Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/676/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310220355 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2310220355.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, okres I., proti odporcovi: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpený splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o povolenie obnovy konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 11. mája 2015 č.k. 25C/317/2010-262 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 13Rob/365/2005 a návrh navrhovateľky na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 01.03.2016 č.k. 13Rob/365/2005 z a m i e t a a závislý výrok o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 13Rob/365/2005, nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 01.03.2006 č. k. 13Rob/365/2005 a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 419,22 eur k rukám navrhovateľky do troch dní. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 228 ods. 1 písm. a), e) O.s.p., § 230 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je potrené prihliadnuť na isté subjektívne možnosti fyzickej osoby (právne nevzdelaného občana), aby sa objektívne mohol dozvedieť o súdnych rozhodnutiach Súdneho dvora s možnosťou vyhodnotenia, či takéto súdne rozhodnutie sa vzťahuje na jeho konkrétny prípad v ktorom pociťuje krivdu v dôsledku nespravodlivého súdneho rozhodnutia a či toto rozhodnutie je spôsobilé privodiť priaznivejší a spravodlivý výsledok z jeho uhlu pohľadu. Súd v súdenom prípade bol toho názoru, že v zmysle vyššie uvedeného navrhovateľka dostatočným spôsobom preukázala, kedy sa o rozsudkoch Súdneho dvora dozvedela, akým spôsobom a v lehote 3 mesiacov podala kvalifikovaný návrh na obnovu konania. Je toho názoru, že počiatok subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, na základe vyššie uvedeného je 29.09.2010 (kedy je boli zo strany združenia HOOS e-mailom zaslané rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a vzor na podanie návrhu na obnovu konania) a koniec tejto subjektívnej lehoty sa teda datuje na 29.12.2010. Dňa 29.09.2010 sa navrhovateľka mohla objektívne a kvalifikovane dozvedieť o tom, že má možnosť podať takýto návrh na obnovu konania a keďže návrh podala 13.10.2010, návrh bol podaný v zákonnej lehote troch mesiacov. Preto súd jej návrhu vyhovel. Aj keby sa pripustila iná možnosť, že o možnosti podania návrhu na obnovu konania sa dozvedela navrhovateľka už 23.07.2010 z uvedenej relácie v rozhlase, i tak jej návrh bol podaný včas v lehote troch mesiacov od vysielania predmetnej relácie. Z pripojenej zmluvy o revolvingovom úvere z 8. 11. 2001 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá u obchodníka TOP ELEKTRONIC predaj a servis elektroniky, Dionýza Štúra 759 /35 Sereď. Navrhovaná výška úverového rámca bola 75 000,- Sk. Navrhovaná výška pravidelnej mesačnej platby bola 3750,- Sk, ktorá sa mala uhradiť v 20 v mesačných splátkach. Podľa toho dohodnutá výška úverového rámca bola 75 000,- Sk s dohodnutou výškou pravidelnej mesačnej platby 3750,- Sk s dátumom prvej splátky do 6. 12. 2001, s dátumom každej ďalšie splátky vždy k 6. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov vypočítaná v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch bola 15,89 percenta. Zmluva obsahovala sadzobník poplatkov, a to poplatok za otvorenie revolvingového účtu 1,5 percenta z úverového rámca (čo činí 1125,- Sk), zmluvnú pokutu za omeškanie splácania úveru 20 percent z dlžnej čiastky, minimálne 100,- Sk, úrokovú sadzbu úveru 2,46 percenta mesačne a úrok z omeškania 0,1 percenta denne z dlžnej čiastky. Podľa pripojenej platobnej histórie úver bol poskytnutý vo výške 75 000,- Sk, po odpočítaním poplatku za otvorenie účtu 1125,- SK za účelom na kúpu tovaru vo výške 73 800,- Sk. V čase podania žaloby žalovaná uhradila už 24 splátok na poskytnutý úver v období od 8. 1. 2002 do 12. 11. 