Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/653/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314207553 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314207553.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, X., za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na strane žalovanej, zast. advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 3.870,45 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/209/2014-41 zo dňa 27.01.2015 v časti o náhrade trov konania občianskeho združenia, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že Združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV náhradu trov konania n e p r i z n á v a . II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku návrh zamietol, druhým odsekom výroku žalovanej náhradu trov konania nepriznal a tretím odsekom výroku žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 554,71 Eur, do troch dní k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Rozhodnutie v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 93 ods. 2 a 4, § 18, § 24, § 25 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., vecne tým, že súd priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania, a to vo výške 554,71 Eur, pričom trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, každý po 141,09 Eur (prevzatie a príprava zastupovania, vyjadrenie vo veci samej, zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 27.01.2015) + režijný paušál 3 x 8,04 Eur, t.j. spolu 447,39 Eur podľa ust. § 10 ods. 1 a 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej z náhrady cestovného (Bratislava - Okresný súd Galanta a späť) vo výške 26,92 Eur podľa ust. § 15 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a náhrady za stratu času (cesta Bratislava - Okresný súd Galanta a späť) vo výške 80,40 Eur podľa ust. § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 2. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná, uplatniac odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p.. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania vôbec nezaoberal kritériom účelnosti trov. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám. Ďalej poukázal aj na to, že z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. Nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Postavenie vedľajšieho účastníka sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo. V prípade vyhovenia návrhu vo veci samej by nebol povinný na plnenie a preto aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je v tomto prípade vylúčená. Ak už zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenia (§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z.) vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Združenie - vedľajší účastník v tomto prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby vystupovalo prostredníctvom svojich odborne vyškolených zamestnancov a členov vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom a to pravidelne vo všetkých konaniach bez výnimky. Takéto združenia vstupujú do konania, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu predstavu. V tomto prípade vedľajší účastník svojim postupom jednoznačne splnil uvedený štandardný postup týchto združení. Procesná úprava v tomto prípade nebola využitá k účelu, pre ktorú bola prijatá. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. S ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je nedôvodné a nezákonné. Ak aj samotný vstup do tohto konania nemožno považovať za nevyhnutý z pohľadu výsledku konania, potom za účelné nemožno považovať ani nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Súd vedľajšiemu účastníkovi nezákonne priznal aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času a náhradu za použitie motorového vozidla. Cesta Bratislava - Galanta a späť trvá najviac 2x 44 minút, tzn. najviac 4 začaté polhodiny a nie 6 polhodín ako súd nezákonne a nesprávne uvádza v rozsudku. Cesta Bratislava - Galanta a späť je najviac 2x 57 km, teda spolu nie 118 km, čo má za následok nesprávnosť účtovania náhrady za spotrebu PHM a náhrady za použitie motorového vozidla. Vedľajšiemu účastníkovi ďalej dňa 27.01.2015 nevznikli náklady 3x, pretože daný deň sa mal zúčastniť okrem tohto konania aj na pojednávaní pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 17C/200/2014 a v konaní pod sp. zn. 26C/253/2014. Vedľajší účastník a jeho právny zástupca podstupovali v rozpore so zákonom, súd zavádzali a predložili nesprávne vyčíslenie náhrady trov právneho zastúpenia. Aj keď súd v tomto konaní uvedené objektívne nemal dôvod zisťovať, je postup vedľajšieho účastníka nezákonným. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v časti priznania náhrady trov občianskemu združeniu tak, že mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. 3. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie právny zástupca občianskeho združenia poukazujúc na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. ako aj na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30.07.2012 č.k. 13Co/193/2012. Inštitút náhrady trov konania je prostriedkom ochrany úspešného účastníka a prostriedkom upevňovania procesnej disciplíny, preto z povahy veci musí mať sankčný charakter. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania... (uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011 a podobne aj II. ÚS 281/2011). 4. Následne podľa obsahu spisu žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.04.2015 zobral žalobu na začatie konania späť v celosti, navrhol konanie zastaviť a tiež požiadal o vrátenie časti súdneho poplatku cestou Centrálneho registra súdnych poplatkov Slovenskej pošty, a.s. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v časti náhrady trov konania občianskeho združenia vystupujúce pred súdom prvej inštancie v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. 7. V konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej aj „združenie“), a to podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Ako už bolo konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v O.s.p. bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený v ust. § 81 a nasl. CSP, pričom združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV už nespĺňa zákonné podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege sa už predmetného konania nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať. 8. Bolo však potrebné rozhodnúť o trovách konania, ktoré združeniu vznikli do 30.06.2016, a to o trovách prvoinštančného konania na základe podaného odvolania žalobcu. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne preskúmavanou časťou rozsudku zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, a to trov právneho zastúpenia. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.03.2009 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8100018769, v zmysle ktorej, v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru a kartou klienta, bol žalovanej schválený úver vo výške 1.659,70 Eur, pričom jej bola reálne vyplatená čiastka vo výške 1.659,70 Eur, so splatnosťou 48 mesiacov, vždy k 22. dňu v mesiaci po 82,35 Eur, pričom zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, ako ani konečná splatnosť úveru, RPMN úveru 61,54%, ročná úroková sadzba 71,75%. 11. Podľa obsahu návrhu (žaloby), v návrhu je uvedené, že bol poskytnutý úver (pôžička), pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere, ktorý je poskytovaný na inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru. Predložené oznámenie veriteľa a kartu klienta nie je možné považovať za zmluvné dojednania, nakoľko sa jedná iba o jednostranný právny úkon veriteľa. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaná vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ. 12. Z návrhu a listinného dôkazu - karty klienta vyplýva, že v dôsledku omeškania so splátkou č. 6, 7, 8 vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa 04.01.2010 na zaplatenie dlžných splátok vo výške 247,05 Eur s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia žalobcu, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a tým žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh je povinný splatiť naraz. Podľa návrhu na splatnosť dlhu nastala dňa 30.12.2010. Žalovaná, ktorá bola povinná splatiť celý úver, tak neučinila. 13. Už právoplatnou (odvolaním nenapadnutou) časťou preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie bol návrh vo veci samej v celom rozsahu zamietnutý, a to z dôvodu premlčania nároku, na ktoré bol súd povinný prihliadnuť ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca bol teda v konaní v celom rozsahu neúspešný a tak právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo plne úspešnej žalovanej a do 30.06.2016 na jej strane vystupujúcemu vedľajšiemu účastníkovi, avšak len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené. 14. Pri vyriešení otázky účelnosti vzniknutých trov konania bolo nevyhnutné prihliadnuť na rozsah právnej pomoci, ktorý poskytol vedľajší účastník prostredníctvom svojho advokáta v prospech žalovanej. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník dobrovoľne vstúpil do konania, pričom žalovanú predtým nekontaktoval. Vedľajší účastník iba súdu doručeným oznámením dňa 16.10.2014 oznámil svoj vstup do konania a následne ospravedlnil svoju prípadnú neúčasť na pojednávaní. Na pojednávanie vo veci dňa 27.01.2015 sa právny zástupca združenia dostavil, v rámci svojho výsluchu doručil súdu pripravené písomné podanie zo dňa 23.01.2015, s tým, že trvá na vznesenej námietke premlčania tak, ako je uvedené vo vyjadrení a uplatnil si náhradu trov konania. Zmätočne podaním doručeným súdu 28.01.2015 (č.l. 36) aj napriek prítomnosti na pojednávaní ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 27.01.2015 a dňa 29.01.2015 doručil súdu vyčíslenie náhrady trov konania v celkovej výške 554,71 Eur (vo vyčíslený je uplatnená odmena aj za písomné vyjadrenie aj za účasť na pojednávaní za celý úkon právnej pomoci). 15. Vzhľadom na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací súd má preto za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní (súd má namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte so žalovanou, v prospech ktorej chce vystupovať a hájiť jej záujmy), do ktorého vstupuje, vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. 16. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, podporne odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 a sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 M Cdo 9/2013). 17. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani to, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd je teda povinný ex offo prihliadať na všetky dôvody nemožnosti uplatnenia práva, bez ohľadu na to, či sa ich spotrebiteľ (alebo vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane) dovolá. Vzhľadom na to, že súd bol v danej spotrebiteľskej veci ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi prihliadnutím na premlčanie uplatneného nároku, vstup vedľajšieho účastníka, ale i jeho zastúpenie advokátom a trovy z toho vzniknuté boli neúčelné, a preto nebolo dôvodné priznať mu akúkoľvek náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. 18. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené a preto s poukazom na súdom prvej inštancie správne aplikované ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nevzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov voči žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmavaného rozsudku, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, preto z pohľadu odvolacieho súdu nie sú správne. Dodatočne je dôvodná aj argumentácia odvolateľa, že v ten istý deň právny zástupca vedľajšieho účastníka sa okrem tohto sporu sa zúčastnil pojednávania vo veciach sp. zn. 26C/253/2014 a sp. zn. 17C/200/2014, v ktorých si uplatnil náhradu za cestovné a pred súdom prvej inštancie mu bola táto náhrada priznaná v týchto oboch veciach. 19. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 20. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Žalobca dňa 01.04.2015 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako späťvzatie návrhu, ktorým zobral návrh späť v plnom rozsahu. Vzhľadom však na to, že vo veci samej, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, z dôvodu nepodania odvolania, rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2015, nebolo možné už prihliadnuť na späťvzatie žaloby, ktoré je v zmysle § 370 CSP možné len kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. 22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).