Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/575/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208511 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313208511.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: F. A., nar. X. W. XXXX, bytom E., T. XX, o 358 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 18. mája 2015 č. k. 10C/228/2013-84 takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 358 eur od 19.11.2010 do zaplatenia a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí zmenkovej sumy, zmenkového úroku, 6%-ného ročného úroku a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh v časti uplatnenej zmenkovej sumy 358 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 358 eur od 19. novembra 2010 do zaplatenia a 6%-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 358 eur od 2. decembra 2011 do zaplatenia. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny zmenkovej sumy, teda 1,19 eur a náhradu trov konania jej nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil čl. 4 ods. 4, čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), § 103, § 135 ods. 2, § 159 ods. 3 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 48 ods. 1 bod 4, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil prekážkou rozhodnutej veci, brániacej mu opätovne rozhodovať o uplatnenom nároku. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., č. k. SR 02295/11 z 18. apríla 2011 bola uložená žalovanej povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (pôvodnému veriteľovi) sumu 358 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 19. novembra 2010 do zaplatenia, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy od 2. decembra 2011 do zaplatenia (rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. mája 2011 a vykonateľnosť 5. mája 2011). Skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá (v exekučnom konaní sp. zn. 12Er 968/2011, s poukazom na dojednanie rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru v rozpore s dobrými mravmi, keďže ňou bola odopretá ochrana spotrebiteľa), považoval za právne bezvýznamnú. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku podľa názoru súdu prvej inštancie, nemá vplyv na účinnosť a záväznosť rozhodcovského rozsudku a vytvára prekážku res iudicata (prekážku rozhodnutej veci). Preto návrh žalobkyne ako neprípustný v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia zamietol. V ostatnej časti (zaplatenia zmenkovej odmeny 1,19 eur) návrhu vyhovel a uložil žalovanej zaplatiť zmenkovú odmenu, pretože tento nárok nebol predmetom rozhodcovského konania. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na čl. 16 Nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša neúspešná strana. Z dôvodu, že žalobkyňa mala v konaní úspech len nepatrný, vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej, ktorej trovy v konaní nevznikli a preto jej náhrada trov súdom prvej inštancie nebola priznaná. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v časti zamietnutia návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku a 6%-ného ročného úroku, navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, ako i inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odňatím možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o jej práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva, a to na základe predloženej zmenky. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej námietky vznesené neboli, preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov, nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňoval v sporovom konaní vykonať aj iné než účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, avšak tento postup bolo možné aplikovať len výnimočne, ak to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie dôkazu mohlo byť príčinou toho, že súd by nemohol rozhodnúť, čo nebol daný prípad). Svoj postup pri dokazovaní súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Súd prvej inštancie nebol legitimovaný vznášať námietky voči zmenke za žalovanú. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) vyplýva, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je nulitným právnym aktom, majúcim účinky paaktu (sp. zn. 6MCdo 9/2012, 6Cdo 1/2012 a 3Cdo 146/2011). Ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemá právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, nulitné - paakt, teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, nie je potom spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. Podľa označenej judikatúry NS SR princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a súčasne povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť a teda nezáväznosť exekučného titulu. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) konštatoval, že všeobecné súdy v rámci exekučného konania boli oprávnené aj mimo rámec správneho súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné (nulitný správny akt, resp. paakt), nevyvolávajúce žiadne právne účinky (sp. zn. IV. ÚS 78/2011). Napokon aj podľa uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (teda stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Pre nutnosť takého nazerania na exekučný titul, bolo treba odmietnuť i námietku týkajúcu sa existencie právoplatne rozsúdenej veci, keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje. Súd prvej inštancie bol preto povinný uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Okresný súd Bratislava V v právne obdobnej veci považoval skorší rozhodcovský rozsudok vydaný na základe totožnej zmenky za nulitný, nepredstavujúci prekážku veci rozhodnutej. Záver súdu prvej inštancie, že zmenka bola indosovaná až po uplynutí lehoty na protest, preto má indosament len účinky obyčajného postúpenia, nemá opodstatnenie. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so záverom súdu. Postup súdu prvej inštancie predstavuje i výrazný zásah do práva na spravodlivý proces, garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien), ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb. v znení neskorších zmien). 3. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania podaním z 21. decembra 2015 (doručené súdu prvej inštancie 22. decembra 2015) vzala návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 358 eur od 19. novembra 2010 do zaplatenia a v tejto časti navrhla konanie zastaviť. 4. Podľa § 213 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) odvolací súd vyzval účastníkov konania na písomné vyjadrenie k možnému použitiu ustanovenia čl. 4 ods. 4 Nariadenia (podľa ktorého ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne), ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. 5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že zmenka nie je právnym úkonom, ale cenným papierom, a preto nemôže byť v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z.. Je objektom právnych vzťahov. Ide len o porušenie záväzku veriteľa voči dlžníkovi nechať si vystaviť zmenku v príslušnej sume. Záväzok veriteľa voči dlžníkovi má účinky in personam a nemá vplyv na platnosť zmenky. Na podporu svojej argumentácie poukázala žalobkyňa na nemeckú právnu úpravu (podľa ktorej príjemca pôžičky nesmie zaviazaným sa stať, pre nároky poskytovateľa pôžičky zo spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke k zmenkovej zaviazanosti pristúpiť). Čl. 10 smernice predpisuje pri zmenkovom a šekovom vydaní prostredníctvom spotrebiteľa v spojení s príjmom úveru „dostatočnú ochranu zabezpečiť“. Je dané nebezpečenstvo, že voči spotrebiteľovi sa poskytovateľom úveru alebo iným majiteľom zmenky alebo šeku v listinnom procese nárok uplatní a v tomto konaní námietky zo základného vzťahu vzniesť nemôže. Prinajmenšom však obracia dôkazné bremeno s následkom, že spotrebiteľ preukázať musí, že právny základ pre uplatnenú zmenkovú alebo šekovú pohľadávku nie je k dispozícii. Primeraná ochrana proti tejto nevýhode sa z dôvodu chýbajúcej akcesority medzi šekovou a zmenkovou emisnou zmluvou a základným vzťahom, ako aj z dôvodu obchodnej schopnosti papiera na majiteľa iba tým spôsobom dá uskutočniť, že sa poskytovateľovi úveru odoprie, zaviazať spotrebiteľa k pristúpeniu k zmenkovej zaviazanosti pre nároky poskytovateľa úveru z úverovej zmluvy. 6. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila. 7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, hoci pri zachovaní postupu stanoveného § 213 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) z iných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie. 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, možno tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne. 10. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené. 11. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia a súd sa domnieva, že informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie) v určenej lehote (aplikujúc vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne. 12. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015). 13. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia umožnil žalobkyni tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť o informácie týkajúce sa kauzálneho vzťahu, vzhľadom na obligatórnu povinnosť súdu (z úradnej povinnosti) skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah (za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa), pričom na tento účel použil v súlade s Nariadením vzorové tlačivo B (č. l. 22). 14. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný veriteľ Pohotovosť, s. r. o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom súde, ktorý jeho návrhom vyhovel ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu, ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko, s. r. o. zastupovala žalobkyňu a Pohotovosť, s. r. o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou. 15. Žalobkyňa, ktorá formálne preniesla do tlačiva návrhu podľa Nariadenia výlučne zmenkové informácie, na výzvu súdu prvej inštancie odmietla návrh doplniť o kauzu úveru, s odôvodnením, že poskytla súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená výlučne na zmenkových nárokoch, vyplývajúcich zo zmenky (žalobkyňa zdôraznila, že si uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, zotrvávajúc na tomto názore aj v odvolacom konaní). 16. Vzhľadom na primárnu výhradu žalobkyne proti posudzovaniu kauzálneho vzťahu v predmetnej zmenkovej veci, ako i zásadu rovnosti účastníkov konania, nebolo prípustné pokračovať ďalej podľa čl. 5 Nariadenia (upravujúceho priebeh konania), ale vyvodiť Nariadením stanovené sankčné dôsledky nedoplnenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to zamietnutím návrhu (čl. 4 veta tretia Nariadenia). 17. Zásada rovnosti občanov pred zákonom ustanovená v čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa v občianskom súdnom konaní transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3) a vzťahuje sa na všetky procesné zákony a na každého. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán pred zákonom, v tomto prípade pred O. s. p. (od 1. júla 2016 CSP). Z toho vyplýva, že rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 43/95). 18. Ak by súd za opísaných procesných okolností pokračoval v konaní podľa čl. 5, Nariadenia (v ktorom žalobkyňa odmietla súvislosť s kauzou úveru), prípadne by rozhodoval o plnení zo zmluvy alebo z iného právneho dôvodu, konal by o nenavrhnutom predmete konania neprípustne nad návrh (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015), v prospech žalobkyne (ako silnejšej procesnej strany). 19. Žalobkyňa musela vedieť (bod 14), že určité kauzálne vzťahy existujú, ale sa spoliehala na to, že nebudú mať na jej zmenkové práva vplyv, očakávajúc, že v predmetnej veci budú bez ďalšieho uznané jej nároky, ktoré boli v skoršom období odmietnuté (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015). 20. Vzhľadom na právne zastúpenie, žalobkyňa mala a mohla zvážiť, akým spôsobom sa bude domáhať svojho práva v súdnom konaní. Keďže sa rozhodla pre alternatívny nástroj komunitárneho práva, ktorý preferuje zásadu písomnosti (európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu) a súčasne odmieta skúmanie kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému môže predstavovať predmetná zmenka zabezpečenie, znáša právne dôsledky s tým spojené podľa Nariadenia, v podobe zamietnutia jej návrhu. 21. Odvolací súd poukazuje aj na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015 Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. 22. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkové nástupcu, ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. 23. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva možné použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej ako dlžníčky zo spotrebiteľskej zmluvy. Nespochybňovala záver súdu prvej inštancie o uplatnení si rovnakého plnenia zo zmenky pôvodným veriteľom v rozhodcovskom konaní, výsledkom ktorého bol rozhodcovský rozsudok, kvalifikovaný exekučným súdom ako nulitný akt (s poukazom na rozhodcovskú doložku dojednanú v rozpore s dobrými mravmi, ktorou bola odopretá ochrana spotrebiteľa), s ktorým označením sa žalobkyňa v odvolaní stotožnila. 24. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej formalistického prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného v návrhu (zmenky), pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu. 25. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli pre spotrebiteľa záväzné, ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah). 26. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro). 27. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah je bez právneho významu. 28. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis). 29. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007). Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo strany žalobkyne požadované tvrdenia, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu (čo žalobkyňa jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení Nariadenia). 30. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 222/07). 31. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné aj z dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu. 32. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. 33. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľky v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy). 34. Vychádzajúc z charakteru konaní s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské spory), s ktorým práve súvisí obligatórny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, argumentácia žalobkyne týkajúca sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna 2016) nemohla obstáť, pretože vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov bolo nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. 35. V súvislosti s druhou odvolacou námietkou žalobkyne, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd dospel k zhodnému záveru so žalobkyňou. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal (neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky) nie je spôsobilé založiť prekážku rozhodnutej veci. 36. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšou námietkou uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa indosovania zmenky, nezaoberal. 37. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z vyššie uvedeného iného právneho dôvodu, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 38. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 39. Ak v prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP bol by nesúhlas žalovanej z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, zrušení uznesenia súdu prvej inštancie v časti (zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 358 eur od 19. novembra 2010 do zaplatenia) a zastavení konania v uvedenej časti. Žalobkyňa, ktorej prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila a privodila rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania. 40. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom úspešnej žalovanej (neúspešná bola len v nepatrnej časti) vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré však nevyčíslila a tieto nevyplývali ani zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov konania žalovanej bolo dôvodné. 41. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods. 1 CSP, jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 42. Rozsudok prijal senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.