Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoE/270/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314213236 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314213236.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: T. A., nar. X. H. XXXX, bytom G.. T. XXX, XXX XX Q., o vymoženie 114,63 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 13. marca 2015 č. k. 17Er/767/2014-33, EX 9306/2014, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e. II. Povinná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. (so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26. februára 2014, vedenej pod sp. zn. EX 9306/2014. Toto rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 E.p. (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30. júna 2016 - ďalej len „E.p.“), § 45 ods. 1 až ods. 3 ZoRK (zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ako i odkazom na články 2 písm. a), 3 ods. 1, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne mal predovšetkým za to, že v prejednávanej veci išlo nepochybne o spotrebiteľský vzťah na podklade Zmluvy o úvere č. 401200031 zo dňa 6. júna 2011 (ďalej len „zmluva“), uzatvorenej oprávnenou a povinnou ako spotrebiteľom. Súčasťou listín predstavujúcich podklad pre vykonanie exekúcie je aj samostatná rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. II. bod 1 a bod 2 obsahuje doložku, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie v prípade akéhokoľvek sporu pred štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Prvoinštančný súd skonštatoval, že hoci má rozhodcovská zmluva povahu samostatnej listiny, javí sa, že jej podpísanie bolo podmienkou poskytnutia prostriedkov zo strany oprávneného, t.j. bez jej podpísania by nedošlo ani k podpísaniu úverovej zmluvy, čím povinná mala na výber buď zmluvu ako celok (spolu s rozhodcovskou zmluvou) podpísať, alebo tiež ako celok odmietnuť. Predmetná rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy, resp. akékoľvek plnenie priznané na jej základe je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom a výkon exekúcie na jeho podklade je tak neprípustný. 2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom splnomocnenkyne zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Máčajom odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ vo svojom podaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, teda že prvoinštančný súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Tvrdí, že exekučný súd v danej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti tým, že v rámci materiálneho prieskumu sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V odvolaní tiež uvádza, že v rámci exekučného konanie súd nemôže zaujímať právne stanoviská k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Podľa názoru oprávnenej nesprávnym postupom exekučného súdu došlo k pozbaveniu účastníka jeho základného práva, a to práva na spravodlivé prejednanie veci. Súdu prvej inštancie vytkol tiež neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu. 3. Povinná ani súdny exekútor odvolací návrh nepodali. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016 - ďalej len „C.s.p.“), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 C.s.p. a § 37 ods. 1 E.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p. a § 44 ods. 2 E.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 ods. 1 a ods. 2, § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebola potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nebol tu ani dôležitý verejný záujem na prejednaní veci na nariadenom pojednávaní (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že vzhľadom na dispozičný úkon oprávnenej je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a exekučné konanie zastaviť. 5. Podľa § 9a ods. 1 E.p. (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 1. júla 2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 6. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (čiže pred 1. júlom 2016). 7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 29. marca 2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým si tento vyčíslil trovy exekúcie a oznámil súdu, že pohľadávka oprávnenej uhradená celkom, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a z toho dôvodu netrvá na podanom návrhu a upúšťa od vykonávania exekúcie. Odvolací súd tak výzvou zo dňa 26. júla 2016 adresovanou priamo oprávnenej dotazoval oprávnenú, či berie svoj návrh na začatie exekučného konania späť vzhľadom na podanie súdneho exekútora, ktorým oznámil, že na vykonaní exekúcie netrvá. Oprávnená podaním zo dňa 3. augusta 2016 oznámila, že pohľadávka povinnej bola v celom rozsahu splatená ku dňu 16. marca 2016, preto návrh na vykonanie exekúcie berie v zmysle ust. § 38 ods. 3 E.p. späť. Podaním oprávnená zároveň požiadala, aby súd zaviazal povinnú na náhradu trov exekúcie, keďže je to ona, ktorá zavinila začatie predmetného konania. 8. Podľa § 124 ods. 1 C.s.p. každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 9. Z obsahu podania oprávnenej zo dňa 29. marca 2016 s poukazom na skutočnosť, že v danej exekučnej veci nebolo vydané poverenie a vec sa nachádza v štádiu odvolacieho konania, je potom potrebné mať za to, že z obsahového hľadiska ide o späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená svojim dispozitívnym úkonom prejavila vôľu viac nebyť účastníkom konania a súd musí na túto skutočnosť prihliadať. Od účastníkov konania nemožno žiadať, aby zotrvávali vo svojom procesnom postavení proti svojej vôli. 10. Podľa § 38 ods. 3 E.p. ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania. 11. Podľa § 370 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 12. Odvolací súd má za to, že v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia je potrebné o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie postupovať podľa § 9a ods. 1 E.p. a § 370 C.s.p., a teda je potrebné i pripustenie späťvzatia a zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (so špecifikom vlastným štádiu exekučného konania pred udelením poverenia, ktorým je nedostatok potreby zapájania do tohto štádia konania aj povinného a z toho plynúca logická nemožnosť trvania v takomto prípade tiež na tej zákonom ustanovenej podmienke uvažovaného postupu, ktorou je dotazovanie sa druhého účastníka konania, či so späťvzatím súhlasí). Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd nepreskúmaval. 13. Povinná má voči oprávnenej podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že oprávnená zavinila zastavenie exekučného konania späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie. O výške náhrady účelne vynaložených trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 14. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).