Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201449 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314201449.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: O. O., rodený O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., T. č. XXXX/XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o. so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051 proti: Ing. A. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. A. C., ulica A. XX, osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Golianom so sídlom v Bratislave, ulica Budatínska 16, na odvolanie oboch procesných strán proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/51/2014-363 zo dňa 3. novembra 2015 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného m e n í tak, že s účinnosťou od 27.01.2014 z v y š u j e výživné zo sumy 165,97 eura na sumu 220,- eur a od 01.09.2015 z v y š u j e výživné zo sumy 220,- eur na sumu 280,- eur, ktoré výživné je osoba podľa návrhu povinná platiť výživné povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa a vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nedoplatku na zročnom výživnom m e n í tak, že nedoplatok za čas od 27.01.2014 do 30.10.2016 v sume 1.924,39 eura sa povinnému p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2016 do zaplatenia, pričom nezaplatením jednej splátky zročným sa stáva celý dlh. III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 24P/202/2008 zo dňa 11.11.2008 v časti výživného na navrhovateľa. IV. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné (ďalej aj výživou povinný) povinnosť prispievať na výživu plnoletého navrhovateľa mesačne sumou 280,- eur počnúc 27.01.2014, pričom výživné je zročné vždy 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa a v ostatnej časti jeho návrh zamietol, rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 27.01.2014 do 01.11.2015 v sume 2.440,60 eura a povolil ho povinnej osobe splácať v mesačných splátkach po 120,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2015 do zaplatenia, pričom nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Týmto rozsudkom zmenil v časti výživného na plnoletého navrhovateľa rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 24P/202/2008 zo dňa 11.11.2008. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej Zákon o rodine - § 62 ods. 1 až 5, § 77, § 78 ods. 1, 3). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného od povinnej osoby je dôvodný, keďže výživné bolo naposledy určované v roku 2008 a od tejto doby sa pomery účastníkov zmenili. V čase posledného rozhodovania bolo výživné určené sumou 5.000,- Sk mesačne (t.j. 165,97 eura) a voči maloletému H. na 4.500,- Sk mesačne (t.j. 149,40 eura) a to od 01.06.2008. V čase tohto rozhodovania priemerný mesačný netto príjem matky navrhovateľa činil 2.101,- Sk a od spoločnosti D. Y. mala príjem 486,-Sk ročne. Príjem žalovaného v roku 2008 činil priemerne mesačne 37.000,- Sk, čo uviedol on sám na pojednávaní dňa 11.11.2008 a pri schválení rodičovskej dohody súd z tohto príjmu i vychádzal. Navrhovateľ bol maloletým dieťaťom a navštevoval 7. ročník základnej školy pre nadané deti. V priebehu konania úspešne absolvoval stredoškolské štúdium, ktoré ukončil v školskom roku 2014/2015 na Gymnáziu v Nitre a v priebehu tohto štúdia absolvoval i študijný pobyt v Španielsku, ktorý stál 8.080,- eur. Od septembra 2015 je prijatý na štúdium na vysokej škole Business Academy South West, špecializácia Computer siene v Dánsku - Sonderborg. S nastúpením na toto štúdium došlo k zvýšeniu nákladov na život v mieste štúdia. Náklady na cestovné do miesta štúdia stoja približne 490,- eur (spiatočná letenka z Viedne do Sonderborgu), pričom navrhovateľ bude cestovať domov aspoň trikrát do roka. Tiež je potrebné zohľadniť náklady na ubytovanie (281,- eur mesačne priemerne), cestovné (92,- eur), strava (250,- eur), náklady na učebnice (semester 506,- eur), náklady na mobilný telefón a internet (50,- eur), obuv a oblečenie (70,- eur), všetko mesačne. Navrhovateľ žije na Slovensku so svojou matkou v trojizbovom byte. Tu býva matka s maloletým bratom navrhovateľa H., so svojim priateľom Ing. O., maloletou C., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX. Mesačné náklady rodiny predstavujú náklady na bývanie (195,- eur), elektrinu (42,46 eura), telefón (20,21 eura), cestovné náklady na liečbu matky navrhovateľa (30,- eur), mesačné náklady detí a iné. 2. Matka navrhovateľa utrpela dňa 03.03.2014 mozgovú príhodu s následnou operáciou mozgu, bola dlhodobo práceneschopná a bol jej priznaný invalidný dôchodok 100,90 eura. Zároveň je zamestnaná na