Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoZm/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308212561 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2308212561.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: O. N., nar. X.X.XXXX, S. X, N., zastúpený advokátom Mgr. Jiřím Kučerom, Trnavská cesta 60, Bratislava proti žalovanému: Ing. F. H., R. XXX, W. Z., zastúpený In Medias Res, s.r.o. advokátska kancelária Sladovnícka 13, Trnava v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miloslav Kukučka, o zaplatenie 1.659,69 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 38CbZm/1/2010-249 zo dňa 27.04.2015 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.659,69 eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 1.659,69 eur od 16.07.2005 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,51 eur, zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100% a náhradu iných trov konania vo výške 199,28 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 522,63 eur na účet Okresného súdu Trnava, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania z ktorého dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne, keď zmenka zo dňa 03.06.2005, z ktorej žalobca svoje právo odvodzuje a ktorou dôvodnosť žaloby preukazuje obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti vlastnej zmenky, teda je zmenkou platnou. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého pre rozpor bydliska žalovaného, sídla spoločnosti s miestom vystavenia zmenky je zmenka neplatná. K uvedenému uviedol, že zmenka je právnou praxou definovaná ako dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom, ktorým sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečne, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, pričom práva a povinnosti so zmenkových vzťahov sú definované len zmenkovou listinou a zápismi na nej. S námietkami, ktoré vznášal žalovaný v priebehu konania pred prvostupňovým súdom po tom, ako bolo predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, a ktoré postavil na nesúhlase s rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 21CoZm/8/2010-81 zo dňa 31.03.2011 sa prvostupňový súd nezaoberal a poukázal na to, že právnym názorom odvolacieho súdu je viazaný. Žalovaný uvádzal, že ak mal zmenku on vystaviť, tak má chybu v časti uvedeného priezviska, pričom by nebolo obvyklé, aby sa vo svojom priezvisku pomýlil a v konaní nebol preukázaný ani právny vzťah medzi ním osobne a Ing. S. N., žalovaný vystupoval jedine ako konateľ a pri podpísaní zmenky absentuje vôľa žalovaného byť účastníkom takéhoto právneho vzťahu, na základe ktorej skutočnosti a s odkazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 37 Obč. zák. sa jedná o absolútne neplatnú zmenku. Ak by mal súd za to, že je zmenkou platnou, napriek tomu žalovaný nemôže byť pasívne legitimovaný a zaviazaný na plnenie i vzhľadom na námietku kauzálnu, pretože sa jedná o zmenku garančnú, zmenka bola pred podpísaním žalovaným opatrená razítkom právnickej osoby, žalovaný zmenku nevystavoval iba ju podpísal a v súvislosti s použiteľnou judikatúrou je potrebné vychádzať najmä z judikatúry NS ČR, ktorá je záväzná i pre odvolací súd. Žalovaný zotrval na tvrdení, že v konaní nebola naplnená zásada spočívajúca v prejave vôle uskutočniť takýto úkon, konaním S. N. bol uvedený do omylu, preto odvolací súd vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zmenku ako platnú napriek tomu, že nebolo v konaní preukázané, že by osobou povinnou mal byť žalovaný. Zmenka je opatrená pečiatkou spoločnosti REALSTAV s.r.o. tak ako mnoho ďalšie dokumenty, z toho dôvodu žalovaný ako fyzická osoba nemôže byť zaviazaný k plneniu pre nedostatok pasívnej legitimácie. Žalovaný popieral, že by mal akýkoľvek kauzálny právny vzťah so žalobcom, preto nie je právny základ, na základe ktorého by žalovaný vystavil u zmenku a to ani ako konateľ spoločnosti a rovnako nie ako fyzická osoba. Judikatúru, na ktorú poukazoval žalovaný, súd označil pre tento prípad za neaplikovateľnú, pretože zmenka, ktorá bola predložená v súdnom konaní spĺňa všetky vyžadované náležitosti, je platnou a znalecké dokazovanie vykonané v súdnom konaní preukázalo, že ju podpísal žalovaný, hoci tento tvrdil, že žiadnu zmenku v prospech Ing. S. N. nikdy nepodpísal, nemá voči nemu žiaden záväzok a žalobu označil za snahu žalobcu získať bezdôvodné obohatenie, k čomu ako použiteľné pre toto konanie označil žalovaný rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29Cdo/1225/2008 zo dňa 19.01.2010 s ktorým spájal