2003. Zaplatila 23 splátok po 3750,- SK a jednu splátku vo výške 4453,- SK, čiže spolu zaplatila na úvere už 90 703,- SK. Keďže úver bol poskytnutý vo výške 75 000,- SK (vrátane poplatku za poskytnutý úver) a podľa úverovej zmluvy mal byť úver zaplatený v pravidelných mesačných platbách po 3750,- SK krát 20 mesiacov, v čase podania žaloby žalovaná zaplatila už o 4 mesačné splátky viac ako to bolo dohodnuté v zmluve o revolvingovom úvere, a zaplatila na poskytnutý úver o 15 703,- SK viac ako to bolo vypočítané v zmluve. Na návrh žalobcu súd vo veci vydal platobný rozkaz číslo konania 13 Rob/365/2005 - 14 dňa 1. 3. 2006. Platobný rozkaz bol doručený účastníkom konania a nadobudol právoplatnosť dňa 27. 7. 2006. V súdenom prípade je potrebné dať za pravdu navrhovateľke, že zo zmluvy o úvere nevyplýva ani to koľko splátok mala zaplatiť na predmetný úver 75 000,- Sk, nemala totiž splátkový kalendár dokedy mala svoj dlh aj s prípadnými úrokmi zaplatiť, pretože v zmluve uvedených 20 splátok sa týkalo len úverového rámca preto ani nevedela aký dlh má, a koľko má ešte zaplatiť. Je potrebné súhlasiť i stým, že do ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola určená na 15,89 percent sa má zmestiť prakticky všetko, a to poplatky, úroky, úroky z omeškania. Preto nie je v súlade s tým už ani dohodnutý úrok vo výške 2,46 percent mesačne čiže 29,52 percent ročne, ďalej 0,1 percent denný úrok z omeškania (čo je 36,50 percent ročne) a zmluvná pokuta 20 percent z dlžnej čiastky. Už len samotná skutočnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy (8.11.2001) výška úrokovej sadzby z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na to nadväzujúce nariadenie vlády číslo 87/1995 Z.z. § 3) činila 17,6 percenta ročne, 36,50 percent úrok z omeškania ročne ako to bolo dohodnuté v podmienkach z úverovej zmluvy znevýhodnila na úkor veriteľa navrhovateľku touto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je možné jednoznačne konštatovať, že platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutiami uvádzanými navrhovateľkou obnovy vo vyššie uvedenom smere, a tento rozpor môže privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej v prípade povolenia obnovy konania. Preto súd opätovne povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 13Rob/365/2005. V zmysle ust. § 233 O.s.p. vyššie, keďže súd povolil obnovu konania, nariadil odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Procesne úspešnej navrhovateľke súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to za náhradu cestovného na súdne pojednávania (9 krát) z miesta bydliska na súd v Galante na trase J. - O. - Z. - S. - M. a späť, hromadným dopravným prostriedkom po 23,29 Eur krát 2 krát 9 sa rovná 419,22 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na obnovu konania zamietne, resp. aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní namietal, že v prejednávanej veci návrh na povolenie obnovy konania nebol podaný dôvodne, pretože od právoplatnosti návrhu napadnutého rozhodnutia uplynula trojročná lehota a v tejto lehote navrhovateľka nepodala návrh na obnovu konania. Vzhľadom na uvedené sa súd bez ďalšieho nemal zaoberať otázkou, či by povolenie obnovy konania privodilo pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, keďže nebola naplnená ani objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Navrhovateľka sa domáhala obnovy konania aj z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., pri ktorom sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje tiež v spojení s ustanovením § 230 ods. 1, 2 písm. e) O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie, o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať návrh na obnovu konania za podaný včas, t.j. v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa navrhovateľ o dôvode obnovy konania dozvedel, keďže sa vo svojom návrhu odvoláva na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C - 240/98 - Oceáno Grupo Editorial SA z 27.06.2000, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C - 473/00 - Cofidis SA z 21.11.2002. Navrhovateľka v tomto prípade návrh na obnovu konania podala po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula po zverejnení rozhodnutí v úradnom vestníku Európskej únie a zákon nepripúšťa ani odpustenie takto zmeškanej lehoty. Ďalej odvolateľ uviedol, že rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa odvoláva navrhovateľka, sú rozhodnutia procesného charakteru a odporúča sa v nich národným súdom, aby skúmali podmienky spotrebiteľských zmlúv