Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313010771 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313010771.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Katarína Stanislavskej, v trestnej veci obžalovaného Ing. R. N., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15.12.2015, č.k. 29T/176/2013-718, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie krajského prokurátora sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 15.12.2015, č.k. 29T/176/2013-718 podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného Ing. R. N. spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava č. k. Kv 78/11 zo dňa 12.8.2013 podanej na tom skutkom základe, že dňa 25.11.2010 v čase okolo 18,38 hod. z nezisteného miesta v O. ako zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru O. zavolal svojmu podriadenému ppor. W. W., ktorý bol člen hliadky spolu s npor. V. Y. a s vedomím, že npor. V. Y. riešil priestupok vodiča motorového vozidla Ing. J. W., u ktorého nameral v dychu 0,24 mg/l alkoholu, a s vedomím, že za takéto konanie musí byť menovanému zadržané vodičské oprávnenie v zmysle nariadenia prezidenta Policajného zboru číslo 12/2009, npor. V. Y. cestou ppor. W. W. prikázal, aby priestupok vodiča motorového vozidla Ing. J. W., ktorý viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, vyriešili tak, aby tomuto nebol odobratý vodičský preukaz, pričom splnenie svojho príkazu si následne telefonicky preveroval priamo u npor. V. Y., čím konal v rozpore s ustanoveniami § 2 odsek 1 písmeno k) zákona číslo 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v platnom znení v spojení s § 48 odsek 3 písmeno a), § 49 písmeno c) zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní, bezprostredne po vyhlásení rozsudku, podal odvolanie v neprospech obžalovaného proti všetkým výrokom, ktoré neskôr písomne odôvodnil. Podľa prokurátora súd nesprávne vyhodnotil dôkazy vo ich vzájomných súvislostiach: Nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov Y. a W. a vôbec sa nevysporiadal s výpoveďami svedkov Z. a M.. Rovnako sa okresný súd nevysporiadal s dôkazom preukazujúcim komunikáciu medzi svedkom W. a manželkou obžalovaného. Podľa prokurátora sa súd nevysporiadal ani s prepismi telekomunikačnej prevádzky medzi J. W. a jeho rodinnými príslušníkmi, z ktorých vyplýva zjavne konšpiračný charakter rozhovoru. Poukazuje i na rozdielnu interpretáciu svedka Y. o tom, ako mal byť ovplyvňovaný vo vzťahu k svedkovi W. ale túto vysvetľuje tým, že s touto obranou svedok prišiel v čase, keď mu bolo vznesené obvinenie. V priebehu trestného konania nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mohla motivovať svedka Y. k nezákonnému vybaveniu priestupku. Poukazuje i na správu o objasňovaní priestupku, s ktorou bolo manipulované. Prvostupňovému súdu vytkol tiež to, že neprečítal výpoveď svedka W. z prípravného konania, keď jeho výpoveď nebola jediným ani rozhodujúcim dôkazom. Bolo nevyhnutné, aby svedok vysvetlil, prečo sa odchyľoval od svojich výpovedí a poukázal na rozhodnutie NS SR v konaní pod sp. zn. 5To 13/2015. Podľa názoru prokurátora vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti svedčia o jednoznačnom závere, že obžalovaný sa dopustil skutku v uvedeného v obžalobe. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby v ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný sa práva podať odvolanie vzdal. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal napadnutý výroky prvostupňového súdu a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, odvolací súd tento považuje za dostatočný na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že okresný súd odmietol prečítať výpoveď svedka W. z prípravného konania zo dňa 19.1.2012, teda z obdobia pred vznesením obvinenia, nie je chybou, ktorý by mala za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na názor, ktorý vyjadril NS SR vo svojom uznesení zo dňa 14.1.2016 sp.zn. 5To 13/2015, je potrebné konštatovať, že predmetnú výpoveď svedka W. by bolo možné prečítať a vyhodnotiť len vo vzťahu k jeho neskorším výpovediam. Nie je ju možné použiť ako dôkaz proti obžalovanému. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že zmeny vo výpovediach svedka W. nemôžu byť dôkazom o vine obžalovaného, a to ani v spojení s ostatnými dôkazmi. Predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo konanie, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný vo vzťahu k plneniu služobných povinností svedka Y.. Výpoveď obžalovaného W. nie je dôkazom, ktorým by sa priamo preukazovala dokazovaná skutočnosť. Jediným priamym dôkazom je výpoveď svedka W., ktorému mal obžalovaný telefonovať a nútiť svedka Y. k nezákonnému vybaveniu priestupku. Je potrebné súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že zo samotnej výpovede výpoveď svedka W. nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by svedčili o jednoznačnom závere, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prokurátora, že tento svedok jednoznačne uvádzal, že obsah rozhovoru medi ním a obžalovaným svedčí o protiprávnom konaní obžalovaného popísanom v obžalobe. Vyjadrenia uvedeného svedka o obsahu rozhovoru medzi ním a obžalovaným sú nejednoznačné a svedok vyslovene nepotvrdil, že by obžalovaný dával prostredníctvom svedka W. nezákonné pokyny svedkovi Y.. Ani ostatné nepriame dôkazy, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom odvolaní nepreukazujú dokazovanú skutočnosť. Preukazujú, že medzi obžalovaným a svedkom W. došlo k telefonickej komunikácii pri riešení priestupku svedka W.. Preukazujú tiež, že k telefonickej komunikácii došlo i medzi svedkom W. a manželkou obžalovaného. Výpoveď svedka Y. je potrebné hodnotiť tiež vo vzťahu svedka k prejednávanému prípadu. Bol to práve svedok Y., ktorý sa mal dopustiť nezákonného spôsobu vybavenia priestupku, mal teda aj motiváciu čiastočne sa zbaviť zodpovednosti za svoje konanie a to aj na úkor obžalovaného. Ide opätovne len o indíciu, ktorá však má vplyv na hodnotenie pravdivosti výpovede tohto svedka, zvlášť v prípade, keď inými dôkazmi nemožno úplnú pravdivosť jeho výpovede overiť. Pokiaľ ide o výpovede svedkov Z. a M., títo svedkovia neboli pri spáchaní činu a nevedia sa teda vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Uvedené nepriame dôkazy môžu viesť k domnienke, že zo strany obžalovaného mohlo v danom prípade ísť aj o také nátlakové konanie ako to kladie prokurátor obžalovanému za vinu. Sila a presvedčivosť týchto dôkazom však zostáva na úrovni domnienky a nie jednoznačného záveru. Pokiaľ nepriame dôkazy vo svojej logickej súvislosti pripúšťajú aj iný záver ako je tvrdená vina obžalovaného (teda nevylučujú prijateľnú pochybnosť), nemožno ich považovať za usvedčujúce dôkazy a založiť na nich odsúdenie. V tomto smere sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom vysporiadal s argumentmi obžaloby a náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Aplikovanie zásady „in dubio pro reo“ bolo teda plne na mieste a prvostupňový súd v tomto smere postupoval správne. Svoje úvahy zákonne a ústavne konformným spôsobom vyložil najmä na strane 12 a 13 napadnutého rozsudku a odvolací súd na ne odkazuje, bez potreby ich opakovania. V závere možno zhrnúť, že prokurátor v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nevzal prvostupňový súd do úvahy pri rozhodovaní. Poukázal síce na nevykonanie dôkazu, ktorý však nie je určujúci na meritórne rozhodnutie. Prečítanie vyššie citovanej svedeckej výpovede by mohlo slúžiť iba na posúdenie vierohodnosti výpovede tohto svedka, pričom žiaden z tohto posudzovania vyplývajúci záver by nemal zásadný vplyv na hodnotenie dôkaznej situácie. Ostatné odvolacie argumenty predstavujú odlišné hodnotenie dôkazov, založené na vlastnej úvahe prokurátora. Ako však odvolací súd uviedol, hodnotenie dôkaznej situácie prvostupňovým súdom považuje za správne a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.