tvrdenie, že na zmenke je razítko, nad ktorým je podpis konateľa a v zmenke je rozpor v bydlisku vystaviteľa, keď bydlisko konateľa a sídlo spoločnosti k miestu vystavenia sú rozporné. Prvostupňový súd v dokazovaní venoval pozornosť samotnému právnemu úkonu a to podpísaniu zmenky, o ktorom žalovaný tvrdil, že ide o neplatný právny úkon, pretože zmenku nepodpísal slobodne a vážne, konal v omyle, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu a teda i zmenky ako takej. Súd prvého stupňa skonštatoval, že tieto skutočnosti žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a jeho tvrdenie, podľa ktorého konal v danej veci ako konateľ spoločnosti a nie ako fyzická osoba, ktorú žalobca žaluje neobstoja. Súd zhodnotil, že podpis na zmenke je podpisom žalovaného, ktorý nepreukázal nevedomosť o tom, že podpisuje zmenku a ani si neuvedomil následky svojho konania. K tomuto záveru prvostupňový súd dospel potom ako vzal do úvahy, že zmenka ako listina, ktorá bola súdu predložená má inú veľkosť a formu než listiny, ktoré v tom čase žalovaný podpisoval a na ktoré ako dôkaz svojej nevedomosti poukazoval, napr. leasingová zmluva. Námietku žalovaného, podľa ktorej sa žalobca pokúšal od neho vymámiť províziu za sprostredkovanie predaja vo výške 50.000,- Sk a preto zrejme omylom podpísal zmenku prvostupňový súd vyhodnotil ako účelovú, bez preukázania jej pravdivosti. Okrem toho prvostupňový súd zdôraznil, že zmenkové práva si v tomto konaní uplatňuje indosatár, ktorý nadobúda zo zmenky práva originárne a nevstupuje do práv indosanta, ktorého práva rubopisom zanikli, k čomu súd poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z právnej úpravy uvedenej v ust. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 a z ust. § 11, § 17, § 48 a § 75 zák. č. 191/1950 Zb. -zákon zmenkový a šekový. Žalobca súdu v konaní preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky, preto mu prislúcha právo žiadať zmenkovú sumu a ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, má nárok na 6 % úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Osobné námietky, ktoré znášal žalovaný k remitentovi súd neakceptoval a skonštatoval, že ak remitent previedol zmenku na inú osobu rubopisom, nemožno činiť novému majiteľovi ako rubopisníkovi námietky vecného rázu, ktoré sa týkajú remitenta, ak tento pri nadobudnutí zmenky nekonal vedome a na ujmu vystaviteľa. V konaní nebolo súdu preukázané, že by majiteľ zmenky konal na ujmu žalovaného, preto nie je možné kauzálne námietky v tomto prípade posudzovať a na ne prihliadať. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nadobudol zmenku od Ing. S. N. ako vlastnú zmenku rubopisom, pričom vystaviteľom zmenky bol nesporne žalovaný ako fyzická osoba, preto i žaloba bola podaná voči nemu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že podľa § 151 ods. 7 O.s.p., že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vystupoval v postavení „advokáta žalobcu“, keď svojimi vyjadreniami dopĺňal ním nezodpovedané tvrdenia, pričom opomenul, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý ho neuniesol. Namietal, že sa súd prvého stupňa nezaoberal príslušnou judikatúrou, ktorú predložil žalovaný, ani sa k nej nevyjadril, čo je možné považovať za rozpor s účelom zákona a s ust. § 132 O.s.p. Rozhodnutie prvostupňového súdu je tak poznačené arbitrárnosťou v rozpore s ústavnou požiadavkou na preskúmateľnosť a hoci žalovaný predložil súdu v rámci dokazovania všetky, pre rozhodnutie vo veci zásadné listiny, tieto konajúci súd nevzal do úvahy. Postup prvostupňového súdu, ktorý odkázal iba na závery odvolacieho súdu je zmätočný, keď na jednej strane skúma kauzálne námietky vyslovené žalovaným, na druhej strane odmieta ich vyhodnotiť v spojitosti so zistenými skutočnosťami, čo má za následok i vyhlásenie prekvapivého rozhodnutia, čím nebolo rešpektované ust. § 118 ods. 2 O.s.p., ktoré je tak v rozpore so zásadou právnej istoty, čo je podporené i skutočnosťou, že vec bola v priebehu konania pridelená inému zákonnému sudcovi. K odkazu prvostupňového súdu na viazanosť s právnym názorom odvolacieho súdu odvolateľ zdôraznil, že viazanosť s právnym názorom nadriadeného súdu neznamená absolútnu stratu vlastnej rozhodovacej právomoci, kedy ale pri zmene skutkového stavu, než z akého vychádzal odvolací súd nedochádza už k viazanosti prvostupňového súdu, najmä v súvislosti s aplikovaním príslušných hmotnoprávnych predpisov. Hodnotenia prvostupňového súdu vyjadrené v odôvodnení sú nesprávne a rozporné, najmä pri posudzovaní konania majiteľa zmenky z hľadiska zistenia, či konal na ujmu žalovaného, keď prvostupňový súd na jednej strane pristúpil na základe týchto námietok k výsluchu svedka Ing. S. N. a k vypracovaniu znaleckého posudku, na strane druhej, k posúdeniu okolnosti vystavenia zmenky uvádza, že na kauzálne námietky nie je možné prihliadať. Odvolateľ označil odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za nedostatočné, ktorým došlo k porušeniu základného práva účastníka konania uvedeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s nálezom ÚS SR sp. zn. II.