Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218189 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215218189.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: J., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov - matka: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, B., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Varsányi, so sídlom Konrádova 221, Kvetoslavov, otec: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W. V. XXXX/XX, P. W., zastúpený advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Ružová č. 265, Dunajská Streda, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie mal. J. do dočasnej výlučnej osobnej starostlivosti otca, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10P/41/2015-16 zo dňa 23.10.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým mal. J., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť platiť výživné na mal. J., nar. XX.XX.XXXX mesačne v sume vo výške 30% zo sumy životného minima, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Predbežné opatrenie platí do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zmenu umiestenia maloletých detí J. a W. Q.. Týmto sa dočasne mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda pod č.k. 7C/330/2010-133 zo dňa 29.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/34/2012-180 zo dňa 23.04.2012 čo do zverenia maloletej J., nar. XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8P/23/2014-127 zo dňa 10.06.2014 čo do osoby a výšky platenia výživného na maloletú J., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 75 ods. 2, 5, § 76 ods. 1 písm. a), b), ods. 6, 8, 9 O.s.p., § 62, § 65 ods. 1 Zákona o rodine, vecne odôvodnil v podstate tým, že z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Súd v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza teda v zásade z obsahu návrhu a pripojených dôkazov. Tak je tomu aj v tomto prípade, súd je toho názoru, že boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Vzhľadom na okolnosti, ktoré vyplynuli z obsahu podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia ako aj zo správy zo šetrenia výchovného prostredia u otca mal. J. a zo správy poradenského psychológa súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na dočasnú zmenu zverenia maloletej J. do starostlivosti otca, a to aj napriek tomu, že v starostlivosti matky o maloletú za dobu od rozvodu s otcom maloletej, do podania návrhu otcom neboli zistené výrazne vážnejšie nedostatky. Rovnako tak pokiaľ ide o určenie výživného pre maloletú, bolo dôvodným matke určiť povinnosť platenia výživného v nevyhnutnom rozsahu vo výške rovnajúcej sa 30% zo sumy životného minima, pričom sa vychádza zo zásady, že každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Proti tomuto uzneseniu podala v celom jeho rozsahu prostredníctvom advokáta odvolanie matka maloletej, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Podľa odvolateľky súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolateľka namietala, že v danom prípade nebol vykonaný pohovor s mal. J. a podľa názoru psychologičky PhDr. V. nie je možné jednoznačne povedať, že maloletú treba zveriť do starostlivosti otca, kým nebude vypočutá matka. Predbežné opatrenie bolo vydané na základe tvrdení otca, bez objektívneho zistenia situácie. V danom prípade nie je nevyhnutná potreba upraviť styk predbežným opatrením, súd by mal o zverení detí do výchovy rozhodovať až po dôkladnom dokazovaní. Časť výroku týkajúca sa stanovenia výšky výživného nie je presná, určitá a vykonateľná z dôvodu neuvedenia, z akého životného minima sa má výška výživného vypočítať, zrejme malo ísť o životné minimum na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pre nariadenie predbežného opatrenia platí zásada, že nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti ako v rozhodnutí vo veci samej, čím by súd predbiehal rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade sa otec návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha zverenia mal. J. do jeho starostlivosti, toho istého sa domáha aj návrhom vo veci samej v konaní sp. zn. 13P/218/2015. K udalosti zo dňa 15.10.2015 matka uviedla, že mal. J. kvôli meškaniu spoja meškala aj na vyučovanie, z čoho bola rozladená, zavolala otcovi, rozplakala sa a povedala, že už má toho dosť. Ranný odchod z domu je pritom vždy v pokojnom duchu, maloletá sa pekne rozlúči s matkou aj s bratom. Večer predtým bol tiež v pokojnom duchu. Deti mali rozhádzané kolobežky, preto ich matka poprosila, aby si ich upratali, dcére sa veľmi nechcelo a začala nevrlo odvrávať, že otec povedal na sociálke, že ich matka trýzni a nenechá ich v kľude spať. Na ďalší deň sa ukázala príčina jej reakcie, aj s otcom boli na sociálnom úrade. Maloletá sa celý predchádzajúci týždeň správala inak ako