Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/527/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314214780 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314214780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: UK Profit, spol. s r.o., so sídlom Hormočermánska 797/59, Nitra, zast. advokátkou: JUDr. Ivana Zmeková, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 42 254 396, proti odporcovi: T. S., bytom B. XXX, X., o zaplatenie 483,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 30C/322/2014-80 zo dňa 24. marca 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 483,75 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca navrhovateľa bol v čase uzavretia úverovej zmluvy v postavení veriteľa s poukazom na predmet podnikania a odporca bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, ani všeobecných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa). Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru súdu kogentné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typický občianskoprávny vzťah. Ide o vzťah medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu (úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy). Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/2009). Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Prejednávaná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy zásadne medzi podnikateľmi, keď Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd ďalej poukazuje, že v bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27). S poukazom na to, že od 1.5.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, súd najprv posudzoval plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 11.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk) a súčasne záväzok odporcu poskytnutý úver splácať, a to formou mesačných splátok vo výške 26,62 eur (802,- Sk) so splatnosťou prvej splátky 20.10.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.9.2010. Odporca svoj záväzok riadne a včas neplnil a dlžnú sumu veriteľovi nevrátil. Pohľadávka voči odporcovi bola pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava, postúpená najprv na spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., Trnava, zmluvou zo dňa 27.9.2013 a následne na navrhovateľa, zmluvou zo dňa 8.9.2014. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Výnimkou uvedeného postupu je ust. § 5b z. č. 270/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať v prípade konaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv na premlčanie bez vznesenej námietky, súd preskúmaval aj prípadné premlčanie nároku navrhovateľa z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. V prejednávanej veci bolo preukázané, že konečná splatnosť úveru bola dňa 20.9.2010, teda ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. V danom prípade všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň konečnej splatnosti úveru, t. j. dňa 20.9.2010 a uplynula dňa 20.9.2013. V prejednávanej veci si navrhovateľ svoje právo na zaplatenie sumy 483,75 eur s príslušenstvom voči odporcovi uplatnil na súde dňa 11.6.2014, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa za premlčaný, a preto ho zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne v súvislosti s týmto konaním nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v plnom rozsahu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. odvolanie a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatňovanú pohľadávku, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny. Z odôvodnenia súdu je zrejmé, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania. Právo navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky voči odporcovi ku dňu podania žalobného návrhu, však, premlčané nebolo. Má za to, že návrh bol zamietnutý z dôvodu nesprávneho výkladu zákonného ustanovenia zo strany prvostupňového súdu. V danom prípade bola konečná splatnosť úveru ku dňu 20.9.2010. Vzhľadom na to, že právny vzťah bol do účinnosti novely č. 102/2014 Z. z., ktorou bol zmenený aj Občiansky zákonník, posudzovaný podľa noriem Obchodného zákonníka, premlčacia doba platila v zmysle Obchodného zákonníka a teda bola 4 roky. Novelou č. 102/2014 Z. z. bol zmenený § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa na konci pripojila veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne používajú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Novela nadobudla účinnosť 13. júna 2014 (vzhľadom na znenie článku XIV. Novely). Vzhľadom na to, že žalobný návrh bol na súd podaný dňa 11.6.2014 (pred účinnosťou novely), bol podaný včas. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Trnave, rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 30C/322/2014-80 zo dňa 24.3.2015 zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 483,75 eur spolu s úrokom vo výške 74,70 eur, úrokom z omeškania vo výške 306,63 eur vyčísleným ku dňu postúpenia pohľadávky a úrokom vo výške 5,5 % ročne zo sumy 483,75 eur od 28.9.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku, ktorého výšku určí súd a trovy právneho zastúpenia vo výške 98,98 eur (za 2 úkony právnych služieb 1 úkon á 33,20 eur, 2 x režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH), alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom - 11.10.2005, súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi. Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z., je možné podľa navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 01.05.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Preto sa súd I. stupňa správne vyporiadal s otázkou premlčania ako poukázal na ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň konečnej splatnosti úveru, t. j. dňa 20.9.2010 a uplynula dňa 20.9.2013. Navrhovateľ podal návrh na zaplatenie sumy 483,75 eur s príslušenstvom voči odporcovi dňa 11.6.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Za premlčané sa považujú aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky. Preto správne súd považoval nárok navrhovateľa za premlčaný a zamietol ho. Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože úspešný odporca mal právo na náhradu trov konanie, no nežiadal si ju a žiadne mu nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.