Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/494/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305209993 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2305209993.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcov: 1. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, 2. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, 3. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., Z. E. XXX, 4. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. XXXX/XXX, 5. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. XXX/ XX, 6. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. XXXX/XX a 7. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - N. C., C. XXX/XX, v konaní všetci zastúpení Mgr. Ľudmilou Krajinčákovou Blahovou, advokátkou, so sídlom Veľké Zálužie, Jána Hollého 1468/1, proti žalovanému: Západoslovenská energetika, a.s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 35 823 551, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12C/83/2005-356 zo dňa 28. apríla 2014 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má voči žalobcom n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia poslednou zmenou návrhu domáhali určenia, že pozemky v katastrálnom území Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. 6909/2 - ostatné plochy o výmere 114 m2, parcela č. 6909/8 - ostatné plochy o výmere 1462 m2, parcela č. 6909/1 - ostatné plochy o výmere 158 m2 patrili v celosti do vlastníctva poručiteľky N. F., rod. K. ku dňu jej smrti dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že tieto zdedila po svojej matke N. K., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, resp. že tieto N. F., rod. K. nadobudla do svojho výlučného vlastníctva vydržaním, keďže tieto nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene ako vlastné užívala od 28.01.1994 viac ako 10 rokov. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobcovia sú dedičmi po nebohej N. F., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. N. F., rod. K. bola jednou z dedičov N. K., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre č. D 2275/92-13 zo dňa 30.06.1992, ktorým bolo prejednané dedičstvo po poručiteľke N. K., rod. S. vyplýva, že predmetom dedičstva boli okrem iného aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. (dnes Z.), vedené v pozemnoknižnej vložke č. 2651 ako parcela č. 6909 v podiele 160/480 k celku, pričom N. F. rod. K. mala zdediť tam citovaný nehnuteľný majetok v podiele 1/6 k celku. V roku 1959 došlo v pozemnoknižnej vložke č. 2651 k zápisu vlastníckeho práva pre Československý štát - ONV v Šali na základe rozsudku Ľudového súdu v Šali zo dňa 02.02.1956, č. T 18/56 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 01.03.1956 č. 2 To 124/56, ktorým bol vyslovený trest prepadnutia všetkého majetku O. S. v prospech štátu. V roku 1969 bola z pôvodnej parcely č. 6909 odčlenená parcela č. 6909/2 na základe geometrického plánu číslo 761-163-69 zo dňa 28.11.1969 bez predchádzajúceho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Hospodárskou zmluvou č. Fin.4/1969, bola prevedená správa k parcele č. 6909/2 o výmere 3762 m2 na Západoslovenské uhoľné sklady, odb. podnik Bratislava. V zmysle Výkazu plôch ku geometrickému plánu č. 761-163-69 zo dňa 28.11.1969 pre katastrálne územie územie Z., parcela č. 6909/2 sklad uhlia vo výmere 3762 m2 vznikla odčlenením časti parcely č. 6909 o výmere 3638 m2 a časti parcely č. 6914 o výmere 124 m2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že, že parcela č. 6909/2 prešla na štát alebo inú právnickú osobu prevzatím nehnuteľnosti bez právneho dôvodu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (teda v čase smrti N. K., rod. S. bol vlastníkom sporných nehnuteľností Československý štát a preto tieto nemohli byť predmetom dedičstva po nej, hoci boli uvedené v citovanom rozhodnutí štátneho notárstva o vyporiadaní dedičstva po neb. N. K., rod. S.). Na základe geometrického plánu 240-GEOMOND-35/94 zo dňa 25.8.1994 parcela č. 6909/2 o výmere 114 m2, parcela č. 6909/11 vo výmere 158 m2 a parcela č. 6909/8 o výmere 1462 m2 vznikli odčlenením od parcely č. 6909, 6908/125 až 140. Právna predchodkyňa žalobcov - N. F., rod. K., Z. K., bytom Z. XXX a Západoslovenské energetické závody, štátny podnik Bratislava, RZ Nitra, Štefánikova trieda 45 Nitra dňa 28.01.1994 spísali zápis o odovzdaní a prevzatí objektu - bývalý objekt obvodovej služobne rozvodového závodu Nitra nachádzajúci sa v katastrálnom území