zvykla, všetko bolo naplánované zo strany otca. Od októbra sa veci vyvíjajú pomaly, týždne, keď má mať deti matka, navštevuje dcéru v škole, poukazuje jej nástenku, ukázala jej šatne, zborovňu, chce ju informovať o školských záležitostiach. Pozvali ju s bratom W. na školský večierok, mala z toho úprimnú radosť. Vianočné sviatky bohužiaľ nestrávili spoločne kvôli pracovným povinnostiam matky, cez zimné prázdniny deti zoberie ako každý rok na lyžovačku. Ujma dieťaťa, ktorá je spôsobená nedovolením sa plne podieľať na jeho výchove. Je väčšieho charakteru ako ujma spôsobená cestovaním, nešťastnou voľbou otca pri zmene školy. Otec maloletej, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Otec maloletej sa k odvolaniu matky vyjadril prostredníctvom svojej advokátky, navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Otec sa nestotožnil s námietkou matky, že súd predbežné opatrenie nariadil len na základe jeho tvrdení a bez objektívneho zistenia veci. Matka sa vôbec nedostavila na predvolanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda. Mal. J. matku odmieta, už dlhšiu dobu s ňou nevychádza, preto vznikla potreba riešiť to predbežným opatrením. Podľa otca matka priebeh udalostí dňa 15.10.2015 opisuje skreslene. Mal. J. už asi pol roka predtým sa neustále sťažovala na výchovné metódy matky, ktorá pre ňu nemá dobrého slova, je hašterivá, robí výnimky medzi ňou a bratom, nemá kľud, neustále mešká do školy, hanbí sa v škole z dôvodu neuhradenia platieb. Otec na maloletú nijako nevplýval, je to jej rozhodnutie, že chce byť u otca. Odkedy je maloletá u otca, je kľudnejšia a vyrovnanejšia. Po vydaní predbežného opatrenia matka nehľadala spoločnosť maloletej, netelefonovala jej, skontaktovala sa len so starou mamou, s matkou sa stretla len dva krát a nedopadlo to podľa predstáv maloletej. Keby matka pestovala k maloletej láskyplný a oddaný vzťah, maloletá by ho opätovala. Matka si nevie priznať chyby. Otec požiadal o pomoc psychiatra MUDr. H. V., ku ktorej maloletú pravidelne nosí. V konaní vo veci samej bude potrebné vypočuť maloletú, aby sama mohla uviesť, z akého dôvodu s matkou nevychádza. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2. písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej je dôvodné, rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a preto je potrebné ho zmeniť. Z obsahu spisu bolo zistené, že návrhom podaným na súd dňa 19.10.2015 sa otec maloletých detí domáhal vydania predbežného opatrenia poukazujúc na ust. § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. na zverenie mal. J. Q. do dočasnej výlučnej osobnej výchovy a starostlivosti otca. Svoj návrh odôvodnil najmä tou skutočnosťou, že od počiatku starostlivosti sa maloletá dcéra sťažovala na postup jej matky v čase, keď bola maloletá v jej dvojtýždňovej starostlivosti. Otec udáva, že maloletá sa sťažuje na postup matky, ktorá na ňu bezdôvodne kričí, facká ju za neposlušnosť, je panovačná a robí rozdiely medzi ňou a jej bratom. Maloletá sa cca 6 mesiacov začala od otca domáhať, aby situáciu ohľadne zverenia do jeho výlučnej starostlivosti začal riešiť, nakoľko medzi ňou a jej matkou sú neustále konflikty. Otec sa situáciu snažil riešiť pohovormi s maloletou, prízvukoval jej, aby sa snažila s matkou vychádzať, no bezúspešne. Maloletá sa mu taktiež sťažovala, že matka ju núti navštevovať krúžky, ktoré ju nebavia a ktoré nestíha zosúladiť so štúdiom. Maloletá navštevuje Gymnázium v Dunajskej Strede, pričom keď je u matky, dochádza do školy zo B.. Podľa udania otca, párkrát sa stalo, že autobus jej meškal a dcéra prišla neskoro na vyučovanie. Matka namiesto podpory dcéry, aby situáciu v pokoji vyriešila, hrubo dcére vynadala a žiadala po nej, aby priniesla potvrdenie autobusovej stanice, že spoj meškal. Dňa 15.10.2015 boli deti v starostlivosti matky, maloletá J. išla do školy autobusom, ktorý však opäť meškal. Maloletá, preto zavolala otcovi, aby prišiel pre ňu na stanicu, aby zo školského vyučovania veľa nezameškala. Keď dcéru zo stanice vyzdvihol, videl na nej že je veľmi nervózna, preto sa ju snažil ukľudniť. Maloletá začala hystericky plakať, že situáciu s matkou nezvláda a nechce sa k nej za žiadnych okolností vrátiť. Dcéru namiesto do školy zobral k sebe domov, kde sa ju snažil upokojiť. Až po hodine plaču sa mu dcéra otvorila, pričom uviedla, že s matkou sa nechce stretnúť za žiadnych okolností, nezvláda jej teror a panovačnosť, neustále od nej počúva nadávky na stranu otca a citovo ju vydiera, že keď bude chcieť byť iba s otcom, nebude sa môcť stretávať s krstnou mamou a jej synom. Otec maloletej vyhodnotil uvedený incident tak, že maloletá potrebuje odbornú pomoc, nakoľko len jeho ukľudňovanie už nepomôže. S dcérou preto vyhľadal odbornú pomoc na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, kde ho prijali a dcére sa venovala poradenská psychologička PhDr. V.. Od 15.10 2015 je dcéra u otca, nie je v dobrom stave, bojí sa kedy za ňou príde matka. Neustále vyžaduje jeho prítomnosť. V súčasnosti je PN. Dňa 22.10.