ÚS 6/13 zo dňa 13.03.2003. K vyhodnotenie označenia právnickej osoby REALSTAV spol. s r.o. v priestore vyhradenom pre označenie vystaviteľa zmenky odvolateľ zdôraznil, že i svedok S. N., ktorý predmetnú zmenku vypĺňal potvrdil , pričom tiež vyplýva i z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/124/2008, že ak je účastník zmluvného vzťahu označený obchodným menom a právnou formou, ide o označenie dostatočné, pričom pri podpisovaní dokumentu zákon zmenkový a šekový identifikáciu formou IČO ani nevyžaduje. Uvedenú spoločnosť nie je možné ani zameniť so žiadnou inou právnickou osobou, keďže v obchodnom registri neexistuje žiadna obchodná spoločnosť pod obchodným menom REALSTAV spol. s r.o., ani nikdy takáto spoločnosť nebola v obchodnom registri zapísaná. K uvedenému poukázal odvolateľ na viaceré rozhodnutia NS ČR a NS SR s tým, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že aj v prípade podpisu spornej zmenky vystupoval jedine v postavení konateľa spoločnosti REALSTAV spol. s r.o. a nie je preto pasívne legitimovaným účastníkom. Spornou zostáva i poskytnutá pôžička medzi žalovaným a S. N., keďže nebol medzi nimi preukázaný žiaden právny vzťah, teda či vôbec došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, k čomu zjavne absentovala vôľa žalovaného byť účastníkom takéhoto právneho vzťahu a ak vôľa nie je skutočná, vážna, slobodná, zrozumiteľná a bez omylu, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. V závere odvolateľ uviedol, že aj mimo spornej „kauzy“, absentuje u neho pasívna vecná legitimácia, preto rozhodnutie prvostupňového súdu nevychádza z objektívne zisteného a tak je predčasné a nezákonné. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.). V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 O.s.p. (1) O odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 zo dňa 16.3.2005, podľa ktorého „Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a z dôvodu potreby vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní odvolací súd uvádza, že námietka pochybenia v konaní prvostupňového súdu súvisiaca s vydaním prekvapivého rozhodnutia s odkazom odvolateľa na právnu úpravu uvedenú v ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a zápisnicu z pojednávania konaného dňa 08.04.2015 neobstojí, pretože zmena v osobe zákonného sudcu automaticky neznamená, že prípadný každý ďalší zákonný sudca musí zopakovať predtým vykonané procesné postupy, ak ich už vykonal predchádzajúci sudca, ktorý postup by bol v rozpore i so zásadou hospodárnosti konania. Takáto povinnosť sudcovi z príslušného zákona nevyplýva a sudca uvedené právne ustanovenie aplikuje potom ako účastníci prednesú svoje návrhy. Okrem toho pojednávanie konané dňa 18.04.2015, na ktoré poukazuje žalovaný bolo pojednávaním, na ktorom súd prvého stupňa podľa § 118 ods.4 O.s.p. vyzval účastníkov, aby zhrnuli návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, čo je zaznamenané aj v predmetnej zápisnici z pojednávania. Obsahom úpravy uvedenej v ust. § 118 ods.2 O.s.p. sú úkony, ktoré súd vykonáva na začiatku konania i s odkazom na ust. § 100 ods.1 O.s.p. a nie v jeho závere, práve vzhľadom na zásadu hospodárnosti a efektivity, kedy vysloví predbežný právny názor. Po tom ako bolo prvé rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené, bol právny názor vyjadrení priamo v rozhodnutí odvolacieho súdu, v intenciách ktorého prvostupňový súd ďalej postupoval a v ktorom je tento vyjadrený, z toho dôvodu nie je adekvátne tvrdenie odvolateľa o pre neho prekvapivom rozhodnutí S poukazom na uvedené tento odvolací dôvod nepovažuje odvolací súd za opodstatnený. Odvolací súd pri rozhodnutí, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal aj z názoru uvedeného v rozsudku NS SR sp. zn. 6Obo/6/2007 a sp. zn. 6Obo/4/2007 zo dňa 06.03.2008, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil stanovisko k obrane žalovaného, ktorý namietal, že vlastnú zmenku podpísal bez svojho vedomia a zjavne u neho absentovala vôľa byť účastníkom takéhoto