polovičný pracovný úväzok vo firme I., s.r.o. so mzdou 200,- eur brutto. Syn O., narodený XX.XX.XXXX, je dieťa ťažko zdravotne postihnuté, kvôli ktorej skutočnosti 19.06.2015 otec dieťaťa(priateľ matky) Ing. F. O. nastúpil na materskú dovolenku s príjmom cca 800,- eur mesačne. Rodina poberá prídavky na deti 69,70 eura. 3. Otec navrhovateľa - osoba výživou povinná žije v jednej domácnosti s priateľkou R. V., nar.XX.XX.XXXX a z ich vzťahu pochádza maloletý N., nar. XX.XX.XXXX, rodina žije v rodinnom dome vo vlastníctve povinného. Je zamestnaný v spoločnosti Z. L. G. N. ako obchodno-technický zástupca riaditeľa, má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, platí výživné na dve deti (316,- eur), spláca úver v Z. Z., a.s. po 307,93 eura, úver z T. 228,04 eura, náklady na elektrinu (102,95 eura), drevo na kúrenie (91,66 eura), cesta do práce (120,- eur), starostlivosť o jeho otca - cestovné (80,- eur), poistenie v Kooperative (13,21 eura), zdravotná starostlivosť Pro Care (35,75 eura), zubná starostlivosť (60,- eur), poistenie TB Zuzka (22,97 eura mesačne), hovory na mobilný telefón (6,21 eura), pevná linka a internet (25,26 eura), koncesionárske poplatky (4,64 eura), poplatky do Komory stavebných inžinierov (8,33 eura), daň a odpad 5,26 eura mesačne, poistenie domu (3,84 eura), lieky pre maloleté dieťa (75,- eur mesačne), poplatok za vedenie účtu v banke (8,90 eura), jazykový kurz nemčiny (33,33 eura), materská škôlka pre dieťa (293,- eura). Súd prvej inštancie konštatoval, že na strane povinného došlo k zmene pomerov v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému N., nar. XX.XX.XXXX, keď matka dieťaťa nepracuje. Maloletý N. navštevuje súkromné predškolské zariadenie za poplatok. Súd prvej inštancie konštatoval, že na strane povinného došlo k zmene pomerov, keďže v čase posledného rozhodovania jeho príjem činil 1.228,- eur a v súčasnosti od decembra 2013 do novembra 2014 ide o príjem 2.359,80 eura, teda jeho príjem sa zvýšil o viac ako 1.100,- eur oproti poslednej úprave výživného. Jeho príjem od marca 2013 do februára 2014 činil priemerne 1.824,65 eura, čiže jeho príjem sa zvýšil takmer o 600,- eur. Niektoré z výdavkov, ktoré uvádzal výživou povinný, napríklad hypotéka, poistenie, koncesionárske poplatky, jazykový kurz a iné, sú výdavky druhoradé oproti výživnému. Žalovaný si mohol zabezpečiť bývanie i kúpou či prenájmom bytu a tým by mu odpadli hypotekárne úvery. Poukázal na to, že matka maloletého N. nepracuje, preto výdavky na škôlku 293,- eur nepovažoval za dôvodné, na dôvažok, keď na svojho 20-ročného syna platí výživné 180 až 200,- eur mesačne. Priemerný mesačný netto príjem matky v tom čase poslednej úpravy výživného činil 486,- Sk (16,13 eura) a tiež sa starala i o maloletého H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím a miera jeho funkčnej poruchy je 50%. Súd konštatoval, že oproti poslednej úprave výživného matke pribudli dve vyživovacie povinnosti a to k C. O. a k O. O., ktorý sa narodil ako ťažko zdravotne postihnuté dieťa s obojstranným kompletným rázštepom primárneho a sekundárneho podnebia a s poruchou sluchu. Preto po zohľadnení pomerov na strane navrhovateľa, osoby povinnej, ako aj zhodnotení možností matky navrhovateľa prispievať na výživu svojho syna súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach povinnej osoby prispievať na navrhovateľa výživou mesačne po 280,- eur a keďže výživné bolo určené od podania návrhu od 27.01.2014, došlo tiež k nedoplatku na zročnom výživnom, ktoré súd vyčíslil za 5 dní mesiaca január 2014, 11 mesiacov roku 2014 a 10 mesiacov roku 2015, spolu 21 mesiacov za uvedený čas v sume 2.440,60 eura, ktorý bude povinná osoba splácať v splátkach po 120,- eur mesačne a nad rámec priznaného výživného návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 5. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil s tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a tiež že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní súd prvej inštancie síce zistil, že došlo k zmene pomerov účastníkov, avšak neprihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové pomery a životnú úroveň povinného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, čím vec nesprávne právne posúdil a určil výživné voči žalobcovi len v sume 280,- eur. Pritom priemerný mesačný príjem žalovaného od posledného určenia výživného sa zvýšil takmer na dvojnásobok a to zo sumy 1.228,- eur na sumu 2.359,80 eura, t.j. o 1.131,80 eura. Pri takto zvýšenom príjme žalovaného zvýšenie výživného len na sumu 280,- eur je neadekvátne s prihliadnutím na výšku zvýšenia sa priemerného mesačného príjmu povinnej osoby. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti výdavkov žalovaného (úver v Z. Z. a úver v T. a nepodložená ich dôvodnosť). Na vynaloženie týchto výdavkov žalovaný nie je nútený a súd ich nemal vziať do úvahy. Povinná osoba preto prevzala na seba neprimerané majetkové riziká spočívajúce najmä v dvoch hypotekárnych úveroch. Navrhovateľ pritom preukázal zvýšenie svojich životných nákladov od septembra 2015 spojených so štúdiom na vysokej školy v Dánsku a to hlavne v zakúpení leteniek a nákladov súvisiacich s ubytovaním, stravou, školských pomôcok, nákladov na cestovné v mieste školy a iné. Poukázal na zdravotný stav matky navrhovateľa, ktorej bola priznaná invalidita v rozsahu 45% a bol jej vydaný preukaz ZŤP-S, takže je povinná chodiť so sprievodcom. Poberá invalidný dôchodok 100,90 eura mesačne a poberá hrubý zárobok v spoločnosti I., s.r.o. 200,- eur mesačne. Matka má okrem maloletého O. vo svojej starostlivosti i maloletú C., ako aj naďalej syna povinnej osoby H.. Druh matky navrhovateľa Ing. F. O. pre zlý zdravotný stav matky navrhovateľa nastúpil od 19.06.2015 na materskú dovolenku s maloletým O. s príjmom cca 800,- eur mesačne. Poukázal napokon na majetkové pomery povinnej osoby a na to, že v prípade rozdielnosti životnej úrovne rodičov táto sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a stanoviť povinnej osobe výživné po 400,- eur mesačne a tomu prispôsobiť nedoplatok na zročnom výživnom. 6. Výživou povinný sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril. Odvolanie navrhovateľa nepovažuje za dôvodné a žiadal, aby bolo odvolacím súdom zamietnuté. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Vyjadril názor, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, pričom sa vôbec nezaoberal argumentáciou a dôkazmi povinného zo dňa 02.11.2015. Jednostranne si osvojil tvrdenia navrhovateľa o jeho výdavkoch na štúdium v zahraničí. Poukázal na to, že rodinný dom nikdy nebol a nie je vo vlastníctve povinnej osoby, ktorú skutočnosť však súd prvej inštancie v rozsudku tvrdí na strane 2 a 3. Súd prvej inštancie uvádza vo svojom rozhodnutí viacero neprávd a pochybení (výdavky rodiny matky navrhovateľa). Rozporoval záver súdu, že matka navrhovateľa musí v pravidelných týždenných intervaloch navštevovať logopéda, psychológa, interné a neurológiu, keďže doklady potvrdzujú nutnosť návštevy odborných lekárov na základe potvrdenia sú z 08.12.2014, teda skoro rok po vydaní rozhodnutia vo veci samej, preto ich nemožno považovať za aktuálne. Tiež výpoveď matky navrhovateľa z 25.11.2014, že nemôže šoférovať je neaktuálna. I navrhovateľ potvrdil, že od mája 2014 začal prispievať o 24,- eur viac ako mal na výživu oboch detí, teda navrhovateľa viac o 12,- eur, súd prvej inštancie to však pri výpočte nezohľadnil. Rozporoval tvrdenie, že spiatočná letenka do Dánska stojí cca 490,- eur. Ak si letenku navrhovateľ zabezpečí v dostatočnom časovom predstihu, tak potom zaplatí 67,13 za letenku do Kodane a odtiaľ Sonderburgu IC vlakom za 33,- eur, tam a späť 66,- eur. Ide o let z Budapešti, keď autom zo Z. do Budapešti cesta stojí cca 70 eur, takže letenka celkom vyjde cca na 200,- eur. Tiež do Dánska možno cestovať vlakom, ktorá cesta je najlacnejšia a stojí 80,- eur, alebo aj autobusom, tiež okolo 80,- eur. Poukázal na povinnosť navrhovateľa hľadať čo najhospodárnejší spôsob prepravy a len takéto výdavky je možné zohľadniť. Zdôraznil i to, že vláda Dánska všetkým študentom VŠ, občanom EÚ, t.j. vrátane zahraničných študentov zabezpečuje finančnú podporu 750,- eur mesačne v prípade, ak 10 až 12 hodím týždenne pracujú a vtedy získajú nárok na túto študentskú podporu dánskej vlády. Každý slovenský študent túto možnosť využíva a tak si zarobí nielen na stravu či voľnočasové aktivity, ale i na ubytovanie či cestovné. Preto slovenských občanov štúdium ich detí na VŠ v Dánsku nič nestojí vzhľadom k vyššie uvedenej výhode a podpore zo strany Dánskeho kráľovstva. Cez internetový portál zistil, že mesačné náklady na študenta v Dánsku sa vmestia do sumy od 450 až 650,- eur mesačne. Tiež študijné materiály sa dajú zohnať od starších študentov, či požičať si ich bezplatne v knižnici. Čo sa týka kultúrneho vyžitia, návštevy múzeí je pre študentov so zľavou, v niektorom dni v roku úplne zadarmo. V Dánsku sú tiež kaviarne s cenami pre študentov, kiná, ktoré majú jednotlivé školy a iné. Povinný uviedol, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ v Dánsku popri štúdiu aj pracuje, mesačne zarobí cca 400,- eur a potom spĺňa podmienky na vyplácanie tzv. štipendia vo výške 750,- eur mesačne od dánskej vlády. V čase