Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313011232 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313011232.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci obžalovanej P. W., nar. XX.X.XXXX v O., a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.1.2016, č.k. 29T/255/2013-488, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2016 v Trnave, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolania obžalovaných P. W., nar. XX.XX.XXXX, Y. W., nar. XX.XX.XXXX a poškodeného Ing. U. S., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 18.1.2016, č.k. 29T/255/2013-488 boli obžalovaní P. W. a Y. W. st. uznaní za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 19.4.2011 v čase cca o 14,30 hod. v obci Hoste v areáli miestnej živnostenskej farmy pri elektrickej bariére oplotenia ohrady slúžiacej pre výbeh teliat, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov spoločným konaním fyzicky napadli poškodeného Ing. U. S. tým spôsobom, že P. W. silno sotila rukami poškodeného do hrudníka, následkom čoho neudržal rovnováhu a spadol na elektrické bariérové oplotenie za sebou, na ktorom sa zachytil rukami, keď k poškodenému pristúpil Y. W. st. a päsťami rúk opakovane asi 3x udrel poškodeného do oblasti tváre, konkrétne úst na ľavej strane a oblasti nosa, pričom sa poškodenému podarilo zachytiť obe ruky útočníka, následne P. W. niekoľkokrát nohou kopla poškodeného do somatickej oblasti vrátane nôh, čím spoločným konaním páchateľov poškodenému Ing. U. S. bola spôsobená ľahká ujma na zdraví v podobe drobných tržných rán v strednej tretine hornej a dolnej pery, pohmoždenie pravého predlaktia s opuchom, pohmoždenie s opuchom ľavej strany tváre v mieste nad jarmovou kosťou nad ľavou očnicou pred ľavou ušnicou pohmoždenie pravého bedrového zhybu, krvácanie z nosa vplyvom pohmoždenia, ako aj pohmoždenie ľavej očnej gule s opuchom sietnice a podliatinou dolného viečka, zlomeniny koruniek oboch horných prvých rezákov, podvrtnutie krčnej chrbtice, zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia ako aj dobu dočasnej práceneschopnosti od 19.4.2011 do 9.5.2011 vrátane spôsobeného menej závažného obmedzenia na bežnom spôsobe života z dôvodu sedem dňovej hospitalizácie v NsP Galanta a cca 21 dňového prijímania kašovitej stravy. Za to boli obžalovaní P. W. a Y. W. st. odsúdení podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v spojní s § 36 písm. j), § 38 odsek 2, odsek 3, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 200,- (dvesto) Eur a podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Zároveň bol obžalovaný Y. W. ml. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č.k. 3 Pv 524/12 zo dňa 23.12.2013 podľa § 285 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 19.4.2011 v čase cca o 14,46 hod. v obci Hoste v areáli miestnej živnostenskej farmy pri elektrickej bariére oplotenia ohrady slúžiacej pre výbeh teliat, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov spoločným konaním fyzicky napadli poškodeného Ing. U. S. tým spôsobom, že P. W. silno sotila rukami poškodeného do hrudníka, následkom čoho neudržal rovnováhu a spadol na elektrické bariérové oplotenie za sebou, na ktorom sa zachytil rukami, keď k poškodenému pristúpil Y. W. st. a päsťami rúk opakovane asi 3x udrel poškodeného do oblasti tváre, konkrétne úst na ľavej strane a oblasti nosa, pričom sa poškodenému podarilo zachytiť obe ruky útočníka, na čo k nemu pristúpil Y. W. ml., ktorý poškodeného niekoľkokrát udrel päsťami do oblasti hlavy a následne P. W. niekoľkokrát nohou kopla poškodeného do somatickej oblasti vrátane nôh, čím spoločným konaním páchateľov pre poškodeného Ing. U. S. bola spôsobená ľahká ujma na zdraví v podobe drobných tržných rán v strednej tretine hornej a dolnej pery, pohmoždenie pravého predlaktia s opuchom, pohmoždenie s opuchom ľavej strany tváre v mieste nad jarmovou kosťou nad ľavou očnicou pred ľavou ušnicou, pohmoždenie pravého bedrového zhybu, otras mozgu, zlomeninu nosových kostí, krvácanie z nosa vplyvom pohmoždenia, ako aj pohmoždenie ľavej očnej gule s opuchom sietnice a podliatinou dolného viečka, zlomeniny koruniek oboch horných prvých rezákov, podvrtnutie krčnej chrbtice, zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia ako aj dobu dočasnej práceneschopnosti od 19.4.2011 do 9.5.2011 vrátane spôsobeného menej závažného obmedzenia na bežnom spôsobe života z dôvodu sedem dňovej hospitalizácie v NsP Galanta a cca 21- dňového prijímania kašovitej stravy. Poškodení Ing. U. S. a Všeobecná ZP, a.s. boli odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku. Samosudkyňa okresného súdu rozsudok odôvodnila v rozsahu č.l.488-505 spisu. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaných, poškodeného Ing. U. S., svedka Ing. U. E., U. Z., Ing. Q. Z., Ing. J. F., Ing. Q. S., JUDr. Q. Z., oboznámením s listinnými dôkazmi a to znaleckým posudkom MUDr. Zdena Móresa, znalca z odboru zdravotníctvo, ďalej: záznam v zmysle § 203 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku z 27.2.2013, záznam v zmysle § 203 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku z 11.2.2013, záznam v zmysle § 203 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku z 11.2.2013, uznesenie o pribratí znalca z odboru zdravotníctva, ZP, odbor zdravotníctva č. 26/2012, lekárske záznamy a správy, uplatnenie nároku Všeobecná ZP, a.s., podanie správy, žiadosť o poskytnutie výpisu údajov z knihy výjazdov RZP, Dohoda o skončení pracovného pomeru, Záznam, Protokol o odovzdaní kancelárie, Odvolanie z funkcie, Výzva, Vyjadrenie, Záznam o registrovanom pracovnom úraze, Výzva, Písomné vyjadrenie, Vyhlásenie, Petícia, Návratka, Úradný záznam, Záznam - fotokópia listu knihy fonogramov a hlásení, Prepis záznamu udalosti z knihy fonogramov, Úradný záznam k šetreniu vo veci skutku, Podanie správy, Príloha, Správa, Odpis z RT W. st., Odpis z RT W. ml., Odpis z RT D. W., Výpis z ÚEP P. W., Výpis z ÚEP Y. W. st., Výpis z ÚEP Y. W. ml., Správy ÚPSVaR Galanta, Podanie správy SOŠ obchodu a služieb, Správa OcÚ Malá Mača, Žiadosť, Prejednanie, Fotodokumentácia, Písomné vyjadrenie zo dňa 19.4.2011, Potvrdenie o dávkovaní liekov, Poskytnutie informácie, Vyjadrenie poškodeného k náhrade škody. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že je pravdou, že poškodený podal trestné oznámenie o napadnutí iným osobami až o rok po udalosti, domnieval sa však, že udalosť už polícia vyšetruje, pričom poškodený sa v podstatných bodoch vyjadril o priebehu konfliktu zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Poškodený v tomto smere zotrval na svojej výpovedi, od začiatku označoval obžalovanú W., jej manžela a tretieho útočníka opoznal aj pred súdom ako ich syna. Podľa znalca popis poškodeného k tomu, ako malo prísť k úrazu, neodporuje mechanizmu vzniku úrazu teda pôsobenie násilia z viacerých strán a opakovane, na druhej strane tvrdenie obžalovanej by sa nedalo vysvetliť lokalizáciou zranení tak ako to popísali lekári v deň prijatia do nemocnice. Okresný súd dospel k záveru, že v prípade že Y. W. označil svoj odchod z pracoviska o 14.04 hod., ak sa dlhšie nezdržiaval v šatni, mohol pomocou odvozu vlastným osobným motorovým vozidlom stihnúť presun do areálu PD Hoste. Za predpokladu, že obžalovaný Y. W. starší cestou z pracoviska na farmu zvolil trasu cez mesto Galanta, nie je vylúčené, že do vozidla nastúpil aj jeho syn Y. W. mladší a spolu s otcom prišli na farmu za obžalovanou. Okresný súd už nemal možnosť rozptýliť pochybnosti o tom, že obžalovaný W. mladší nemohol byť na mieste kde sa skutok odohral v čase kedy sa odohral, pretože podľa vyjadrenia školy vychádzajúceho z triednej dokumentácie zo dňa 19.4.2011 bol v škole počas celého vyučovania od 8.00 hod. do 14.35 hod. podľa rozvrhu hodín v ten deň a nie je evidovaný žiadny záznam o jeho opustení školy počas vyučovania. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku č.l. 487 spisu) zahlásili obžalovaní odvolanie čo sa týka obžalovanej P. W. a obžalovaného Y. W. st. a vzdali sa odvolania čo sa týka Y. W. ml., pričom podané odvolanie odôvodnili obžalovaní prostredníctvom ich obhajkyne v rozsahu č.l. 514-516 spisu. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie (č.l. 506-507) aj poškodený prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Obžalovaní P. W. a Y. W. st. prostredníctvom ich obhajkyne v písomnom odôvodnení odvolania uviedli, že s poukazom na vylúčenie zásahu elektrickým prúdom a nízku intenzitu útoku znalec nepotvrdil verziu poškodeného Ing. U. S.. Argumentovali, že obžalovaný Y. W. st. sa nemohol vzhľadom na výpoveď svedka U. Z. dopustiť skutku, ktorý sa mal stať kritického dňa okolo 14:30 hod.. Dôvodili, že spochybnením prítomnosti obžalovaného Y. W. st. na mieste a v čase spáchania skutku znamená aj možné posúdenie toho, či obžalovaná P. W. konala v medziach nutnej obrany, teda či sa len nebránila. Uviedli, že v mnohých častiach výpovede poškodeného Ing. U. S. s poukazom na jej nevierohodnosť sú toho názoru, že konanie obžalovanej P. W. môže byť posúdené len ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákon o priestupkoch, za ktorý priestupok zodpovednosť už zanikla. Argumentovali, že z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nevyhodnotil vykonané dôkazy spravodlivo a zámerne zdôrazňoval len okolnosti, ktoré svedčili v ich neprospech a vinu obžalovaného Y. W. st. založil len na hypotézach, ktoré nenašli opodstatnenie vo vykonaných dôkazoch. Poukázali na zásadu trestného konania, že nedokázaná vina sa rovná dokázanej nevine. V závere žiadali, aby odvolací súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil a navrhli poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie. Poškodený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom odvolaní vyjadril nesúhlas s výrokom napadnutého rozsudku týkajúceho sa náhrady škody, kedy ho súd ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, a to s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku. Z výsledkov dokazovania bol dostatočný podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu uvedenej škody a nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie k uplatneným nárokom v sume 588,50 eur. K odkázaniu na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku uviedol, že okresný súd spod obžaloby oslobodil len jedného z troch obžalovaných a nie všetkých, preto odôvodnenie súdu o odkázaní poškodených s nárokom na občianske súdne konanie v zmysle tohto ustanovenia považoval za nedôvodné. V závere navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol rozsudkom a obžalovaných P. W. a Y. W. zaviazal k náhrade škody poškodenému Ing. U. S. v celkovej sume 588,50 eur a s ostanými nárokmi na náhradu škody poškodeného Ing. U. S. odkázal na občianske súdne konanie. Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku zistil, že odvolania boli podané oprávnenými osobami a včas, v lehote stanovenej v § 309 Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolania obžalovaných a poškodeného nie sú dôvodné. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že : dňa 23.12.2013 prokurátor okresnej prokuratúry podal podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku obžalobu na obžalovaných P. W., Y. W. st., Y. W. ml. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona dňa 16.2.2015 okresný súd vydal rozsudok, proti ktorému podali odvolanie obžalovaní a prokurátor okresnej prokuratúry, pričom prokurátor okresnej prokuratúry vzal odvolanie späť dňa 22.10.2015 krajský súd vydal uznesenie, ktorým napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby a zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu o vine obžalovaných P. W. a Y. W. st. z predmetného skutku, právnej kvalifikácii ich konania, ako aj správne postupoval pri ukladaní trestu obžalovaným P. W. a Y. W. st.. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných P. W. a Y. W. st. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. Zo skutku, ktorý je obžalovaným kladený za vinu, sú obžalovaní P. W. a Y. W. st. usvedčovaní predovšetkým výpoveďami svedka poškodeného Ing. U. S., záverov znaleckého posudku a správou zamestnávateľa obžalovaného Y. W. st. o zázname jeho dochádzky. Odvolací súd považoval výpoveď poškodeného Ing. U. S. za dôveryhodnú, keď sa v podstatných bodoch vyjadril o priebehu konfliktu zhodne v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní, pričom je pochopiteľné, že sa domnieval, že polícia skutok už vyšetruje a preto podal trestné oznámenie o napadnutí až rok po skutku. Verziu poškodeného Ing. U. S. o napadnutí viacerými osobami podporujú aj závery znaleckého skúmania, keď podľa znalca popis poškodeného k tomu, ako malo prísť k úrazu, neodporuje mechanizmu vzniku úrazu, teda pôsobenie násilia z viacerých strán a opakovane. Naproti tomu svedok U. Z. sa vyjadril len všeobecne k obvyklému postupu obžalovaného Y. W. st. pri opúšťaní pracoviska, a nevedel sa vyjadriť konkrétne k postupu obžalovaného Y. W. st. pri opúšťaní pracoviska v deň, kedy došlo k spáchaniu skutku. Vylúčená je aj možnosť aplikácie ustanovenia o nutnej obrane, resp. ustanovenia o priestupku, keďže poškodený Ing. U. S. utrpel zranenia s dobou liečenia 14-21 dní, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku, v dôsledku útoku obžalovaných P. W. a Y. W. st.. Správne závery o tom, akú má povahu ublíženie na zdraví alebo aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku páchateľa hrozilo, môže súd urobiť len na podklade lekárskeho nálezu alebo posudku. Pre takéto závery nie je pre súd smerodajné, ako sa poškodený po útoku zdravotne cítil. Pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu občana, nemožno vychádzať iba z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola takýmto útokom spôsobená, ale je treba prihliadať aj na okolnosti, za akých sa útok stal, akým predmetom bolo útočné a aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. (R 16/1964) Odvolací súd poznamenáva zhodne so záverom uvedeným v napadnutom rozsudku, že určenie doby liečenia poškodeného Ing. U. S. je otázkou skutkovou, na ktorú sú potrebné odborné znalosti, k čomu bol pribratý do konania znalec, pričom znalec vo vypracovanom znaleckom posudku ustálil, že doba liečenia poškodeného Ing. U. S. bola 14-21 dní. Za tejto úplnej dôkaznej situácie okresný súd nepochybil, keď protiprávne konanie obidvoch obžalovaných právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 156 ods. 1 Trestného zákona. Aj tento výrok je zákonný a správny, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a v koneč-nom dôsledku bol súdom prvého stupňa vyčerpávajúco odôvodnený Okresný súd nepochybil ani v postupe konania, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osoby obžalovaných, ich povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval ako poľahčujúcu okolnosť vedenie usporiadneho života zo strany obžalovaných pred spáchaním trestnej činnosti, pri nezistení žiadnych priťažujúcich okolností. V rámci ukladania sankcie správne aplikoval ustanovenie § 156 ods.1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák.. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 156 ods.1 Tr. zák. (po aplikácii § 38 ods. 3 Tr. zák.) je stanovená vo výmere od šesť do osemnásť mesiacov odňatia slobody. Okresný súd nepochybil, keď obžalovaným za ich protiprávne konanie uložil peňažný trest vo výmere 200,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch) mesiacov. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že poškodený Ing. U. S., si nárok na náhradu škody uplatnil až na hlavnom pojednávaní, napriek tomu súd prvého stupňa o nároku poškodeného rozhodol tak, že ho v zmysle ustanovenia § 288 odsek1, odsek 3 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie, hoci rozhodovať o ňom nemal, nakoľko k uplatneniu nároku na náhradu škody neprišlo v súlade s ustanovením § 46 odsek 3 Trestného poriadku. Nakoľko odvolanie obžalovaných nesmerovalo proti výroku ktorým boli poškodení Ing. S. a Všeobecnej zdravotnej poisťovne s nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 288 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku odkázaní na občianske súdne konanie. Odvolanie podal iba poškodený Ing. U. S., odvolací súd vychádzajúc zo zásady zákazu zmeny k horšiemu ( § 322 odsek 3 Trestného poriadku), odvolanie poškodeného zamietol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolania obžalovaných a poškodeného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.