Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/358/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313221070 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313221070.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom, Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcom: 1. P. E., nar. X.X.XXXX, bytom N., D. XX, 2. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42362962, zastúpeného advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie pohľadávky v sume 2066,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne 2. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25.9.2014, č.k. 17C/62/2014-97 - vo veci samej a v časti lehoty plnenia vo veci samej a trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporkyne 2. o d m i e t a . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia vo veci samej a trov konania m e n í tak, že : Odporcovia 1. a 2. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2066,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 174,86 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2066,78 Eur od 11.7.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20,- Eur, kde splátky sú splatné vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporcovia 1. a 2. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu vedený v K. K. a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX náhradu trov konania vo výške 123,50 Eur titulom súdneho poplatku a vo výške 356,76 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko v mesačných splátkach po 5,- Eur, kde splátky sú splatné vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2066,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 174,86 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2066,78 Eur od 11.7.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20,- Eur, kde splátky sú splatné vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom odporcom uložil povinnosťspoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu vedený v K. K. a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX náhradu trov konania vo výške 123,50 Eur titulom súdneho poplatku a vo výške 356,76 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko v mesačných splátkach po 5,- Eur, kde splátky sú splatné vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Posledným výrokom vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 (účinného k 25.7.2007), § 524 ods. 1, 2 (účinného k 27.9.2012), § 526 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2, 5, 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného k 25.7.2007), § 142 ods. 3, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 a § 160 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia platne uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver, ktorý riadne nesplatili. K. K., a.s., postúpila svoju pohľadávku na navrhovateľa, ktorý si v konaní uplatnil 21 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2.066,78 Eur. Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si navrhovateľ vyčíslil i úrok z omeškania. Súd mal v konaní preukázané všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu, preto mu vyhovel a návrh zamietol len v nepatrnej časti a to úroku z omeškania vo výške 0,25% ročne, t.j. v nepatrnej časti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, resp. ak mal neúspech v nepatrnej časti, má právo na náhradu všetkých trov konania. Uplatnené trovy konania sú odporcovia povinní nahradiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 151 ods. 8 O.s.p. advokátovi, ktorý zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania a tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 123,50 Eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil v celkovej sume 356,76 Eur. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak pozostávajú z troch úkonov právnej služby po 87,64 Eur, spolu s 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, predsporová výzva, podanie návrhu na súd), t.j. spolu 328,65 Eur, 3x režijný paušál po á 7,50 Eur spolu s 20% DPH, t.j. 28,11 Eur. Súd postupom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. určil, že plnenie sa vykoná v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku rozsudku. Súd tak rozhodol na základe úvahy, nakoľko odporca 1 súdu preukázal, že dosahuje príjem od 480,- Eur do 590,- Eur, odporkyňa 2 je starobná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 240,- Eur. Obaja odporcovia majú vykonávané exekučné zrážky zo svojich príjmov, v dôsledku čoho dostávajú vyplácané len životné minimum. Na základe uvedeného by záväzok odporcov na zaplatenie dlžnej sumy jednorazovo bol nevykonateľný a z ďalšej exekúcie by im aj tak mohli byť vykonávané len minimálne zrážky. Pri svojej úvahe súd vychádzal aj z toho, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom úlohou štátu je chrániť záujmy spotrebiteľov. Ďalším faktorom pri posúdení povolenia splatenia dlhu v splátkach bolo aj to, že odporcovia sa nijako nevyhýbali súdnemu konaniu, odporca 1 spolupracoval v plnej miere. Tieto skutočnosti potom súd vyhodnotil tak, že odporcom povolil splniť dlh v splátkach tak, ako to požadovali, v opačnom prípade by odporcov dostal do ťaživej až nezvládnuteľnej životnej situácie. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa 2., v odôvodnení ktorého poukázala, že pôžičku nemá z čoho zaplatiť, má ich dosť, je dôchodkyňa s nízkym dôchodkom, na ktorý jej navyše už siahol i exekútor. Ďalej poukázala na svoje výdavky a nepriaznivý zdravotný stav, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Pôžička je manželova, ten pracuje, preto nech ju platí on. Proti tomuto rozsudku, v časti lehoty plnenia vo veci samej, podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa povolil odporcom úhradu dlžnej sumy v splátkach po 20,- Eur mesačne a trovy konania v splátkach po 5,- Eur mesačne, tiež určenia, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Proti rozhodnutiu, ktorým súd uložil odporcom povinnosť uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach bez straty výhody splátok, podáva v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Po citácii § 160 ods. 1 O.s.p. odvolateľ ďalej poukázal na to, že sám zohľadňuje osobnú a majetkovú situáciu odporcov a nepodáva odvolanie voči