rozhodovania o určení výživného preto navrhovateľ už pracoval, na ktoré skutočnosti poukázal už vo vyjadrení z 02.11.2015. Navrhovateľ má tak mesačne príjem viac ako 1.150,- eur, čo je viac ako 2/3 príjmu povinného v bežnom kalendárnom mesiaci bez odmeny. Celé štúdium navrhovateľa končí v januári 2018, jedná sa o 2,5 ročné štúdium. Vynárajú sa preto pochybnosti, či sa jedná o vysokoškolské štúdium a nie o rozšírenie stredoškolského štúdia, keď všetky doklady predložené navrhovateľom sú v cudzom jazyku, nie v jazyku anglickom a nie je k nim pripojený preklad. Návrh navrhovateľa bol podaný 27.01.2014 v čase, keď už študoval v Španielsku na strednej škole, keď štúdium ukončil v školskom roku 2013/2014. Matka navrhovateľa bola schopná náklady na toto štúdium uhrádzať a jedná sa o obdobie pred podaním návrhu na súd (27.01.2014). Pritom navrhovateľ mal v čase jeho štúdia na strednej škole, teda i v školskom roku 2014/2015 tie isté náklady ako mal v roku 2007/2008. Argumentoval, že jeho povinnosť platiť výživné stále trvá, avšak pri rozhodovaní o výške je súd povinný prihliadnuť nielen na výdavky navrhovateľa, ale aj na jeho prípadné príjmy a zohľadniť záver o nutnosti zvýšenia výživného v zákonnej výške. Pritom štúdium v Španielsku navrhovateľ ukončil v júni 2014 a v septembri 2014 pokračoval na strednej škole v Nitre. Argumentoval ďalej, že ani rozsah zvýšenia príjmu otca, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie nebol zistený správne, keď v čase posledného rozhodovania o výživnom otec zarábal cca 70.000,- Sk brutto, čo je 2.323,57 eura netto, v priemere 1.682,28 eura netto. Táto suma jeho príjmu je preukázaná, naproti tomu v konaní o poslednom rozhodovaní o výživnom sa príjem odporcu objektívne nezisťoval. Preto aktuálne k podstatnému zvýšeniu príjmu povinného neprišlo, keďže jeho aktuálny terajší príjem je 1.824,65 eura, čo je zvýšenie o 142,37 eura, takže nejde o podstatné zvýšenie jeho príjmu. Ani následné zvýšenie príjmu povinného v súvislosti s odmenami o 366,46 eura (priemerný príjem od 3/2013 do 9/2015 vo výške 2.048,74 eura) nie je podstatnou zmenou možností a schopností prispievať vyšším výživným, keďže povinnému pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu a tiež je potrebné mať na zreteli infláciu. Poukázal na to, že výdavky na navrhovateľa, na maloletého H., maloletú C. i maloletého O. uvádzané matkou sú nepodložené, keďže rozdiel v príjme matky a jej partnera, ako i v ich rodinných výdavkoch predstavuje viac ako 2.000,- eur mesačne, čo preukazuje, že matka musí mať aj iné príjmy, čím nemožno mať na mysli pomoc blízkych príbuzných. Pritom rodinný dom v O. nadobudla kúpou v roku 2011 a nie je preukázané, že by jej bola polovica z neho darovaná priateľom Ing. O.. Pritom v roku 2011 došlo k vyporiadaniu rodičov navrhovateľa z BSM a tak matka povinného ako bývalého manžela vyplatila sumou 47.000,- eur a povinný so zaplatením sumy 47.000,- eur súhlasil len preto, lebo matka mu oznámila, že rozdiel, ktorý ponechá matke, t.j. 17.0000,- eur použije na štúdiá deťom a uspokojenie ich potrieb s vyhlásením, že do budúcna od odporcu nebude žiadať zvýšenie výživného. Spochybňoval tiež príjem matky a jej priateľa. K samotného príjmu matky navrhovateľa je potrebné uviesť, že súd nezistil, prečo prestala zarábať viac ako 1.130,- eur mesačne od 4/2013, keď jej sa príjem znížil neprimerane znížil, i keď v tom čase bola zdravá a mohla riadne pracovať. Súd prvej inštancie ani nezisťoval, prečo u matky došlo k tak rapídnemu zníženiu príjmu. Súd prvej inštancie neprihliadol tiež na majetok matky, ktorý pozostáva zo štyroch nehnuteľností a to trojizbového bytu v Z., dvojizbového bytu v Z., garáže v Z., ako aj z polovice rodinného domu v O., keď sa jedná o veľký rodinný dom o rozlohe takmer 300 m2, kde má mať tiež sídlo jej spoločnosť I., s.r.o., ktorá spoločnosť je vo výlučnom vlastníctve matky. On ako povinný nikdy nebol vlastníkom rodinného domu v ktorom žije a i keď sa viackrát vyjadril, že je nemajetný, súd z neznámeho dôvodu v odôvodnení rozhodnutia tvrdí opak, čo robí rozsudok zmätočným. Nemožno mu uprieť právo na život so svojou novou rodinou v primeranom prostredí, keď i v prípade kúpy vhodného bytu pre jeho rodinu by si musel zobrať úver od 40.000 do 50.000,- eur. Poukázal na tvorbu úspor uskutočňovanú matkou v prospech všetkých detí, teda i navrhovateľa a jeho brata H. po 200,- eur mesačne. Poukázal na svoje výdavky, na náklady na stomatológa pre povinného a jeho partnerku, náklady pre maloletého N., ktorý trpí atopickou dermatitídou s mesačnými výdavkami vo výške cca 40,- eur. Povinný tiež raz do mesiaca navštevuje svojho otca v A., ktorý po smrti jeho manželky zostal sám a je jeho povinnosťou postarať sa o svojho otca, keď na týchto zásadách je postavený aj Zákon o rodine. Jeho preukázateľné výdavky tak predstavujú mesačne 1.616,- eur, k tomu výživné na obe deti z rozvedeného manželstva, dostaneme sumu cca 1.936,- eur mesačne, v čom nie sú zahrnuté bežné výdavky na povinného, jeho partnerku a syna N.. Správanie navrhovateľa, ktorý otca ignoruje, je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že povinný bude zaviazaný k plateniu výživného po 200,- eur mesačne od podania návrhu s prihliadnutím, že od mája 2014 až doposiaľ platí na navrhovateľa zvýšené výživné. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), doplnil dokazovanie na odvolacom pojednávaní (§ 68 CMP, § 384, § 385 ods. 1 CSP) pretože ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci boli navrhnuté a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 9. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/51/2014 je návrh plnoletého navrhovateľa O. O. voči osobe povinnej platiť zvýšené výživné (§ 156 zákona č. 161/2015 - Civilný mimosporový poriadok - CMP, účinný od 01.07.2016, vzťahujúci sa i na toto konanie), a to s účinnosťou od podania návrhu dňa 27.01.2014 zo sumy 165,97 eura na sumu 400,- eur mesačne. 10. Súd prvej inštancie tomuto návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal osobu povinnú platiť na navrhovateľa výživné po 280,- eur mesačne od 27.01.2014 a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne rozhodol i o zročnom výživnom. 11. V odvolacom konaní sa obe procesné strany domáhajú zmeny rozsudku súdu prvej inštancie, navrhovateľ tak, aby bola povinnému uložená povinnosť platiť na neho výživné po 400,- eur mesačne, povinná osoba sa svojim odvolaním domáha zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a uloženie mu povinnosti od podania návrhu platiť výživné po 200,- eur mesačne. 12. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 13. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine, v tretej časti, hlava prvá, druhy vyživovacích povinností a rozsah výživného, prvý oddiel - vyživovacia povinnosť rodičov k deťom - § 62 a nasl. a hlava druhá - spoločné ustanovenia § 75 a nasl. zákona. 14. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť(1).Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2).Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona(3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť(4).Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5). 15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov(3). 17. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, prehľadom nákladov navrhovateľa na štúdium doma i v zahraničí, prehľadom osobných, majetkových, zárobkových pomerov jeho matky i okruhu ňou vyživovaných osôb, ako aj jej spolužijúcich osôb, prehľadom osobných, majetkových, zárobkových pomerov povinnej osoby, jeho partnerky a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dôvodné zmeniť. 18. Navrhovateľ v konaní preukázal existenciu výdavkov v súvislosti so štúdiom mimo miesta bydliska, t.j. na Business academy South West v Sonderborgu v Dánsku, štúdium začína 01.09.2015 a trvá do januára 2018 (č.l. 509 spisu). 19. Matke navrhovateľa Ing. G. O. bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava zo dňa 24.06.2015 priznaný od 31.01.2015 invalidný dôchodok v sume 100,90 eura a od 01.01.2016 je tento zvýšený na 101,90 eura. Matka navrhovateľa bola uznaná za invalidnú v rozsahu 45% (č.l. 490 až 496 spisu). 20. Z potvrdenia M. Y. N. vyplýva, že matka navrhovateľa bola zamestnaná v tejto spoločnosti v roku 2014 s priemerným mesačným zárobkom 144,- eur mesačne (č.l. 440, 441 spisu). 21. Ing. F. O., spolužijúca osoba matky navrhovateľa pracoval v spoločnosti B., s.r.o., H. X, N. a pracovný pomer bol ukončený ku dňu 18.06.2015. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2014 vyplýva jeho základ dane 14.053,48 eura, zníženie základu dane o 3.803,33 eura, zdaniteľná mzda 10.250,15 eura, daň 1.947,52 eura. V roku 2015 u tohto zamestnávateľa dosiahol do skončenia pracovného pomeru (18.6.2015)príjem 5.327,97 eura (po odpočítaní poistného a príspevkov 824,35 eura) a úhrn preddavkov na daň predstavuje 768,29 eura (č.l. 435 až 437 spisu). 22. Z potvrdenia zamestnávateľa osoby povinnej platiť výživné Z. L. G. Z. vyplýva, že povinný v roku 2014 dosiahol príjem 2.376,50 eura, v roku 2015 príjem 2.374,60 eura a za 8 mesiacov roku 2016 2.565,51 eura (č.l. 438 až 439 spisu). 