z pohľadu ich prijateľnosti podľa príslušných smerníc nad rámec petitu a to za účelom ochrany spotrebiteľských práv. Všetky navrhovateľkou predložené rozhodnutia Európskeho súdneho dvora sa odrazili v neskorších novelách Občianskeho súdneho poriadku a určujú slovenským súdom, aby vždy skúmali podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere nad rámec petitu za účelom ochrany spotrebiteľa. Súd prvého stupňa postupoval plne v súlade s platným právom a posudzoval predmetnú zmluvu o úvere, ktorá bola predmetom pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 13Rob/365/2005. Navrhovateľka obnovu konania neosvedčila ani jednu zo skutočností zakladajúcich dôvod obnovy konania z hľadiska ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a), e) O.s.p. a preto má odvolateľ za to, že súd konajúci o povolení obnovy konania mal návrh navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný. Taktiež odvolateľ poukázal na to, že na podanie návrhu na obnovu konania je oprávnený účastník pôvodného konania, poprípade jeho univerzálny zástupca, návrh na obnovu konania sa však nepodáva proti konkrétnemu účastníkovi konania ako v sporovom konaní, ale návrh na obnovu konania sa podáva proti rozhodnutiu, kde navrhovateľ tvrdí, že týmto rozhodnutím bol nepriaznivo dotknutý na svojich právach. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nie je pasívne legitimovaný na konanie o obnove konania a konanie má byť vedené proti navrhovateľovi pôvodného konania, teda spoločnosti G. E. Money Multiservis, k.s., ktorá bola neskôr zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.06.2006 predaná v celosti spoločnosti G.E. Money a.s. univerzálny nástupca. Ďalej odvolateľ uviedol, že Okresný súd Galanta nemal vyhovieť návrhu odporcu na zmenu účastníka konania v čase rozhodovania o povolení obnovy konania a ak tak rozhodol, odporca nie je v spore o obnove konania pasívne legitimovaný, pretože takéto rozhodnutie o povolení obnovy konania nemôže smerovať proti odporcovi, na ktorého bola pôvodná pohľadávka postúpená, pretože z povahy veci vyplýva, že pre prvú fázu rozhodujúc o povolení obnovy konania budú vylúčené ustanovenia týkajúce sa dispozície konaním a jeho predmetom a teda v prvej fáze nie je možné pripustiť zmenu ani zámenu účastníkov. K odvolaniu odporcu zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nemala vedomosť o tom, že v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach sa vyskytujú neprijateľné zmluvné podmienky. Aj súd prvého stupňa automatickým spôsobom vydal rozhodnutie bez ohľadu na existenciu alebo ich neexistenciu. O týchto skutočnostiach sa dozvedela až z rozhlasu a od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Je toho názoru, že na povolenie obnovy konania by mali postačovať tvrdenia o existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a po povolení obnove konania už vo veci samej to bude predmetom dokazovania a to so zreteľom na všetky relevantné okolnosti podľa článku 4 ods. 1 Smernice 93/13. Je toho názoru, že napádaný platobný rozkaz je z vyššie uvedených dôvodov v rozpore s judikatúrou súdneho dvora a poukázala na rozsudok súdneho dvora vo veci Oceáno Grupo Editoriál s poukazom na článok 6 Smernice, ďalej rozsudok Mostaza Claro, ďalej rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo/9/2012 zo 16.01.2013, v ktorom okrem iného sa uvádza, že neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. V závere svojho rozhodnutia navrhovateľka poukázala na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, napríklad uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/89/14 z 02.07.2014, sp. zn. 21Co/141/13 z 29.01.2014 atď., kde súdy v obdobných prípadoch rozhodli, že návrh na povolenie obnovy konania povolili. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a v dôvodmi odvolania § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, v dôsledku čoho je potrebné ho zmeniť. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/57/2011 je návrh navrhovateľky na obnovu konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13Rob/365/2005 a odklad vykonateľnosti platobného rozkazu č.k. 13Rob/365/2005 zo dňa 01.03.2016 v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) a e) O.s.p. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovené a v závislom výroku o náhrade trov konania. Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania: a/ ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, e/ ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Podľa § 228 ods. 2 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa ods. 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v: a/ § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b/ § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné poučiť, c/ § 228 ods. 1 písm. c/, § 228 ods. 1 písm. d/, e/§ 228 ods. 1 písm. e/. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 13.10.2010 na Okresný súd v Galante domáha povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod č. k. 13Rob/365/2005 a zároveň žiada o nariadenie odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Galanta z 01.03.2006 č. k. 13Rob/365/2005. Návrh odôvodnila tým, že návrh na obnovu konania podáva podľa § 228 ods.1 písm. a) a e) O.s.p. pretože sa len nedávno sa oboznámila s rozhodnutiami súdov podľa ktorých zistila, že vo vzťahu k poskytovateľovi pôžičky je spotrebiteľkou a nie podnikateľkou, ako to nesprávne posúdil Okresný súd Galanta. Zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba, peňažné prostriedky si požičiavala na osobnú spotrebu od právnickej osoby, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, no Okresný súd v Galante sa nezaoberal možnosťou posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa a vychádzal iba z ustanovení Obchodného zákonníka. Toto nesprávne posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu v priznaní úrokov z omeškania vo výške 0,10 % denne, ktoré v nadväznosti na denný úrok vo výške 2,46 % predstavuje 44,025 percentné úrokové zaťaženie ročne a je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Ide o neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou Smernice Rady 93/13/EHS. Viaceré zmluvné podmienky spôsobili a založili nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech veriteľa, hraničiacimi až s vazalským vzťahom voči veriteľovi. Povolenie obnovy konania je odôvodnené aj tým, že rozhodnutie Okresného súdu Galanta je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora: Rozsudkom Súdu z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rozsudkom Súdu z 21. novembra 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA. Vo svojej výpovedi pred súdom navrhovateľka uviedla, že náhodou si vypočula v Slovenskom rozhlase príspevok o nekalých praktikách nebankových subjektov spočívajúcich vo vymáhaní vysokých úrokov. Z tohto príspevku som dozvedela, že v takomto obchode vystupuje ako spotrebiteľ. Chcela sa dozvedieť viac a dňa 6.8.2010 sa elektronickou poštou kontaktovala na Občianske združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, P. Box. 13, 840 11 Bratislava, IČO: 421 76 778. Popísala im svoju situáciu a oni jej dňa 9.8.2010 poslali niekoľko vzorov, ktoré by jej mohli pomôcť. Uznesenie Okresného súdu v Galante č. k. 25C 317/2010-125 zo dňa 01.07.2011, ktorým súd povolil obnovu konania vo veci pod sp. zn. 13Rob 365/2005 bolo uznesením Krajského súdu č. k. 23Co/329/2011-160 zo dňa 13.03.2013 zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Odvolací súd vyslovil právny názor, že zrušené uznesene trpí vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko súd vo svojom rozhodnutí len uviedol svoj záver o dodržaní trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, avšak bez uvedenia skutkového stavu z ktorého uvedený záver vyslovil, t.j. neuviedol začiatok a koniec skúmanej lehoty. Právny predchodca odporcu GE Money Multiservis, k.s., I Bottova 7 811 09 Bratislava (ďalej len „odporca“) uzavrel s navrhovateľkou zmluvu o revolvingovom úvere č. 1048833099 zo dňa 6.11.2001, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria obchodné podmienky. Odporca a základe zmluvy poskytol navrhovateľke úverovú kartu, ktorá jej umožnila čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a služieb až do výšky 75 000,00 Sk. Navrhovateľka z úverového rámca čerpala sumu v celkovej výške 73 800,00 Sk. Súd na návrh vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 13Rob 365/05-14 zo dňa 1.3.2006 podľa ktorého navrhovateľke uložil povinnosť odporcovi zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 3 855,84 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 3 213,20 Sk odo dňa 13.11.2003 do zaplatenia, s úrokom vo výške 2,46% mesačne zo sumy 3 213,20 Sk odo dňa 13.11.2003 do zaplatenia a nahradila trovy konania vo výške 500,00 Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 2 320,50 Sk právnemu zástupcovi. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 27.7.2006. Pôvodný odporca (GE Money Multiservis, k.s.) zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.6.2006 predal podnik v celosti kupujúcemu GE Money, a.s. Bottova 7 Bratislava. GE Money, a.s., ako postupca, uzavrel dňa 21.9.2009 s BL Finance, s.r.o., ( v tomto konaní odporca) ako postupníkom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok vrátane pohľadávky vedenej voči navrhovateľke. Cieľom občianskeho súdneho konania je zabezpečením rýchlej a účinnej ochrany porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov účastníkov konania dosiahnutie rozhodnutia, ktoré vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a z aplikácie relevantných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a z ich správnej interpretácie. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Právoplatnosť rozhodnutia znamená jeho nezmeniteľnosť a záväznosť a jednou zo záruk právnej istoty. Výnimkou z tejto zásady sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí. Takýmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania a dovolanie. So zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním. Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupu súdu alebo jeho výsledkom nesprávneho posúdenia veci (s výnimkou § 228 ods. 1 písm. c), e) O.s.p. Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúži odvolanie, v tomto prípade odpor proti platobnému rozkazu alebo dovolanie. Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatočnom skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti uvedeného charakteru navrhovateľka v návrhu na obnovu konania neuvádza. V pôvodnom konaní mala navrhovateľka možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mala možnosť uviesť všetky skutočnosti rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok odporcu. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod obnovy v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. nemožno hovoriť tam, kde odpor nebol podaný. Vnútroštátne právna úprava, ktorá obsahuje inštitút obnovy konania bola doplnená o ďalší dôvod ustanovení § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 15.10.2008 vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. a to rozpor rozhodnutia všeobecného súdu s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych spoločenstiev (v súčasnosti Súdneho dvora EÚ). Aj pre tento dôvod platili ustanovenia o začiatku behu subjektívnej ako aj objektívnej lehoty upravenej v § 230 ods. 1 O.s.p., aj keď pre ukončenie objektívne nie je stanovený jej koniec. Práve neobmedzené časové obdobie neprimerane zasahuje do právnej istoty účastníkov konania ako aj tretích osôb, ktoré pôvodným súdnym rozhodnutím nadobudli. Podľa článku 297 zmluvy o fungovaní EÚ sa rozhodnutia Súdneho dvora stávajú voči fyzickým osobám účinným 21. dňom po ich zverejnení v úradnom vestníku EÚ. Okrem toho sú zverejnené aj na internetovej stránke Súdneho dvora, čím sa stávajú dostupné aj pre tie osoby, ktoré účastníkmi sporu, v ktorom boli vydané, neboli. Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje; zákonný dôvod obnovy konania, o ktorý sa návrh musí opierať; lehoty, počas ktorých sa musí návrh na obnovu konania podať; osoba spôsobilá k podaniu návrhu a osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci. Zákon rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu konania. Subjektívna trojmesačná lehota sa počíta odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď si ho mohol uplatniť. Objektívna trojročná lehota sa počíta od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň upravuje výnimky, kedy návrh na obnovu konania nie je viazaný na dodržanie objektívnej lehoty. Subjektívna aj objektívna lehota sú lehotami prekluzívnymi a odpustenie ich zmeškania nie je možné. Pokiaľ ide o rozhodnutia Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych spoločenstiev, ktoré môžu byť vydané aj po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, zákon umožňuje použiť tento dôvod na obnovu aj po tejto objektívnej lehote, avšak pri dodržaní subjektívnej trojmesačnej lehoty počítanej od okamihu, keď sa navrhovateľ obnovy o dôvode dozvedel, resp. mohol si ho uplatniť. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 13Rob/365/2005, v ktorom bol dňa 01.03.2006 vydaný platobný rozkaz, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť v tomto konaní odporcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 3.855,84 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 3.213,20 Sk od 13.11.2003 do zaplatenia, úrok vo výške 2,46% mesačne zo sumy 3.213,20 Sk od 13.11.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania a to s poukazom na to, že len nedávno sa oboznámila s inými rozhodnutiami súdov, podľa ktorých zistila, že vo vzťahu k poskytovateľovi pôžičky je spotrebiteľkou a nie podnikateľkou, ako to nesprávne posúdil Okresný súd Galanta pri vydávaní predmetného platobného rozkazu a taktiež s poukazom na rozsudky Súdneho dvora európskych spoločenstiev zo dňa 27.06.2000 spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceano Grupo Editoriál SA a rozsudok súdu z 21.11.2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA vychádzajúce z článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v rozpore s ktorými bol platobný rozkaz vydaný, o ktorom dôvode sa dozvedela až dňa 29.09.2010, kedy na jej požiadavku združenie HOOS e-mailom zaslalo predmetné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a vzor na podanie návrhu na obnovu konania, keď predtým si z relácie Slovenského rozhlasu dňa 23.07.2010 vypočula reláciu o nekalých praktikách nebankových subjektov a vtedy sa začala zaujímať o tieto nekalé praktiky a zisťovať podmienky na možnosť podania návrhu na obnovu konania. V danej veci je tak nesporné, že navrhovateľke začala plynúť v zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 O.s.p. trojmesačná subjektívna zákonná lehota na podanie návrhu na obnovu konania dňom, kedy sa dozvedela o rozhodnutiach Súdneho dvora európskych spoločenstiev, resp. o rozpore platobného rozkazu s týmito rozhodnutiami, prípadne kedy mohla túto skutočnosť uplatniť. Odvolací súd nepovažuje za správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka sa dozvedela o dôvode obnovy konania dňa 29.09.2010, kedy jej združenie HOOS e-mailom zaslalo na jej e-mailovú adresu predmetné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a vzor na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko v takomto prípade by trojmesačná lehota závisela výlučne na rozhodnutí (svojvôli) účastníka konania v tom smere, či sa vôbec a kedy bude zaujímať o zisťovanie skutočností dôvodných na podanie návrhu na obnovu konania. Na základe uvedeného je potrebné vždy prihliadnuť na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a tieto vyhodnotiť v kontexte doby vydania rozhodnutí Súdneho dvora, s ktorými má byť vnútroštátne rozhodnutie v rozpore tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku na úkor princípu právnej istoty. V danom prípade relevantné rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva, boli vydané v dňoch 27.06.2000 a 21.11.2002, teda v čase pred vydaním predmetného platobného rozkazu a relevantná právna úprava, ktorej aplikácie sa navrhovateľka dovoláva, týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv a neprimeraných zmluvných podmienok v nich bola upravená v ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. s účinnosťou od 01.01.2000, do ktorého ustanovenia bola implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ktorej navrhovateľkou citovaná judikatúra vychádza. Z uvedeného teda vyplýva, že už v čase vydania predmetného platobného rozkazu existovala relevantná právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúca zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj na ňu nadväzujúca judikatúra súdneho dvora a preto v sporovom konaní (v prípade podania odporu ako riadneho opravného prostriedku) navrhovateľke nič nebránilo obrátiť sa v tomto smere napríklad aj na Spotrebiteľské združenie HOOS, resp. na advokáta so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, pokiaľ sama nemala právnické vzdelanie. Navrhovateľka považuje za začiatok plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty moment, kedy sa od spotrebiteľského združenia HOOS dozvedela o judikatúre Súdneho dvora. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že na plynutie tejto lehoty je významným čas zverejnenia takéhoto rozhodnutia v úradnom vestníku EÚ, nakoľko takýto prístup je viac v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady právnej istoty, medzi ktoré patrí aj požiadavka určitosti právnych situácií. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že uplynutím 20. dňa od zverejnenia rozhodnutia Súdneho dvora v úradnom vestníku EÚ, v ktorom je každé takéto rozhodnutie publikované, sa stáva záväzným pre každú fyzickú ako aj právnickú osobu a v tomto prípade sa teda stotožňuje s odvolacou námietkou odporcu. V prospech tohto výkladu hovorí aj skutočnosť, že objektívna lehota nie je v prípade § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. nijako limitovaná, o to viac by sa mala reštriktívne posudzovať lehota subjektívna. Podstatné v prejednávanej veci je, že navrhovateľka nepodala návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu uvedeného v ustanovení § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. v trojmesačnej subjektívnej lehote, ktorá pre ňu nesporne začala plynúť nasledujúci deň po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené zákonom č. 384/2008 účinným od 15.08.2008, t.j. 16.10.2008, keď ho mohla uplatniť. Tento dôvod obnovy konania mohla navrhovateľka použiť do troch mesiacov, t.j. do 16.01.2009, čo neurobila, pretože návrh na súd podala až dňa 13.10.2010. Nie je tak daný dôvod pre povolenie obnovy konania, pretože nie je splnená zákonná podmienka stanovená v § 230 ods. 1 O.s.p. a to že navrhovateľka podala návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote, t.j. do uplynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty, keď už takýto dôvod mohla uplatniť. Vzhľadom na to, že subjektívna trojmesačná lehota musí byť zachovaná vždy, a to aj v prípade, že neplatí objektívna lehota a jej navrátenie nie je prípustné, dospel odvolací súd k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť ako oneskorene podaný a to po uplynutí zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na obnovu konania ako aj návrh na nariadenie odkladu vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu zamietol. Od výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na obnovu konania je závislý aj výrok o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu. Keďže návrh na obnovu konania odvolací súd zamietol, niet právneho záujmu ani na povolení vykonateľnosti platobného rozkazu. Predmetom konania je návrh na obnovu konania a návrh na odklad vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu, ktorý bol odvolacím súdom zamietnutý. Jedná sa o konečné rozhodnutie súdu, ktoré by malo byť spojené s rozhodnutím o náhrade trov (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodovať nemal dôvod, nakoľko z jeho strany došlo k povoleniu obnovy konania a o náhrade trov malo byť rozhodnuté v konečnom rozhodnutí v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa musí v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania súd prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov celého doterajšieho konania. V prejednávanej veci odvolací súd nerozhodoval o návrhu spoločnosti BL Finance, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683, ktorá spoločnosť prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 22.06.2015 zaslala súdu oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do tohto konania, nakoľko odvolací súd považuje tento návrh v zmysle ustanovenia § 93 O.s.p. za nulitný, nemajúci žiaden vplyv na prebiehajúce konanie, nakoľko spoločnosť BL Finance, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683 je účastníkom konania a preto nemôže byť aj v pozícii účastníka konania na strane odporcu a zároveň aj vedľajším účastníkom na strane odporcu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd o predmetnom návrhu tejto spoločnosti nerozhodoval. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.