samotnému rozhodnutiu o mesačných splátkach, avšak nesúhlasí s tým, že pokiaľ ide o podmienky zročnosti splátok, súd neurčil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Nebráni sa plneniu v splátkach, avšak nemožno od neho spravodlivo očakávať, že v prípade, ak odporcovia neuhradia ani jednu splátku, môže vymáhať priznanú pohľadávku v celej výške až po uplynutí vyše deviatich rokov. Podľa jeho názoru treba v danom prípade zohľadniť aj skutočnosť, že na plnenie boli zaviazaní dvaja odporcovia, teda obaja majú mať záujem na úhradu dlhu v stanovených mesačných splátkach a bude v ich záujme predmetné splátky dodržiavať. Zároveň zastáva názor, že z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva, prečo pri rozhodovaní o povolení splátok nevyužil súd zákonnú možnosť v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., tzn. pokiaľ ide o podmienky zročnosti rozhodnúť tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, preto je rozhodnutie v danej časti zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolaciemu súdu preto navrhuje, aby napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že odporcom povolí splácanie dlžnej sumy v určených mesačných splátkach s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporcovia, ani vedľajší účastník sa k doručenému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili. Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne 2., tu sa Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi inými prednostne včasnosťou jeho podania, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporkyne 2. je potrebné ako oneskorene podané odmietnuť. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Do plynutia lehoty sa podľa § 57 ods. 1 O.s.p. nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 57 ods. 3 O.s.p. posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredlžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. povinný odmietnuť. Z obsahu spisu bolo zistené, že predmetný odvolaním napadnutý rozsudok bol odporkyni 2. doručený riadne poštou do vlastných rúk dňa 28.10.2014. Nasledujúcim dňom dňa 29.10.2014 začala plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňom 12.10.2014 (streda), ktorý bol posledným dňom na podanie odvolania. Odvolanie odporkyne 2. (podanie zo dňa 7.12.2014) bolo podané na pošte dňa 8.12.2014, neskôr bolo i dopĺňané, teda po uplynutí odvolacej lehoty - oneskorene. Odvolaciemu súdu potom nezostávalo nič iné, iba odvolanie odporkyne 2. ako oneskorene podané s použitím cit. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietnuť. Odmietnutie odvolania má obdobné následky ako zastavenie odvolacieho konania a preto na rozhodnutie o náhrade trov konania bolo potrebné analogicky aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p. Keďže potom odmietnutie odvolania nesporne zavinila odporkyňa 2., jeho oneskoreným podaním, s analogickým použitím § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vznikla jej povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi. Keďže ale navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti lehoty plnenia vo veci samej a trov konania vecne nesprávny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu postupom podľa § 220 O.s.p. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne v súlade s preukázaným skutkovým stavom a príslušnou právnou úpravou rozhodol správne, keď pri umožnení odporcom zaplatiť navrhovateľovi priznanú pohľadávku a trovy konania v splátkach, ktorých výška a zročnosť napádaná nebola, neurčil i následok straty výhody splátok. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zákon vychádza zo zásady, že lehotu na plnenie súd určí pri vyprataní bytu do 15 dní a v ostatných veciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd nesmie určiť lehotu kratšiu, v odôvodnených prípadoch však môže určiť lehotu dlhšiu, alebo určiť, že peňažné plnenie bude zaplatené v splátkach. Dôvody, prečo určil lehotu na plnenie dlhšiu, než je zákonná 3-dňová (15-dňová) lehota, alebo prečo uložil zaplatenie peňažného plnenia v splátkach je súd povinný uviesť v odôvodnení rozsudku. Pri splátkach musí súd vždy určiť ich výšku, obdobie plnenia splátok (mesačne, štvrťročne a podobne) a dobu (deň) splatnosti. Pri splátkach môže tiež určiť doložku „straty výhody splátok“ alebo „straty lehôt“, pri ktorých veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka pre nesplnenie niektorej splátky zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie pohľadávky, a to vždy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (tu porovnaj i § 565 Občianskeho zákonníka). V prípade, že takáto doložka nebola v rozhodnutí určená, môže veriteľ pri neplnení určených splátok exekučne požadovať len splatné (dospelé) splátky. V prejednávanej veci odvolateľ namietal, že v danom prípade nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby v prípade, ak odporcovia neuhradia ani jednu splátku, môže vymáhať priznanú pohľadávku v celej výške až po uplynutí 9 rokov, preto žiada určiť následok straty výhody splátok pri ich nedodržiavaní. Tu odvolací súd považuje za potrebné odvolaciemu návrhu navrhovateľa vyhovieť, pretože už len samotné povolenie splátok v tak nízkych určených výškach, vzhľadom na výšku priznaných plnení (dlžnej pohľadávky a trov konania), presahuje najnižšiu možnú prijateľnú hranicu, keď zo súdnej praxe vyplýva, že primeranou dobou, vzhľadom aj na výšku pohľadávky, je doba troch rokov, v ktorej by mal dlžník dlh splatiť. V danej veci pri povolených splátkach odporcovia len priznanú istinu pohľadávky splatia až za vyše deväť rokov a trovy konania zhruba za osem rokov, preto bez určenia doložky „straty výhody splátok“ by bol navrhovateľ neúmerne znevýhodnený voči dlžníkom, čo už i tak v podstate je. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia vo veci samej a trov konania s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že určil, že rozsudkom priznané peňažné plnenie navrhovateľovi, ktoré má byť zaplatené v určených splátkach s určenou splatnosťou doplnil o doložku „straty výhody splátok“, čo znamená, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní neúspešným účastníkom vznikla povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi. Keďže ale navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.