23. Priateľka povinnej osoby R. V. poberala v roku 2013 rodičovský príspevok 199,60 eura mesačne, v roku 2014 do 01.06.2015 rodičovský príspevok po 203,20 eura mesačne, na maloleté dieťa poberá rodinné prídavky a od 01.06.2015 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. 24. Ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd uzavrel, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného od povinnej osoby je dôvodný. Naposledy bola vyživovacia povinnosť povinnej osoby k navrhovateľovi stanovená rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 24P/202/2008- zo dňa 11.11.2000, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na jeho výživu po 167,97 eura mesačne, pričom v čase tohto rozhodnutia bol navrhovateľ maloletým dieťaťom a navštevoval siedmy ročník základnej školy. Priemerný mesačný netto príjem matky navrhovateľa činil 2.101 Sk a od spoločnosti O. Y. mala príjem 486 Sk ročne. Príjem povinného činil v roku 2008 priemerne mesačne 37.000 Sk, čo uviedol sám povinný na pojednávaní dňa 11.11.2008 a pri schválení rodičovskej dohody súd z tohto príjmu vychádzal. 25. V súčasnosti je navrhovateľ plnoletý, dospelý, pripravujúci sa na svoje budúce povolanie, keďže je študentom druhého ročníka vysokej školy, ktorú navštevuje v Dánsku a preto niet rozumných pochybností o tom, že došlo k výraznému zvýšeniu odôvodnených potrieb na jeho strane, ktoré navrhovateľ bližšie konkretizoval i pri výsluchu pred odvolacím súdom. Je preto bez pochybností, že jeho náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole mimo miesta bydliska výrazne vzrástli. Navrhovateľ si musí všetky existenčné náklady uhrádzať sám, samotné štúdium je bezplatné. Navrhovateľom vyčíslené náklady predstavujú cca 750 až 800,- eur mesačne (ubytovanie a voda 350,- eur, strava 250,- eur, mestská dopravu 92,- eur, mobilný telefón a internet 50,- eur, obuv a oblečenie 70,- eur, doprava na Slovensko 100,- eur raz za dva-tri mesiace, učebnice a školské pomôcky za semester 506,- eur a iné). 26. Matka navrhovateľa naďalej žije v domácnosti v Z., ktorú tvorí jej partner Ing. F. O., maloletý H. O. a jej deti z terajšieho vzťahu C., nar. XX.X.XXXX, a O., nar. XX.X.XXXX. Vzhľadom k zdravotným problémom matky (dňa 03.03.2014 sa podrobila v dôsledku úrazu operácii mozgu) i potrebe starostlivosti o maloletého O. Ing. F. O. od júla 2015 do januára 2016 nastúpil na materskú dovolenku a poberal dávky v materstve cca 800,- eur mesačne a aktuálne je bez pravidelného príjmu, popri starostlivosti o dieťa pracuje vo firme matky navrhovateľa. Chod spoločnosti v O. zabezpečuje matka, kam chodí pracovať na niekoľko hodín denne a z tejto spoločnosti čerpajú mesačný príjem, ďalší príjem rodiny tvorí dôchodok matky 101,90 eura, ďalej rodičovský príspevok 203,20 eura mesačne, rodinné prídavky takmer 100,- eur, mzda matky navrhovateľa 200,- eur a výživné od otca navrhovateľa 400,- eur, pričom výdavky na prevádzku domácnosti za byt, elektrinu, plyn a ostatné platby predstavujú cca 800,- eur mesačne a navrhovateľovi zasielajú výživné 400,- eur mesačne. Maloletý H.tuduje na Gymnáziu v Nitre, kde je potrebné okrem cestovného nakupovať školské potreby, ZRPŠ, oblečenie, stravu a iné cca 700,- eur mesačne. Maloletá C. je druháčka na základnej škole, v škole sa stravuje. Okrem stravného treba hradiť i ZRPŠ, školské pomôcky a iné. Maloletý O. je dieťaťom vo veku 1,5 roka, má zdravotné problémy, kvôli ktorým je potrebné venovať mu zvýšenú osobnú starostlivosť. Na všetky tri deti žijúce v domácnosti rodina vynakladá cca 1.000,- eur mesačne. Keďže príjmy rodiny nepostačujú na tieto výdavky, vypomáhajú im starí rodičia z oboch strán. Na rodinný dom v O. si zobrali úver, ktorý sa spláca mesačne po 630,- eur. I tieto finančné prostriedky musia rodine poskytovať príbuzní, keďže tieto peniaze musia mesačne odchádzať z účtu Ing. F. O.. 27. Na strane matky navrhovateľa došlo preto k výraznej zmene v tom, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k deťom z terajšieho vzťahu s partnerom Ing. F. O., po operácii mozgu sa jej zhoršil zdravotný stav, je invalidnou dôchodkyňou, jej príjem predstavuje predovšetkým invalidný dôchodok a príjem z prevádzky jej spoločnosti. Na strane matky navrhovateľa sú jej výdavky sústredené predovšetkým na úhradu nákladov na domácnosť a výživu detí, ktoré žijú spolu s ňou v jednej domácnosti. 