Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010635 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314010635.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému Y. B., pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 04.11.2015 sp. zn. 29T/103/2014 na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.02.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný Y. B., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom X. XXX, podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e : spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante zo dňa 30.06.2014 sp. zn. 3 Pv 199/11/2202-49 pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase začiatkom roka 2008 v Galante vylákal peniaze vo výške 7.302,70 Eur (220.000,- Sk) od poškodeného O. N. s tým, že požičané peniaze vráti do 2 mesiacov, pričom vedel, že peniaze nebude vedieť vrátiť, napriek tomu na jar roku 2008 vylákal od poškodeného O. N. ďalšie peniaze vo výške 12.613,70 Eur (380.000,- Sk), dňa 05.08.2008 bola v Galante podpísaná zmenka na sumu 20.000 Eur (600.000,- Sk) so splatnosťou do 31.12.2008, avšak vedel, že ani tieto peniaze nebude vedieť vrátiť pre zlú finančnú situáciu, čím svojim konaním spôsobil škodu v celkovej výške 20.000 Eur. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase začiatkom roka 2008 v Galante vylákal peniaze vo výške 7.302,70 Eur (220.000,- Sk) od poškodeného O. N. s tým, že požičané peniaze vráti do 2 mesiacov, pričom vedel, že peniaze nebude vedieť vrátiť, napriek tomu na jar roku 2008 vylákal od poškodeného O. N. ďalšie peniaze vo výške 12.613,70 Eur (380.000,- Sk), dňa 05.08.2008 bola v Galante podpísaná zmenka na sumu 20.000 Eur (600.000,- Sk) so splatnosťou do 31.12.2008, avšak vedel, že ani tieto peniaze nebude vedieť vrátiť pre zlú finančnú situáciu, čím svojim konaním spôsobil škodu v celkovej výške 20.000 Eur. Za túto trestnú činnosť mu podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím 36 písm. j/, § 38 odsek 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 1(jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písm. a/, § 50 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného O. N., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva rozsah vykonaného dokazovania súdom I. stupňa ako aj obsah jednotlivých dôkazov, spôsob ich vyhodnotenia ako aj spôsob akým sa súd I. stupňa vyporiadal s obranou obžalovaného. Súd I. stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný si požičal od poškodeného O. N. v roku 2008 na dvakrát celkovú sumu 600.000,- Sk a to v čiastkach 220.000,- Sk a 380.000,- Sk. Obranu obžalovaného, že na termíne vrátenia pôžičky sa s poškodeným nedohodol, vyhodnotil súd I. stupňa ako účelovú, nakoľko je to proti obyčajom s poukazom na celkovú výšku pôžičky ako aj na hospodársku a finančnú situáciu spoločnosti a jednotlivcov. Poškodený jednoznačne usvedčil obžalovaného a že prvú pôžičku mu mal vrátiť do dvoch mesiacov a v auguste 2008 podpísanú zmenku uhradiť do 31.12.2008. Obžalovaný si svoje záväzky voči poškodenému splnil až dňa 15.08.2015. Obžalovanému už v čase pôžičky peňazí muselo byť zrejmé, že peniaze nebude môcť vrátiť do konca roka 2008. Už za kalendárny rok 2007 nepodal daňové priznanie z dani príjmov fyzických osôb. Okrem toho mu bol dňa 12.05.2008 B. Z. M. a.s. poskytnutý úver vo výške 476.426,49,- Sk a dňa 20.05.2008 ďalší úver vo výške 2.723.573,51,- Sk. Obžalovaný teda vedel, že, v čase keď si požičal peniaze od poškodeného, mal poskytnuté úvery v celkovej výške 3.200.000,- Sk, ktorá skutočnosť sama o sebe svedčí o tom, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu, vydokladovanú aj výpismi z účtov z rôznych peňažných ústavov, v žiadnom prípade nebude schopný poškodenému pôžičku vrátiť. Obžalovaný v čase prevzatia prvej pôžičky od poškodeného vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii, aj o tom, že nebude schopný pôžičku v dohodnutom termíne vrátiť a tým poškodeného uviedol do omylu. V neprospech obžalovaného vyhodnotil aj to, že jeho nehnuteľnosti boli od roku 2004 zaťažené ťarchami, ktorá skutočnosť spolu s ďalšími okolnosťami prípadu vylučuje, že v danom prípade išlo o vzťah občianskoprávny. Proti tomuto rozsudku podal zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil a domáhal sa jeho zrušenia a oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku s tým, že svojim konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že v osobe poškodeného sa jednalo o jeho dlhoročného kamaráta, ktorému sa v roku 2008 posťažoval, že má problémy so splácaním úveru v banke, sám poškodený sa mu ponúkol požičať peniaze, aby mohol banke úver splatiť. Začiatkom roka 2008 prevzal od poškodeného sumu 250.000,- Sk, ktorú použil na úhradu splátok úveru v banke, časť z tejto pôžičky mu ešte v roku 2008 vrátil, preto mu opätovne požičal sumu 300.000,- Sk. Jednalo sa o pôžičku peňazí poskytnutú bez písomnej zmluvy, bez dohody o termíne úhrady. Poškodený ako veriteľ vedel na čo požičiava peniaze, poznal stav a výsledky jeho podnikania, nič mu neklamal, nič neprikrášľoval, peniaze od neho nevylákal uvádzaním nepravdivých skutočností. Jednalo sa o klasický zmluvný vzťah v súlade s ustanovením § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a svojim obsahom je zmluvou o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Podstatné zhoršenie výsledkov jeho podnikania mu neumožnilo peniaze poškodenému vrátiť, preto mu poškodený najneskôr začiatkom roku 2009 poslal výzvu na úhradu dlhu, hoci pri pôžičke peňazí sa o termíne splatnosti nedohodli. V tom čase mu vrátiť peniaze nemohol. V súčasnej dobe má už poškodený celý dlh uhradený. Obžalovaný má za to, že poškodený podal na neho trestné oznámenie za trestný čin podvodu len z dôvodu, že to bolo pre neho výhodnejšie, nakoľko pri podaní žaloby o úhradu dlhu by musel zaplatiť súdny poplatok 6 % zo žalovanej sumy, v danom prípade 36.000,- Sk. Orgány činné v trestom konaní tento postup tolerovali a z bežného občianskoprávneho vzťahu vyvodili trestnú činnosť. Okresný prokurátor odvolanie nepodal. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch písomného odvolania. Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, napadnutý rozsudok považuje za správny vo všetkých jeho výrokoch, zohľadňuje to, že v čase, keď si obžalovaný požičal peniaze od poškodeného, mal pôžičky aj v bankách pričom daňové doklady jednoznačne nasvedčujú na jeho insolventnosť. Obžalovaný teda vedel, že peniaze nebude môcť vrátiť, tieto vrátil poškodenému až pod ťarchou trestného oznámenia. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného, ktorý mal riadne a včas vykázané doručenie predvolania a zo zdravotných dôvodov, prostredníctvom svojho obhajcu požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Krajský súd, ako súd odvolací, potom ako zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Na základe vykonaného dokazovania v prejednávanej veci nie je sporné, že v priebehu roku 2008 poskytol poškodený obžalovanému na dvakrát pôžičku v celkovej výške 600.000,- Sk. V deň poskytnutia druhej čiastky mal obžalovaný poškodenému podpísať zmenku na celú sumu. Podľa výpovede poškodeného v prípravnom konaní zo dňa 26.09.2011, táto zmenka bola splatná do 31.12.2008. Predmetná zmenka resp. jej kópia je obsahom spisového materiálu / č. l. 119 /. Obžalovaný nepoprel, že ho poškodený opakovane vyzýval na splatenie dlhu, pokiaľ tak nespravil bolo to práve z dôvodu jeho platobnej neschopnosti, o ktorej poškodený vedel už v čase, kedy mu pôžičku peňazí poskytoval. Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1/ a spôsobí ním väčšiu škodu. Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje konanie spočívajúce v tom. aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil nieči omyl, ďalej príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, ako aj následok vo forme škody a obohatenia. Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Trestný čin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona je prečinom. Podľa § 10 odsek 1 Trestného zákona prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov. Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou zavinenia a jeho pohnútkou. Ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 odsek 2 Trestného zákona len pri prečinoch. Na základe vykonaného dokazovania má krajský súd preukázané, že poškodený, v čase keď poskytol obžalovanému finančnú pôžičku, vedel o jeho insolventnosti, práve táto insolventnosť obžalovaného a nemožnosť splácať dlhy banke, bola dôvodom poskytnutia pôžičky. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne. Charakteristickým znakom tejto zmluvy je dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky resp. splnenia dlhu nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čoho veriteľ o plnenie požiadal. Táto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čoho o plnenie veriteľ požiadal. Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý raz, začne plynúť 3-ročná premlčacia doba na jeho súdne uplatnenie; inak táto premlčacia doba začne plynúť od dohodnutej splatnosti. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel krajský súd k záveru, že nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu. Nebolo najmä preukázané, že by obžalovaný uviedol poškodeného do omylu ohľadom svojej platobnej neschopnosti, práve naopak, aj podľa výpovede poškodeného zo dňa 26.09.2011 je zrejmé, že v čase keď poskytol obžalovanému peniaze vedel, že tento dlží peniaze viacerým ľudom. Na skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodeným sa jednalo o občianskoprávny vzťah v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka nasvedčuje aj existencia zmenky na sumu 600.000,- Sk, ktorú vystavil obžalovaný poškodenému dňa 05.08.2008. Predmetná zmenka bola splatná 31.12.2008 v Galante na adrese bydliska poškodeného. Poškodený dňa 29.12.2008 písomne vyzval obžalovaného na úhradu zmenky a vyplatenie istiny v celkovej výške 600.000,- Sk ( č. l. 120 -121). Premlčacia doba v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka tak začala poškodenému plynúť dňom 01.01.2009. Poškodený podal trestné oznámenie dňa 10.02.2011 t.j. počas plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V občianskoprávnom konaní si však svoj nárok voči obžalovanému neuplatnil vôbec, na základe v konaní preukázanej zmenky nepodal na príslušnom súde ani návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Obžalovaný poškodenému zaplatil celú dlhovanú sumu v roku 2015. Na základe vyššie uvedených skutočností nemožno vylúčiť, že poškodený sa práve podaním trestného oznámenia na obžalovaného snažil o uspokojenie svojej oprávnenej pohľadávky napriek tomu, že túto si mohol uplatniť občianskoprávnom konaní. V tomto smere považoval aj odvolací súd námietky obžalovaného za oprávnené. Pretože krajský súd, na základe skutkového stavu zisteného súdom I. stupňa dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. Obžalovaný poškodeného neuviedol do omylu, poškodený mu poskytol pôžičku, hoci vedel, že obžalovaný má veľa požičaných peňazí a má problém splácať dlhy. Takýmto konaním bol založený záväzkový vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol porušený zákon, preto tento rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil a sám rozhodol rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, keď mal za to, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Pri svojich úvahách vychádzal aj z uplatnenia pravidla ultima ratio. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.