právneho vzťahu, ktoré tvrdenie je z hľadiska posúdenia samotnej platnosti zmenky irelevantné. Žalobca predložil originál vlastnej zmenky vystavenej žalovaným, ktorá má všetky náležitosti vyžadované podľa ust. § 75 zák. č. 191/1950 Zb., predložená zmenka je štandardným typom vlastnej zmenky tvoriacej jeden celok, ide o listinu, pri ktorej nie sú žiadne pochybnosti o tom, že sa jedná o zmenku. Podpis na zmenke je jednoznačne, čo vyplynulo z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, podpisom žalovaného ako pasívne legitimovaného účastníka z tohto zmenkového vzťahu. Na zmenke je síce aj odtlačok pečiatky subjektu, ktorý ale pod takýmto obchodným menom ako právnická osoba nie je zapísaná v obchodnom registri a jeho bližšiu identifikáciu nie je možné vykonať ani pomocou IČO, ktorého uvedenie ako povinný údaj zákon pre platnosť zmenky nevyžaduje, ktorý nedostatok ale nespôsobil, že nebolo súdmi akceptované postavenie právnickej osoby ako pasívne legitimovaného účastníka. Uvedenie IČO mohlo iba doplniť nedostatok uvedeného obchodného mena ktoré je podľa pečiatky, ktorou je zmenka opatrená „ RALSTAV spol.s.r.o. Stavebno-obchodná spoločnosť, pod ktorým obchodným menom nie je v obchodnom registri zapísaná žiadna spoločnosť. Zmenka je teda opatrená pečiatkou spoločnosti, ktorá neexistuje a tento nedostatok nemožno pri podpisovaní zmenky považovať za drobnú nepresnosť v obchodnom mene právnickej osoby, ktorá by bola prípustná. Tak ako už bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a tiež prvostupňovým súdom, ak má byť právnická osoba zaviazaná, musí jej označenie zodpovedať obchodnému menu, aké má zapísané v obchodnom registri, čo je potrebné zvlášť vyžadovať pri zmenkových záväzkoch a ktorú požiadavku nemožno pri zmenkách hodnotiť ako príliš formalistickú práve vzhľadom na zmenkový záväzok, ktorý sa vyznačuje prísnou formálnosťou a práve preto pri zmenkových záväzkoch platí prísnejšie pravidlo, preto ak má byť zmenkovo zaviazaná právnická osoba, musí byť označená obchodným menom, aké má zapísané v obchodnom registri. Ak táto zložka nie je dodržaná platí, že sa jedná o záväzok osoby, ktorá zmenku podpísala. Vznik zmenky sa završuje vlastnoručným podpisom vystaviteľa, preto nie je podstatné, kto zmenku vypisoval, čo pre rozhodnutie nie je z tohto hľadiska podstatné. Jedinou osobou, ktorá je na zmenke vlastnoručne podpísaná a ktorej identita je určená priezviskom, menom, rodným číslom a bydliskom je žalovaný, z čoho jednoznačne vyplýva, že sa jedná o osobu zmenečne zaviazanú. Samotné postupne uvádzané tvrdenia a vyjadrenia žalovaného sú protichodné, keď najskôr žalovaný označoval zmenku za falzifikát, neskôr tvrdil, že ju vlastnoručne nepodpísal, od ktorého tvrdenia ustúpil, keď bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že na zmenke je jeho podpis, ku ktorému ale tvrdil, že zmenku podpísal v omyle, aj to ako konateľ spoločnosti, čo zakladá podľa § 37 ods.1 Obč. zák. jej neplatnosť a nevedel, že podpisuje predloženú mu listinu ako zmenku. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmenka je abstraktný záväzok, ku vzniku ktorého zákon nevyžaduje splnenie žiadnych iných povinností než formálnych náležitostí, ktoré predpisuje. Je záväzkom platobným, ktorý sa neviaže a nespája so žiadnymi inými vzťahmi, preto nie sú významné okolnosti, ktoré viedli k jej vystaveniu. Napriek tomu zákon voči zmenkovému nároku pripúšťa vzniesť zmenkovým dlžníkom určité námietky, ktoré ale musia byť v súdnom konaní preukázané. Súd prvého stupňa sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkami a obranou žalovaného i v súvislosti s aplikovaním ust. § 17 zák.č. 191/1950 Zb. Rubopisom pôvodný majiteľ zmenky stráca svoje práva zo zmenky a nadobúda ich nový majiteľ, v čom spočíva práve originárnosť nadobudnutia týchto práv, ako už skonštatoval prvostupňový súd, čo vyplýva tak z obsahu zmenky a i z textu zákona, ktorú právnu úpravu sa odvolateľ snaží ignorovať. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca ako majiteľ zmenky a zároveň indosatár konal vedome na škodu žalovaného ako dlžníka, pričom námietky žalovaného smerovali voči remitentovi a nie žalovanému, preto s poukazom na ust. § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nemôžu byť úspešné. Na základe uvedeného odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ale v konaní úspešnému účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si účastník v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. žiadne trovy nevyčíslil a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.