28. Príjem povinného v roku 2014 predstavoval 2.376 eur, v roku 2015 2.374,60 eura a za mesiace január až august roku 2016 2.565,50 eura, jeho príjem možno aktuálne ustáliť sumou cca 2.400,- eur, teda jeho príjem sa oproti poslednému rozhodnutiu výrazne zvýšil. Povinný má celkom tri vyživovacie povinnosti, ako k navrhovateľovi, tak k maloletému H. a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je dieťaťom útleho veku. Výdavky povinného, ktoré boli preukázané pred súdom prvého stupňa, resp. i pred odvolací súdom a predstavujú predovšetkým mesačné náklady na domácnosť, zdravotnú starostlivosť, cestovné, úver, výživné pre deti, ktoré sú na neho výživou odkázané. Možno konštatovať, že jeho príjem je stabilný a zabezpečený. S partnerkou R. V., nar. XX.X.XXXX žijú spolu v rodinnom dome, ktorý nie je vo vlastníctve povinného, on majetok nemá. Partnerka povinného R. V., aktuálne nepracuje, absolvovala rekvalifikáciu a ak si nenájde zamestnanie, zvažuje podnikanie. 29. Povinný v konaní preukázal i náklady, ktoré mu vznikli po rozpade manželstva v súvislosti so zabezpečením samostatného bývania a vytvorenia domácnosti, ktoré odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje za čiastočne dôvodné (spláca úver po 530,- eur so zostatkom cca 33.000,- eur), pretože samostatné bývanie by si spolu so svojou terajšou rodinou za finančnú investíciu 47.000 eur(získanú z vyporiadania BSM s matkou navrhovateľa), ktorú investoval do nehnuteľnosti svojej partnerky, nezaobstaral(i keď pri zohľadnení týchto nákladov je potrebné zohľadniť aj podiel jeho partnerky). 30. Odvolací súd venoval v prejednávanom prípade náležitú pozornosť aj obrane povinnej osoby o tom, že bezplatné vysokoškolské štúdium v Dánsku je charakteristické aj tým, že študenti z Európskej únie sú zabezpečení tak, že ak týždenne odpracujú 10 až 12 hodín, získajú mesačný príspevok od vlády po 750,- eur (prípadne jeho alikvotnú časť), k tomu i príslušná dávka mzdy od zamestnávateľa. Preto poukázal na možnosť navrhovateľa popri štúdiu pracovať a tým si aspoň časť nákladov zabezpečiť. 31. Navrhovateľ, ktorý poprel tvrdenie povinného, že pracuje, poberá príspevok a mzdu, sa pri svojom výsluchu pred odvolacím súdom k uvedeným skutočnostiam bližšie vyjadril tak, že nie je jednoduché nájsť si v Dánsku zamestnanie a popri tomto absolvovať i náročné štúdium v cudzom jazyku, tiež za situácie, že zamestnávatelia dávajú prednosť predovšetkým domácim študentom a u cudzincov tým, ktorí ovládajú dánsky jazyk. Aj práca môže byť rôznorodá a nie každý je spôsobilý vykonávať každý druh ponúkanej či dostupnej práce (napríklad predávať v McDonald-e). Navrhovateľ zdôraznil, že doposiaľ sa mu nepodarilo zamestnať tak, aby uvedený príspevok od vlády v Dánsku obdržal, i keď do budúcna nevylučuje, že by sa mu to mohlo podariť. Poukázal však na rôzne povinnosti, záujmy i aktivity, ktoré mu aktuálne neumožňujú túto prácu si nájsť, resp. povinný časový úsek odpracovať tak, aby mu mohol byť príspevok vyplácaný. 32. Za tejto situácie v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ doposiaľ poberal príspevok od dánskej vlády, že by sa mu podarilo odpracovať požadovaný minimálny limit pracovného času na to, aby mu bol príspevok, čo i len čiastočný, vyplácaný. 33. Zmena pomerov, ktorá nastala ako na strane navrhovateľa, tak i na strane jeho rodičov, teda matky i povinného, sú dôvodom na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom, v prvej fáze ide prevažne o obdobie, kedy navrhovateľ prevažne študoval v blízkosti miesta svojho trvalého bydliska a od 01.09.2015 študuje na vysokej škole v zahraničí. Bolo teda dôvodné zvýšiť naposledy stanovené výživné zo sumy 165,97 eura na 220,- eur a od 1.9.2015 na 280,- eur, ktorú sumu výživného odvolací súd považuje za adekvátnu zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinnej osoby. Tu bolo potrebné zohľadniť nielen náklady, ktoré vynakladá navrhovateľ mimo miesta trvalého bydliska, t.j. v zahraničí na štúdiu na vysokej škole, ale bolo potrebné zohľadniť i zárobkové možnosti a schopnosti jeho rodičov, teda matky, ktorá nie je schopná primerane prispievať navrhovateľovi na úhradu jeho nákladov, ale aj stabilný príjem povinného a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a relevantné náklady. 34. Ako bolo uvedené vyššie, odôvodnené potreby navrhovateľa vzrástli. Tento si dňa 27.01.2014 podal návrh na zvýšenie výživného voči povinnému preto, že od posledného výživného uplynula dlhá doba, v tom čase práve študoval v zahraničí ako študent Gymnázia v Nitre a to do júna 2014, následne pokračoval v štúdiu na Gymnáziu v Nitre, ktoré ukončil maturitou a od 01.09.2015 začal štúdium na vysokej škole v Dánsku. 