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zaslal súdu správu zo šetrenia, z ktorej vyplýva, že bolo prešetrené výchovné prostredie u otca maloletých detí na adrese P. W., ul. W. V. XXXX/XX. Otec maloletých detí býva v 5-izbovom rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve otca a jeho terajšej manželky. Rodinný dom je udržiavaný v čistote a poriadku, hygiena je na veľmi dobrej úrovni, maloleté deti majú vytvorené vhodné podmienky pre plnenie školských povinností a spánok, celá horná časť rodinného domu je vytvorená pre maloleté deti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny konštatoval, že u otca maloletých detí sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin mal. J.. Na žiadosť súdu, Úrad práce zaslal tiež vyjadrenie poradenského psychológa PhDr. H. V.. Z jej vyjadrenia vyplýva, že na základe konzultácií s maloletou J., bolo zistené, že s matkou má nedorozumenia, niekedy spojené aj s telesnými trestami. Uviedla, že by chcela bývať u otca. Podľa názoru poradenského psychológa nie je možné jednoznačne povedať, že dcéru treba zveriť do starostlivosti otca, kým nebude vypočutá aj samotná matka. Nateraz je to však želanie maloletej a nemožno ju nútiť ísť k matke. Argumenty maloletej zneli vierohodne, čo mohol spôsobiť aj nevhodný spôsob komunikácie medzi ňou a matkou. Treba najskôr pripraviť také podmienky, aby dcéra chcela byť s matkou dobrovoľne a aby sa u nej dobre cítila. S matkou si dohodli stretnutie. Na základe konzultácii bolo zistené, že mal. W., t.j. J. brat zmenu nechce a striedavá starostlivosť mu nateraz vyhovuje. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 22.12.2015 poradenský psychológ PhDr. H. V. uskutočnila rozhovor s matkou a mal. W., z ktorého vyplynulo, že syn má rád oboch rodičov, je to veľmi senzitívne dieťa a potrebuje citlivý spôsob komunikácie. Matka uviedla, že je prísnejšia, deti chce viesť k väčšej samostatnosti, vo výchove sú nevyhnutné určité hranice a pravidlá, na ktorých sa s bývalým manželom nevedeli dohodnúť. Dňa 19.01.2016 psychologičku navštívil otec s mal. W., psychologička dospela k záveru, že problém rodičov spočíva v odlišných názoroch na výchovu detí a nedostatočnej komunikácii. Obe deti sú citlivé a vo veku, kedy sa dajú manipulovať, o to viac treba byť zodpovedným rodičom a skúmať, čo potrebuje dieťa a nie, čo je výhodnejšie pre rodiča. Rodičia majú svoje nevyriešené nedorozumenia riešiť medzi sebou a nie cez deti. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 13P/218/2015 vyplýva, že otec podal dňa 23.10.2015 návrh na zmenu úpravy práv a povinností k mal. J. a mal. W. tak, že obe deti budú zverené do osobnej starostlivosti otca, matka bude zaviazaná na platenie výživného a bude upravený jej styk s maloletými deťmi. Návrh odôvodnil tým, že striedavá osobná starostlivosť sa neosvedčila, maloleté deti sa neustále sťažujú na výchovné metódy matky, necítia sa u nej dobre, neustále vykrikuje, nemajú u nej pokoj. Matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2015 navrhla návrh otca ako nedôvodný zamietnuť, podrobne poukázala na nepravdivosť a účelovosť tvrdení otca, podľa nej striedavá osobná starostlivosť v 2-týždňových intervaloch je vyhovujúca. Otec podal dňa 20.01.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bude aj mal. W. dočasne zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka bude zaviazaná na platenie minimálneho výživného, s odôvodnením, že maloletý chce byť u otca a nechce sa vrátiť k matke. Okresný súd Dunajská Streda uznesením č.k. 13P/15/2016-37 zo dňa 27.01.2016 tento návrh zamietol s odôvodnením, že neboli dané podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keď mal. W. je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z predložených a zadovážených dôkazov nevyplýva, že by maloletému hrozila akákoľvek ujma, ak naďalej zostane v striedavej starostlivosti, teda na jeho výchove sa bude naďalej podieľať aj matka. Doteraz nebola nijakým spôsobom osvedčená skutočnosť, že výchovou matky by bol ohrozený zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 28.01.2016 sa obe maloleté deti aktuálne nachádzajú v starostlivosti otca. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až § 77 sa použijú primerane. V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere, písm. b) aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, písm. f) aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení. Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom. V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane. Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a zároveň, existencia bezprostredne hroziacej ujmy. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa vyššie uvedeného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Predbežné opatrenie nemožno vydať, keď by išlo o úpravu faktických vzťahov medzi účastníkmi a spravidla ani tam, kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú. Ak má byť predbežné opatrenie nariadené, musí byť potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov preukázaná, pre ostatné okolnosti významné pre nariadenie predbežného opatrenia postačia, že budú aspoň osvedčené, teda javia sa aspoň ako pravdepodobné. Procesnú zodpovednosť v tomto smere má navrhovateľ. Listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva sú jedným z podkladov, z ktorých môže súd dovodiť, či bolo preukázané, že je treba, aby boli dočasné dočasne upravené pomery účastníkov, alebo že je tu obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený alebo, aby aspoň boli osvedčené skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie povinnosti predbežným opatrením. Ak nebudú skutočnosti významné pre nariadenie predbežného opatrenia preukázané, osvedčené alebo splnené inak, prejaví sa nesplnenie tejto povinnosti v tom, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebude možné vyhovieť. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkazmi neposkytujú primeraný skutkový a právny podklad pre nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Navrhovateľ dostatočne nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovaných predbežným opatrením. Navrhovateľ dostatočne neosvedčil taký stav vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý by nezniesol odklad. Ani z listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, nemožno dovodiť, že je preukázaná potreba dočasnej upraviť pomery účastníkov konania navrhovaným predbežným opatrením. Na základe ostatného rozhodnutia súdu bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa aj do 15.10.2015 realizovala. Maloletá sa aktuálne nachádza v osobnej starostlivosti otca, nenachádza sa teda v situácii, kedy by starostlivosť o maloletú bola akýmkoľvek spôsobom ohrozená a vyžadovala by si okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie o zmene ostatného právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bude striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nahradená výlučnou osobnou starostlivosťou otca predstavuje výrazný zásah do rodičovských práv a je k nemu možné pristúpiť len po dôkladnom dokazovaní. Až konečné rozhodnutie vo veci samej ako výsledok dokazovania zohľadní všetky okolnosti, ktoré majú alebo budú mať vplyv na rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletej, keď budú zistené pomery na strane oboch rodičov, na strane maloletej, pričom bude potrebné zistiť aj jej názor. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu je zrejmé len to, že otec má snahu získať obe deti do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, maloletá J. mala s matkou konfliktné situácie, bola aj spolu s otcom vypočutá psychologičkou ÚPSVaR v Dunajskej Strede, z ktorého vyplynulo, že maloletá má s matkou nedorozumenia a chcela by bývať s otcom. Odvolací súd zdôrazňuje, že na jednej strane je síce potrebné zisťovať názor maloletého dieťaťa na otázku, v koho starostlivosti má byť, na strane druhej však toto nie je jediné kritérium, keď prvoradým je záujem dieťaťa, pričom v záujme dieťaťa je, aby malo zachované čo najkomplexnejšie väzby s oboma rodičmi a ostatnými súrodencami. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že maloletá je vo veku, kedy je ľahko ovplyvniteľná, zároveň vo veku, kedy bývajú pomerne bežné a časté určité nedorozumenia konflikty medzi matkou a dcérou, ktoré v danom prípade môžu vyplývať aj z toho, že matka sa snaží byť vo výchove prísnejšia a vyžaduje od maloletej určité správanie. Nebolo však preukázané, že by výchovné prostriedky matky prekračovali akceptovateľnú hranicu a že by bol dôvod maloletú okamžite vyňať z režimu striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd na záver poukazuje na to, že bude prvoradou úlohou rodičov, aby sa v spolupráci aj s kolíznym opatrovníkom a prípadne aj v spolupráci s psychológom snažili nájsť také riešenie vo veci starostlivosti o maloletú, ktoré bude v súlade so záujmami maloletej, ktorá má právo vyrastať v harmonickom rodinnom prostredí a je úlohou rodičov, aby jej takéto prostredie zabezpečili, pričom je nevyhnutné, aby rodičia neuprednostňovali a nesledovali len svoje vlastné záujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia neboli splnené, nakoľko nebola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov, odvolací súd preto s použitím § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol. O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.