsobom dojednania pre úhradu zmluvnej pokuty v lehote do 5 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy, pričom navrhovateľka k dnešnému dňu odporcovi odstupné neuhradila. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu odporcu navrhla, aby bolo zamietnuté a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené a zároveň, aby bol odporca zaviazaný na úhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania vyčísleného v špecifikácii súhrnnou sumou 191,53 Eur. K tvrdeniam a dôkazom odporcu, že je vlastníkom nehnuteľností a auta poukázala na to, že odporca sa zaoberá predajom hnuteľných vecí, ako aj nákupom a následným predajom nehnuteľností. Preto tvrdenia o tom, že odporca disponuje majetkom či už hnuteľným alebo nehnuteľným, sú pre navrhovateľku a možnosť vymoženia jej pohľadávky úplne irelevantné, nakoľko odporca svoj majetok nadobúda výhradne za účelom ďalšieho predaja a do konečného rozhodnutia vo veci nie je vôbec zrejmé či a s akým majetkom bude disponovať. Navrhovateľka má za to, že dostatočne preukázala existenciu obavy z toho, že výkon súdneho rozhodnutia môže byť v budúcnosti ohrozený. Poukázala na to, že predávajúcim pri ohliadke nehnuteľností bola viackrát ubezpečená, že nehnuteľnosť má určité vlastnosti, no nakoniec sa to ukázalo ako nepravdivé (napríklad v nehnuteľnosti nebol zavedený plyn). Toto tvrdenie navrhovateľky dosvedčil čestným prehlásením svedok pán U. Q.. Navrhovateľka tak právoplatne odstúpila od zmluvy. Zmluva bola zrušená od počiatku a práce, ktoré odporca na nehnuteľnosti vykonal nie je možné požadovať od navrhovateľky, nakoľko zmluvný vzťah bol zrušený od počiatku. Odporca ich pritom vykonal z vlastnej iniciatívy, za práce nebola v zmluve dohodnutá žiadna finančná odmena, ktorú by bola navrhovateľka povinná uhradiť odporcovi. Išlo o štandardný postup pri predaji nehnuteľnosti. Odporca vykonaním týchto prác zhodnotil vlastnú nehnuteľnosť, ktorá je stále v jeho vlastníctve a nie je teda zrejmé z akého dôvodu požaduje plnenie od navrhovateľky, keďže ona sa neobohatila. Naviac odporca si náklady, ktoré mu s výkonom týchto prác vznikli určite premietne do budúcej kúpnej ceny voči novému kupujúcemu. Pokiaľ odporca predkladá ako dôkaz faktúru, ktorú mal vystaviť zhotoviteľ uvedených prác, navrhovateľka nevidí dôvod, prečo by ju mala uhrádzať, nie je vystavená na jej meno, nikdy jej nebola doručená. V závere zdôraznila, že dokazovanie nárokov tak navrhovateľky ako aj odporcu bude predmetom samostatného konania, pričom toto konanie sa týka výhradne nariadenia predbežného opatrenia, preto nevidí dôvod, prečo by mal brať odvolací súd vyššie uvedené tvrdenia odporcu do úvahy. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je jednoznačne zrejmé, že navrhovateľka dala omietnuť jednu miestnosť, opravila otvory na osadenie rámov dvier, opravila plafón a podobne, čo považuje za dostatočne určité. Y. C. ako zástupca sprostredkovateľa v čestnom prehlásení, ktoré je súčasťou spisu uviedla, že suma, ktorú obdržala bola použitá na opravu predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. Je otázne do akej miery je súd vôbec povinný skúmať výšku zhodnotenia nehnuteľnosti, nakoľko v tomto konaní ide o nariadenie predbežného opatrenia a nie o priznanie sumy. Navrhovateľka čestným prehlásením pána U. Q. preukázala, že bola ubezpečená, že dom je plynofikovaný a je v ňom plynová prípojka. Nakoľko odstúpenie navrhovateľky od zmluvy bolo oprávnené a takéto odstúpenie nebolo možné sankcionovať, tak zo strany spoločnosť LOFT real, s.r.o. (sprostredkovateľa) bola záloha 1.000,- Eur vrátená, no nebola vrátená záloha zo strany odporcu a tak došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Navrhovateľka pritom nebola povinná žiadne odstupné uhrádzať. Poukázala na závery NS SR vo veci sp. zn. 5Cdo 2/2000 podľa ktorého dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad odstúpenia je neplatné pre rozpor so zákonom. Na základe toho potom odporca neoprávnene zadržiava finančné prostriedky navrhovateľky v celkovej výške 1.000,- Eur, čím vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie, k čomu je nutné pripočítať aj sumu za opravu domu. Na záver zdôraznila, že dokazovanie nárokov tak navrhovateľky, ako i odporcu bude predmetom samostatného konania, toto konanie sa týka výhradne nariadenia predbežného opatrenia a tak nevidí dôvod, prečo by mal odvolací súd brať vyššie uvedené tvrdenia odporcu do úvahy. Poukázala tiež na to, že v predmetnej zmluve vystupuje ako spotrebiteľ. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že má voči odporcovi pohľadávku vo výške 4.000,- Eur, ktorú si bude uplatňovať žalobou vo veci samej, z toho 1.000,- Eur z titulu nevrátenia časti kúpnej ceny a sumu 3.000,- Eur, ktorú vynaložila na úpravy nehnuteľností, ktorých budúci prevod bol dojednaný zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou ako budúcou kupujúcou a odporcom ako budúcim predávajúcim a sprostredkovateľom spoločnosťou LOFT real, s.r.o., Banská Štiavnica. Samotný návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila v podstate tým, že odporca nie je vlastníkom iného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku ako dotknutej nehnuteľnosti, a preto sú dôvodné obavy z toho, že bez nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťou, by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený (napríklad pre insolventnosť alebo zánik povinného subjektu). V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/11. Zdôraznila, že dôvodnosť obavy navrhovateľky o ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia je aj dostatočne preukázaná a zároveň je osvedčená potreba okamžitého zásahu súdu, nakoľko odporca je právnickou osobou, ktorá nie je vlastníkom iného majetku, a je dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia, ktorým by bola pohľadávka priznaná navrhovateľke, bol závažne ohrozený. V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 8 cit. ust.). Podľa § 76 ods. 1 písm. f), ods. 3 O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal, podľa písm. f) aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu. Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Potvrdením existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi činnosti (konania) súdu o nariadenie predbežného opatrenia je aj vzťah predbežnej ochrany k ochrane vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenia nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu pred začatím konania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý mieni navrhovateľka uplatniť návrhom na začatie konania o neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve je očividne vylúčený. Odvolací súd preto považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to aspoň osvedčenie budúcim návrhom vo veci samej uplatneného nároku za danú. Pokiaľ ide o druhú z podmienok a to potrebu osvedčenia, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam navrhovateľky tým, že odporca nevlastní iný majetok, v dôsledku čoho výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, je potrebné uzavrieť, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom osvedčené, že tento nevyhnutný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia bol splnený. Odporca totiž listinnými dôkazmi doloženými do spisu spolu s odvolaním, dostatočným spôsobom osvedčil, že je vlastníkom i iných nehnuteľností okrem toho i nového luxusného automobilu Range Rover za kúpnu cenu 70.000,- Eur. Okrem toho podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť odporcu bola zapísaná do registra pred takmer tromi rokmi (8.8.2013), má evidovaný splatený peňažný vklad spoločníka v sume 5.000,- Eur, čo je tiež suma prevyšujúca navrhovateľkou uplatňovanú pohľadávku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebolo osvedčené, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia na pohľadávku navrhovateľky v sume 4.000,- Eur s príslušenstvom voči odporcovi bol reálne a vážne ohrozený, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Je pravdou, že predmetom podnikania odporcu je kúpa a predaj tovaru (maloobchod i veľkoobchod) i poskytovanie úverov a pôžičiek, v dôsledku čoho rozsah jeho majetku v rámci podnikania je premenlivý. Z toho ale nemožno vyvodiť, že ak by predal práve dotknuté nehnuteľnosti, stala by sa prípadná budúca pohľadávka navrhovateľky nevymožiteľnou, keďže za nehnuteľnosti získa peniaze, ktoré pri bežnom chode vecí opäť investuje do ďalšieho svojho podnikania. S poukazom na vyššie uvedené je nutné uzavrieť, že v danom prípade nebol splnený jeden zo základných zákonných predpokladov odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to osvedčenie reálnej hrozby, následkom čoho s ohľadom na hospodárnosť občianskeho súdneho konania nebolo dôvodným zaoberať sa už ďalšou, vzhľadom na to irelevantnou argumentáciou účastníkov. Keďže v dôsledku toho neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ktorým súd predbežné opatrenie nariadil (§ 219 O.s.p.), ani pre jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný, s použitím § 220 O.s.p., zamietol. O prípadných trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia včítane trov tohto odvolacieho konania, bude rozhodnuté v základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.