35. Odôvodnené potreby navrhovateľa v období ako študoval v Španielsku, resp. následne na Slovensku nie je možné prirovnať k tým, aké sú v súčasnosti, keď študuje na vysokej škole v zahraničí. I keď časť tohto obdobia od 27.01. do 30.06.2014 študoval v Španielku, na ktoré náklady matka musela vynaložiť 8.080,- eur za paušálne výdavky na začiatku pobytu, ťažisko tohto obdobia však tvorí čas, kedy navrhovateľ navštevoval gymnázium na Slovensku, teda v dostupnosti miesta svojho trvalého bydliska. Preto odvolací súd rozdelil tieto dve obdobia na prvé do 01.09.2015 počas štúdia v Španielsku, resp. v blízkosti svojho trvalého bydliska a od 01.09.2015, odkedy absolvuje štúdium v zahraničí. V prvej fáze tohto štúdia potom stanovil povinnému výživné po 220,- eur mesačne a v druhej fáze, keď študuje v zahraničí, po 280,- eur mesačne. 36. V prvom období štúdia na gymnáziu, súčasťou ktorého bol aj pobyt v Španielsku, bolo potrebné pre navrhovateľa predovšetkým uhrádzať náklady na cestovné, stravné, školské potreby, výdavky v súvislosti s pobytom v Španielsku a iné. 37. Potom, ako bol navrhovateľ prijatý na štúdium v Dánsku, jeho výdavky sa podstatne zvýšili, keďže sa vlastne osamostatnil. Stabilné sú náklady navrhovateľa predovšetkým na ubytovanie, úhradu energií, stravu, ošatenie, cestovné v mieste školy a iné, ktoré predstavujú cca 800,- eur mesačne. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva to, že matka navrhovateľa má vážne zdravotné problémy, preto sa jej príjem výrazne znížil, že na jej strane nie sú dané možnosti a schopnosti preto, aby poskytovala navrhovateľovi primerané výživné, keďže jej zdravotný stav nedovoľuje pracovať ako dovtedy. Preto ťažisko výživného zostáva na povinnom, preto od neho bolo navrhovateľovi priznané zvýšené výživné uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 38. Odhliadnuc od tejto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že od povinnej osoby možno priznať pre navrhovateľa výživné napriek existencii jeho odôvodnených potrieb od 01.09.2015 v sume po 280,- eur mesačne, keďže síce výdavky a odôvodnené potreby navrhovateľa boli preukázané, avšak na strane povinného nie sú dané možnosti a schopnosti prispievať na jeho výživu požadovanou sumou 400,- eur mesačne. Pritom aj sám navrhovateľ vyslovil pred odvolacím súdom do budúcna možnosť vlastného zárobku v Dánsku (alebo aj na Slovensku, napr. ako študent brigádnik v spoločnosti matky a pod. - poznámka odvolacieho súdu). 39. Povinný má vyživovacie povinnosti k ďalším dvom osobám a i keď má stabilný a pravidelný príjem, bolo potrebné zohľadniť i jeho výdavky, náklady, ktoré mu vznikajú v domácnosti a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uložil povinnému povinnosť od 01.09.2015 prispievať na navrhovateľa výživným po 280,- eur mesačne a vo zvyšku jeho návrh zamietol. 40. S prihliadnutím na odvolacím súdom stanovené výživné bolo potrebné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie i v časti nedoplatku na zročnom výživnom, ktorý bude povinný splácať v primeraných splátkach. 41. Výživné bolo zvýšené od 27.01.2014 zo sumy 165,97 eura na 220,- eur mesačne, teda za 5 dní mesiaca január 2014 mal povinný zaplatiť zvýšené výživné 35,50 eura, za 11 mesiacov roku 2014 a 8 mesiacov roku 2015, t.j. za 19 mesiacov celkom sumu 3.960,- eur, t.j. celkom 4.215,50 eura (4.180 + 35,50). Od 01.09.2015 bolo povinnému stanovené výživné po 280,- eur mesačne, teda z 4 mesiace roku 2015 a 10 mesiacov v roku 2016 (do 30.10.2016) ide o sumu 3.920,- eur, t.j. za rok 2014, 2015 a 2016 mal povinný zaplatiť 8.135,50 eura. 42. V roku 2014 platil povinný výživné 165,97 eura a za 5 dní januára 2014 tak zaplatil 26,77 eura, za mesiace február až december 2014 po 165,97 eura zaplatil celkom 1.825,67 eura, pričom od 01.05.2014 začal prispievať na obe deti viac o 24,- eur, t.j. na navrhovateľa o 12,- eur mesačne, čo za 8 mesiacov roku 2014 je 96,- eur, takže v roku 2014 celkom zaplatil (26,77+1.825,67+96) 1.948,44 eura. 43. V roku 2015 povinný platil posledné výživné zvýšené o 12,- eur, t.j. 177,97 eura a od 01.12.2015 platil 215,- eur mesačne. Za rok 2015 potom zaplatil (165,97 eura plus 12,- eur, spolu 177,97 x 11 + 215) celkom 2.172,67 eura. 44. V roku 2016 povinný platil pravidelne mesačne 215,- eur, čo za 10 mesiacov roku 2016 predstavuje 2.150,- eur. 45. Povinný za roky 2014 až 2016 na výživnom zaplatil celkom 6.271,11 eura(1.948,44+2.172,67+2.150), mal zaplatiť 8.133,50 eura, takže nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje sumu 1.862,39 eura, rsp. v súlade s vyhláseným rozsudkom na pojednávaní v sume 1.924,39 eura (pre ktorý nesprávny výpočet bolo vydané opravné uznesenie) a túto sumu mu odvolací súd povolil splácať po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným od decembra 2016 do zaplatenia, čím zmenil posledný rozsudok o výživnom na plnoletého navrhovateľa. 46. O trovách tohto konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).