Z. parcele č. 6909/2, pozostávajúci z pozemku o rozlohe 3696 m2, ktorý je celý oplotený. Zo zápisu je zrejmé, že strany sa dohodli, že odovzdávajúci odovzdáva preberajúcemu objekt len do dočasného užívania, pokiaľ nebude majetkoprávne vysporiadanie ukončené a upozorňuje preberajúceho, že na budovách patriacich k objektu nesmie prevádzať žiadne úpravy. Právny predchodca žalovaného, ktorým boli Západoslovenské energetické závody, národný podnik Bratislava, nadobudol sporné pozemky do svojho majetku na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 27.01.1972, uzatvorenej medzi Západoslovenskými energetickými závodmi, n. p. Bratislava ako preberajúcou organizáciou a Západoslovenskými uhoľnými skladmi, odb. podnik Bratislava ako odovzdávajúcou organizáciou, na základe ktorej bol zabezpečený zápis zmeny správy pozemkov do príslušnej evidencie nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v čase tohto prevodu správy k predmetnému majetku žalovaný ako aj jeho právny predchodca bol s prihliadnutím na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho majetku na základe právnym poriadkom aprobovaného právneho titulu, a že tento právny titul nemá žiadne vady, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť. Právny predchodca žalovaného predmetné nehnuteľnosti od 27.01.1972 užíval ako vlastné a viedol ich vo svojej majetkovej evidencii a plnil si všetky daňové a poplatkové povinnosti. Žalovaný bol ako akciová spoločnosť založený zakladateľskou listinou zo dňa 15.10.2001 N 836/2001, Nz 823/2001, spísanou notárkou JUDr. Helenou Hrušovskou v súlade s ustanovením § 154 až 200 zákona č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov na základe Rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o privatizácii podniku Západoslovenské energetické závody, š. p. IČO: 00 152 153, číslo 569/2001 zo dňa 20.6.2001 zrušeného bez likvidácie rozhodnutím č. 96/2001 ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 4278/2001-1000-010 s tým, že všetok majetok vrátane pozemkov, práv povinností a záväzkov okrem práv podľa ustanovenia § 16 zákona č. 92/1991 Zb. prešli na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý dňa 01.11.2001 vložil majetok štátneho podniku vrátane sporných pozemkov do majetku žalovaného. Žalovaný tak nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ich vkladom do základného imania v tom čase jediným akcionárom, ktorým bol Fond národného majetku Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobcovia, aby boli úspešní vo veci, museli preukázať, že ich právna predchodkyňa - N. F., rod. K. nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a to či už dedením po svojej matke, N. K., rod. S., nar., ako to ona sama tvrdila v podanej žalobe, alebo vydržaním a to dobromyseľnou a nerušenou držbou v období od roku 1994 minimálne 10 rokov. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že ich právna predchodkyňa, N. F., rod. K. nadobudla ku sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo dedením po svojej matke N. K., rod. S., keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jej matka tieto nehnuteľnosti ku dňu svojej smrti nevlastnila. Ich vlastníkom bol Československý štát (skutočnosť, že ich nadobudol do vlastníctva bez právneho dôvodu na tom nič nezmenila). Žalobcovia zároveň v konaní nepreukázali, že sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností vydržaním, nakoľko pre nadobudnutie vlastníckeho práva takýmto spôsobom sa vyžaduje oprávnená 10 ročná držba, kedy držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Pokiaľ však žalobcovia tvrdili, že ich držba trvala od roku 1994, teda odo dňa 28.01.1994, tak podľa súdu prvej inštancie v období od 28.01.1994 sporné nehnuteľnosti užívala právna predchodkyňa žalobcov na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí objektu zo dňa 28.01.1994, z ktorého je zrejmé, že tieto jej boli odovzdané do dočasného užívania nakoľko právny predchodca žalovaného sa považoval za ich vlastníka a právna predchodkyňa žalobcov si bola vedomá skutočnosti, že aj bol ako vlastník vedený v príslušnej evidencii nehnuteľností. Teda objektívne nebola dobromyseľná v tom, že ona je ich vlastníkom a že jej užívanie je nikým nerušené z dôvodu, že zapísaný vlastník ju ako skutočnú vlastníčku akceptuje. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd neprihliadol na námietku litispendencie a námietku res judicata vznesenú v konaní žalovaným, nakoľko tieto neboli dôvodné. Konanie o navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 530/2003 Z.z. neriešilo otázky, ktoré boli predmetom tohto sporu a to najmä či právna predchodkyňa žalobcov nadobudla ku sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním, prípadne iným právne uznaným spôsobom. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom texte „O.s.p.“), § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 a § 134 ods. Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podali v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne vyhodnotil právny a skutkový stav a tento následne nesprávne právne posúdil. Uviedli, že tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia sa domáhali určenia že predmetné nehnuteľnosti patrili do vlastníctva v celosti poručiteľky N. F. z dôvodu, že táto ich zdedila po svojej matke N. K., respektíve že ich právna predchodkyňa N. F. nadobudla do svojho výlučného vlastníctva vydržaním, keďže tieto nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušenie ako vlastné užívala od 28.01.1994 viac ako 10 rokov, úplne nekorešponduje s tvrdeniami žalobcov v konaní, takéto tvrdenia neuviedli tak, ako v pôvodnom návrhu. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia, že parcely patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni, pričom pôvodná žalobkyňa - nebohá N. F. pôvodnú nehnuteľnosť parcelné č. 6909 zapísanú vo vložke č. 2651 nadobudla titulom nie perfektnej darovacej zmluvy, dedičstva po matke N. K. a následnej reálnej deľby. Pôvodná parcela číslo 6909 - roľa o výmere 171247 m2, z ktorej boli odčlenené nehnuteľnosti parcelné č. 6909/2, 8, 11 bola zapísaná v pozemnom knižnej vložke 2651 pre obec Z. v prospech N. K. v rozsahu 160/480 (80/480 titulom darovacej zmluvy, 80/480 titulom reálnej deľby). N. K. spolu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi užívala túto nehnuteľnosť pričom v roku 1934 došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti. Na základe reálnej deľby začala N. K. užívať rolu od okraja obce Z. vo výmere 6 ha. Nakoľko N. K. nemala pochýb o svojom vlastníctve, darovala v roku 1949 svojej dcére N. F. 1 ha z ňou užívanej nehnuteľnosti, na základe čoho táto začala užívať rolu od okraja obce Z., o čom svedčia svedecké vyhlásenia predložené v konaní pred súdom prvej inštancie. Nehnuteľnosť užívala pre poľnohospodárske účely do druhej polovice päťdesiatych rokov, kedy bola zabraná bez právneho dôvodu a Slovenské uhoľné sklady, n.p. tu vybudovali uhoľný sklad palív, vážny domček so skladom, mostnú váhu a oplotili ho. Nakoľko nehnuteľnosť 6909 bola desaťročia užívaná podľa dohody pôvodných vlastníkov ešte z roku 1934, tieto sa rozhodli právne legalizovať tento stav, a tak došlo k vyhotoveniu geometrického plánu číslo 240 GEOMOND - 35/94, ktorým došlo k oddeleniu parciel 6909, 6908/125 - 140. K dnešnému dňu sú jediné nevysporiadané nehnuteľnosti iba parcela číslo 6909/2, 8, 11. Ostatné nehnuteľnosti boli zapísané na pôvodných vlastníkov respektíve ich právnych nástupcov. Súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s doloženými s vedeckými výpoveďami svedkov K. K. (syn N. K.), Z. N., G. E., D. F., Z. N., Q. N.. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza že z dôvodu nezrušenia a nevyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemnoknižnej parcele 6909, parcela 6909/2 prešla na štát alebo inú právnickú osobu prevzatím nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. V čase smrti N. K. bol vlastníkom československý štát a preto tieto nemohli byť predmetom dedičstva po nej, hoci boli uvedené v rozhodnutí o dedičstve. Súd prvej inštancie nereflektoval na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 249/2011, podľa ktorého zo základných zásad občianskeho práva možno vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho pravá k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis evidencii tomu nezodpovedá. Z uvedeného vyplýva že na právneho predchodcu žalovaných pôvodne československý štát v správe Západoslovenské uhoľné sklady, n.p. nikdy vlastníctvo spornej parcely neprešlo a preto ani nikdy nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Následne táto neplatnosť postihuje aj všetkých následných nadobúdateľov spornej nehnuteľnosti, teda aj žalovaného. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu ústavných princípov, keď i napriek ustálenej právnej praxi a viacerým nálezom vyšších súdov a Ústavného súdu v obdobných konaniach rozhodol, že žalobu zamietol. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a následne nesprávne právne vyhodnotil keď v rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka N. F., N. K. ku dňu svojej smrti nehnuteľnosti nevlastnila, ich vlastníkom bol totiž československý štát. Žalobcovia poukázali na § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda okamihom smrti poručiteľa. Podľa tvrdenia žalovaného Západoslovenské energetické závody, n.p. Bratislava nadobudli pozemky do svojho majetku na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 20 07.1972. Preto je zrejmé, že už v tom čase bola N. F. vlastníčkou týchto nehnuteľností, nakoľko N. K. zomrela dňa XX.XX.XXXX. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalobcovia v konaní nepreukázali nadobudnutie vlastníctva sporných nehnuteľností vydržaním, nakoľko pre nadobudnutie vlastníckeho práva takýmto spôsobom sa vyžaduje oprávnená desaťročná držba, žalobcovia uvádzajú, že keď N. F. prostredníctvom advokáta zaslala 14.12.1992 Západoslovenským energetickým závodom Bratislava žiadosť o vydanie pozemku 6909/2 dva, musela túto žiadosť adresovať osobe zapísanej v katastri nehnuteľností, pretože ten bol právnym nástupcom po pôvodných okupantoch označených nehnuteľností, a nie z dôvodu že ho považovala za vlastníka. Ak by Západoslovenské energetické závody Bratislava boli presvedčené legitímnom nadobudnutí vlastníckeho práva, nemali by žiadny dôvod protokolárne zápisom z odovzdania a prevzatia objektu zo dňa 28.01.1994 jej nehnuteľnosť označenú ako parcela č. 6909/2, 5, 6, 7 odovzdať do užívania až do jej majetkovoprávneho usporiadania a priamo by ju odkázali na riešenie jej nárokov súdnou cestou, prípadne by vec riešili nájomnou zmluvou. Preto od 28.01.1994 začala jej opätovná reálna držba nehnuteľností a nie začiatok vydržania. Začiatok vydržania vlastníckeho práva žalobcovia datujú od roku 1949, kedy bola nehnuteľnosť darovaná N. F. matkou N. K., o čom svedčia okrem iného i doložené svedecké výpovede, s ktorými sa prvoinštančný súd nijako nevysporiadal. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli aby odvolací súd ich odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel tak, že v celom rozsahu vyhovie žalobe alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že svojou žalobou sa pôvodne právna predchodkyňa žalobcov domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, vedených v katastrálnom území Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. 6909/2 - ostatné plochy o výmere 114 m2, parcela č. 6909/11 - ostatné plochy o výmere 158 m2, parcela č. 6909/8 - ostatné plochy o výmere 1462 m2. V priebehu konania dňa XX.XX.XXXX pôvodná žalobkyňa zomrela a do konania vstúpili na jej miesto jej právni nástupcovia. Na ich návrh súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.02.2009 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že vyššie opísané predmetné pozemkové nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke neb. N. F., rod. K.. Uznesením zo dňa 01.06.2010 súd prvej inštancie na návrh žalobcov vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu tak, že pozemky v katastrálnom území Z., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. 6909/2 - ostatné plochy o výmere 114 m2, parcela č. 6909/8 - ostatné plochy o výmere 1462 m2, parcela č. 6909/11 - ostatné plochy o výmere 158 m2 patrili v celosti do vlastníctva poručiteľky N. F., rod. K. ku dňu jej smrti, t. j. XX.XX.XXXX. 8. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 9. Z dikcie citovaného ustanovenia: „či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“ vyplýva zákonná podmienka, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Žalobcovia sa však naposledy zmeneným žalobným petitom domáhajú určenia vlastníckeho práva ich právnej predchodkyne do minulosti - ku dňu jej smrti. Takýto výrok s určovaním do minulosti sa javí ako nepriliehavý, resp. nie zodpovedajúci úprave zakotvenej v § 80 písm. c) O.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2008 sp. zn. 1 Cdo 26/2007). Z uvedeného vyplýva, že naposledky zmenený určovací návrh, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že predmetné pozemkové nehnuteľnosti patrili ku dňu jej smrti do výlučného vlastníctva ich právnej predchodkyne, je neprípustný. 10. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal odvolacími námietkami žalobcov, vec meritórne neskúmal a napadnutý rozsudok ako vo výroku ako vecne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 C.s.p.. 11. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).