Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/666/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314214871 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314214871.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: K. P., bytom L. XXXX/XX, E., o zaplatenie 339,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 25. novembra 2014, č.k. 30C/311/2014-63, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania potvrdzuje. II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 157,57 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 26.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca na základe zmluvy o pripojení vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca pri uzavretí dodatku k zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón Nokia Lumia 610 White za kúpnu cenu 1 euro s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 179 eur, pričom pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu. Žalobca tiež zohľadnil časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalobkyňa prestala plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil výšku uplatňovanej pokuty. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 9/2012 - 11/2012, čím porušila zmluvné povinnosti. Pokusom o pokonávku zo dňa 11.01.2013 žalobca oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr 160,23 eur a výšku zmluvnej pokuty 179 eur a vyzval ju na úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala. Uviedla, že pohľadávku žalobcu, pokiaľ ide o cenu poskytnutých služieb uznáva, avšak upomienky jej doručené neboli, namietla zmluvnú pokutu, ktorá s ňou dohodnutá nebola. Zmluvné podmienky a dodatok k zmluve si neprečítala, pretože sú písané veľmi malým písmom, nosí okuliare s dioptriami č. 5. Podľa nej je zmluvná pokuta neprimerane vysoká k cene mesačného paušálu. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o pripojení 10.09.2012 súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu a to ustanovenie § 488 O.z., § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, 5, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 O.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a poplatky vyúčtované jednotlivými faktúrami a to faktúrou zo dňa 16.09.2012 v sume 87,40 eur, faktúrou zo dňa 16.10.2012 v sume 55,75 eur, faktúrou zo dňa 16.11.2012 v sume 14,42 eur a nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vyúčtovaný dvoma faktúrami a to faktúrou zo dňa 16.10.2012 a faktúrou zo dňa 16.09.2012. Žalobca tak žiadal o zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby v sume 160,23 eur. Žalobca si svoju povinnosť splnil, keď poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby v rozhodnom období, avšak žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby nesplnila v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za dôvodný v sume 157,57 eur a preto v uvedenej časti žalobe vyhovel. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2,66 eur za zaslanie dvoch upomienok nepovažoval súd za dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal zaslanie týchto upomienok žalovanej. Ďalej súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z priznanej sumy 157,57 eur od 26.01.2013 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 179 eur tak podľa článku 2, bod 2.5 dodatku k zmluve zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou spotrebiteľskou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vnikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Je nepochybné, že zmluva o pripojení s dodatkom z pohľadu právnej kvalifikácie je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovenia § 52 O.z.. Text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežnej formulárovej tzv. typovej resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a v dodatku preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaná nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a predložených zmlúv, fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo prijať, teda sa podrobiť dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté je na navrhovateľovi ako dodávateľovi, pričom tento individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. Obsahom dojednania o zmluvnej pokute je to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa. Žalobca, keďže zmluvná pokuta je dojednaná ako rozdiel medzi predajnou cenou telefónu a jeho akciovou cenou nepredložil ani neoznačil objektívny dôkaz preukazujúci skutočnú trhovú cenu predmetného zariadenia. Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovanou ako spotrebiteľom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je absolútne neplatná. Neprimerané je dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy. Dojednanie o zmluvnej pokute je neprimerané taktiež z toho dôvodu, že dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy. Takže tieto zmluvné podmienky spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 O.z. neplatné a pre spotrebiteľa teda žalovanú nie sú záväzné. Súd podotkol, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Uvedené súd konštatuje preto, že pre prípad porušenia povinnosti mobilného operátora ako dodávateľa nie je v dodatku vôbec dojednaný prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom. Vzhľadom k tomu považoval súd nárok žalobcu o zaplatenie sumy 157,57 eur za dôvodný, preto mu vyhovel a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu nepriznal s poukazom na približne rovnaký úspech účastníkov v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Uviedol, že za podstatný dôvod nesprávnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým zamietol návrh považuje fakt, že súd síce pristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne, pretože sa nevysporiadal zo základnými požiadavkami stanovenými O.z., Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 ako aj judikatúrou z Európskeho Súdneho dvora na takéto posudzovanie. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovanú možnosť získať zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku a to najmä uzatvorením dodatku, ktorého obsahom bola dohoda o získaní programu Nekonečno 3 ako aj dohodnutých benefitov, a to všetko za jednej podmienky a to, že v rámci dohodnutej viazanosti bude využívať služby dohodnuté v zmluve o pripojení. Je nedôvodné odvodzovať výšku zmluvnej pokuty od dlžnej sumy za neuhradené služby, nakoľko zmluvná pokuta je dohodnutá za konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti a bola účastníkom známa už podpisom dodatku. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach či už podľa O.z. v spojení s interpretáciou podľa Smernice 93/13 ako aj judikatúry Európskeho Súdneho dvora vylúčená. Vzhľadom na skutkové okolnosti uvedené v odvolaní pri uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok považuje za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhody ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením dodatku. Poukázal na to, že prvoinštančný súd opomenul zisťovať, či v danom prípade mohla alebo nemohla žalovaná individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku. Opomenul aplikovať článok 4 ods. 1 Smernice 93/13 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7. Nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Žalovanej navyše bol poskytnutý dostatočne dlhý čas na to, aby svoj splatný zväzok splnila. Prvá faktúra za poskytnuté služby od uzatvorenia dodatku bola splatná dňa 30.09.2012. Túto žalobkyňa nezaplatila, pričom až v januári 2013 jej bol zaslaný pokus o pokonávku. Navrhol preto v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 30C/311/2014 je určenie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 339,23 eur s príslušenstvom. 5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie ktorým bola žaloba potom, ako bola žalovanej určená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 157,57 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 26.01.2013 do zaplatenia zamietnutá a o náhrade trov konania rozhodnuté tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo. 6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 7. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná. 9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).