Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoE/208/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312207704 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2312207704.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K. I., nar. X. I. XXXX, zomr. XX. K. XXXX, naposledy bytom mesto C., za účasti súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka, so sídlom exekútorského úradu Sadová 621, Senica o vymoženie 18,54 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 25. marca 2015, č. k. 25Er/540/2012-12, EX 892/2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný sudcom) I. zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom, so sídlom exekútorského úradu Sadová 621, Senica, pod sp. zn. EX 892/12 a II. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,74 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a ods. 2, § 203 ods. 1 až ods. 3 E.p. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení a o zmene a doplnení ďalších zákonov) a vecne majúc za preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie z dôvodu smrti povinného. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil právne § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a ods. 2, § 26 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky MS SR č. 405/2006 Z.z. a vecne nemajetnosťou povinného a z toho plynúcej povinnosti oprávneného znášať náhradu trov exekúcie v sume 41,74 eur, pozostávajúcich odmeny exekútora v sume 39,83 eur a náhrady hotových výdavkov v sume 9,90 eur. Toto uznesenie len v časti rozhodnutia o trovách exekúcie napadla odvolaním oprávnená, s návrhom na jeho zmenu nepriznaním náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi z dôvodu, že primárnym dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale jeho smrť, kedy zo zastavenia konania nemožno viniť oprávneného a tak mu nemožno ani uložiť povinnosť platiť trovy exekúcie. Súdny exekútor odvolacie námietky nepodal a k odvolaniu oprávnenej sa nevyjadril. Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (ktorým osobitným predpisom sa podľa poznámky č. 31 v O. s. p. rozumie exekučný poriadok - pozn. odvolacieho súdu). Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak (ktorým osobitným zákonom sa tu opätovne podľa poznámky č. 31 v O. s. p. rozumie exekučný poriadok) a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (v tomto prípade je inak osobitným zákonom zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok). Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z prvého zo zhora citovaných ustanovení vyplýva zásada podpornej použiteľnosti ustanovení O. s. p. aj v tých prípadoch, v ktorých E. p. neobsahuje inú (rozumej odchylnú) alebo za určitých okolností i žiadnu úpravu . Druhé z citovaných ustanovení potom zakotvuje pravidlo nenapadnuteľnosti rozhodnutí vydávaných v exekučných konaniach odvolaniami a tiež potrebu ustanovenia každej prípadnej výnimky z takéhoto pravidla práve v osobitnom zákone majúcom sa tu primárne použiť (v E. p.). Ide tu tak o presný opak pravidla uplatňovaného v občianskom súdnom konaní (riadiacom sa výlučne úpravou v O. s. p.), v ktorom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno podať odvolanie takmer vždy a kde zákon vypočítava len výnimky z tohto pravidla - čiže prípady, kde odvolanie prípustné nie je (v tejto súvislosti porovnaj i ustanovenie § 202 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ak teda E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde Slovenskej republiky) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu porovnaj aj ustanovenie § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p.). Ak potom zo žiadneho ustanovenia E. p. nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým tento rozhodol o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p. a takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydal sudca, pri uplatnení už uvedených úvah musí byť zrejmé, že odvolanie oprávnenej (snažiace sa o zvrátenie spôsobu rozhodnutia o trovách exekúcie) nebolo prípustné a ako také muselo byť odmietnuté. Odvolací súd preto o odvolaní oprávnenej, trpiacom takýmto nedostatkom, po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol podľa § 251 ods. 4 a § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia. O trovách odvolacieho konania potom rozhodnuté bolo podľa § 251 ods. 4, § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. per analogiam i s podporným použitím odseku 2 vety prvej druhého z tu spomínaných ustanovení. Odvolacie konanie totiž skončilo s výsledkom obdobným jeho zastaveniu (bez možnosti vecného zaoberania sa odvolaním) a tento výsledok zavinila odvolaním smerujúcim voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné oprávnená, takže principiálne právo na náhradu trov takto skončeného odvolacieho konania by vzniklo exekútorovi. Exekútor však nepodal žiaden návrh na priznanie mu náhrady trov (nutná podmienka podľa § 151 ods. 1 O. s. p.), takže by bolo aj nadbytočným skúmanie, či tomuto účastníkovi nejaké trovy v odvolacom konaní vôbec vznikli (z obsahu spisu inak vznik žiadnych preukázateľne nevyplýva) a práve to bol dôvod, pre ktorý nebolo namieste použitie žiadnej výnimky z pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov zastaveného konania nemá právo na náhradu jeho trov, ale naopak opodstatneným bol postup podľa takéhoto pravidla samotného. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.