Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/249/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314226779 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314226779.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/440/2014-52 zo dňa 12.5.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol návrh (žalobu) žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy majúcej vzniknúť žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda - ďalej aj exekučný súd, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 36 ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení z obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10Er/717/2009, že návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný 3.7.2009 na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého v Bratislave. Dňa 5.8.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Dunajská Streda žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej M. Ch. na vymoženie istiny 693,06 eur s príslušenstvom (exekučným titulom v danej veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02171/09 vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a. s. dňa 26.5.2009). Dňa 3.9.2009 Okresný súd Dunajská Streda zaslal Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o zaslanie spisu sp. zn. SR 02171/09, ktorú žiadosť prevzal dňa 7.9.2009. Od oprávneného žiadal zaslať Úverovú zmluvu č. 2520011 zo 6.6.2008, túto výzvu oprávnený prevzal dňa 7.9.2009. Keďže si ani jeden z nich svoju povinnosť v súdom uloženej lehote nesplnil, Okresný súd Dunajská Streda ich opätovne vyzval na splnenie povinnosti, ktorú výzvu prevzali obaja dňa 23.11.2009. Oprávnený reagoval listom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 30.11.2009 tak, že žiadosť považuje za neoprávnenú. Stály rozhodcovský súd listom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 15.1.2010 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie písomností. Listom zo dňa 8.2.2010 Stály rozhodcovský súd zaslal Okresnému súdu Dunajská Streda úverovú zmluvu, avšak nekompletnú, preto ho Okresný súdu Dunajská Streda opätovne vyzval na doplnenie dňa 6.4.2010, ktorú výzvu Stály rozhodcovský súd prevzal dňa 8.4.2010. Stály rozhodcovský súd bezodkladne doplnil úverovú zmluvu, avšak nesplnil si povinnosť zaslať súdu spis pod sp. zn. SR 02171/09, preto ho Okresný súd Dunajská Streda opätovne vyzval na doloženie dňa 29.6.2010, ktorú výzvu prevzal dňa 2.7.2010. Dňa 29.6.2010 Stály rozhodcovský súd zaslal rozhodcovské spisy hromadne na CD nosiči (Spr 461/2010). Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 10Er/717/2009-37 zo dňa 27.9.2010 právoplatným dňa 10.10.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 455,39 eur, v časti o vymoženie úrokov z omeškania 0,233 % denne zo sumy 681,12 eur od 21.11.2008 do zaplatenia a v časti trov konania vo výške 216,44 eur zamietol z dôvodu, že exekučný titul bol v tejto časti v rozpore so zákonom. Zároveň dňa 27.9.2010 Okresný súd Galanta vydal poverenie pre exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre vymoženie uloženej povinnosti 237,67 eur s 6,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.11.2008 do zaplatenia a trov exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 10Er/717/2009-64 zo dňa 30.1.2012 exekúciu v časti o vymoženie 455,39 eur, v časti o vymoženie úrokov z omeškania 0,233 % denne zo sumy 681,12 eur od 21.11.2008 do zaplatenia a v časti trov konania vo výške 216,44 eur zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2012. 3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že Okresný súd Dunajská Streda postupoval plne v súlade so zákonom, sústavne a nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd bol nečinný. Sám exekútor nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, od podania žiadosti o udelenie poverenia súd konal sústavne a prieťahy vznikli ako na strane oprávneného - žalobcu, tak aj na strane Stáleho rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by Okresný súd Dunajská Streda postupoval v rozpore so zákonom a teda žalobcovi nemohla vzniknúť škoda. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť s údajne oneskorene vydaným rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti uviedol, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo ku škode, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť. Škodu charakterizoval žalobca len v hypotetickej rovine. V ďalšom súd prvej inštancie skonštatoval, že Okresný súd Dunajská Streda vydal vo zvyšnej časti poverenie po 13 mesiacoch, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu uvádzanom v žalobe („Súd rozhodol o tejto žiadosti s omeškaním viac ako 19 mesiacov.“). 4. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že exekučný súd poverenie vydal plne v súlade s § 44 ods. 2 veta prvá a tretia Exekučného poriadku, pričom zákonná lehota 15 dní na vydanie písomného poverenia exekútora, aby vykonal exekúciu platí len pre prípady, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Keďže súd rozpor zistil, dňa 27.9.2010 čiastočne zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia a vo zvyšnej časti vydal poverenie. Okresný súd Dunajská Streda postupoval plne v súlade so zákonom, sústavne a nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že súd bol nečinný. Sám exekútor nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, od podania žiadosti o udelenie poverenia súd konal sústavne a prieťahy vznikli ako na strane oprávneného, tak aj na strane Stáleho rozhodcovského súdu. 5. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený žalobou v tomto konaní, súd prvej inštancie nevidel žiaden dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobca snaží predmetnou žalobou eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, navyše ani nepreukázal nesprávny úradný postup súdu, či nezákonnosť rozhodnutia. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne (v danom prípade neboli), súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnému žalovanému ale náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v tomto konaní nevznikli. 7. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), písm. h), § 205 ods. 2 písm. c) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca predovšetkým namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po založení zodpovednostného právneho vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej agendy. Žalobca vôbec nechápe aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ak okresný súd v odôvodnení konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda s tým, že nešpecifikoval jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky počas omeškania exekučného súdu, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke (k čomu v danom prípade nedošlo), bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. 8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 127 a § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), e), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. 10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 11. Žalobca sa svojou žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp. zn. 10Er/717/2009, ku ktorému malo dôjsť udelením poverenia súdnemu exekútorovi po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, domáhal náhrady majetkovej škody i náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním viac ako 19 mesiacov. 12. Z obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10Er/717/2009 vo veci oprávneného - žalobcu, pri ktorej exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok, bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom bola exekučnému súdu doručená dňa 5.8.2009. Dňa 3.9.2009 Okresný súd Dunajská Streda zaslal Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o zaslanie spisu sp. zn. SR 02171/09, ktorú žiadosť prevzal dňa 7.9.2009. Od oprávneného žiadal zaslať Úverovú zmluvu č. 2520011 zo 6.6.2008, túto výzvu oprávnený prevzal dňa 7.9.2009. Keďže si ani jeden z nich svoju povinnosť v súdom uloženej lehote nesplnil, Okresný súd Dunajská Streda ich opätovne vyzval na splnenie povinnosti, ktorú výzvu prevzali obaja dňa 23.11.2009. Oprávnený reagoval listom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 30.11.2009 tak, že žiadosť považuje za neoprávnenú. Stály rozhodcovský súd listom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 15.1.2010 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie písomností. Listom zo dňa 8.2.2010 Stály rozhodcovský súd zaslal Okresnému súdu Dunajská Streda úverovú zmluvu, avšak nekompletnú, preto ho Okresný súdu Dunajská Streda opätovne vyzval na doplnenie dňa 6.4.2010, ktorú výzvu Stály rozhodcovský súd prevzal dňa 8.4.2010. Stály rozhodcovský súd bezodkladne doplnil úverovú zmluvu, avšak nesplnil si povinnosť zaslať súdu spis pod sp. zn. SR 02171/09, preto ho Okresný súd Dunajská Streda opätovne vyzval na doloženie dňa 29.6.2010, ktorú výzvu prevzal dňa 2.7.2010. Dňa 29.6.2010 Stály rozhodcovský súd zaslal rozhodcovské spisy hromadne na CD nosiči (Spr 461/2010). Okresný súd Dunajská Streda rozhodol uznesením č. k. 10Er/717/2009-37 zo dňa 27.9.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 455,39 eur, v časti o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 0,233 % denne zo sumy 681,12 eur od 21.11.2008 do zaplatenia a v časti o trov konania vo výške 216,44 eur zamietol z dôvodu, že exekučný titul bol v tejto časti v rozpore so zákonom. Zároveň dňa 27.9.2010 súd vydal poverenie pre exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre vymoženie uloženej povinnosti 237,67 eur s 6,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.11.2008 a trov exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 10Er/717/2009-64 zo dňa 30.1.2012 exekučné konanie v časti o vymoženie istiny vo výške 455,39 eur, v časti o vymoženie úrokov z omeškania vo výške 0,233 % denne zo sumy 681,12 eur od 21.11.2008 do zaplatenia a v časti o trov konania vo výške 216,44 eur zastavil z dôvodu, že uznesenie, ktorým bola žiadosť zamietnutá nadobudlo právoplatnosť. Súd teda rozhodol po 13 mesiacoch a nie s omeškaním viac ako 19 mesiacov, ako to tvrdí žalobca. 13. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi. 14. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné, a to aj z ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci. 15. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu. 16. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia Okresnému súdu Dunajská Streda (od 1.6.2009 do 14.12.2009) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 17. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 18. Zo znenia citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní je zákonodarcom stanovená pre exekučný súd len pre prípad nezistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Len v tom prípade je povinnosťou exekučného súdu do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie exekúcie. Pre prípad zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom, a teda pre prípad zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (čo i len čiastočného) zákonodarca lehotu neurčil. V danom prípade, s poukazom na právoplatné uznesenie, ktorým bola žiadosť exekútora v časti zamietnutá, je nesporné, že exekučný súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, v dôsledku čoho rozhodovanie súdu nebolo časovo vymedzené zákonnou lehotou. Nie je teda možné konštatovať, že v preskúmavanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola vybavená po uplynutí 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere sú preto plne správne. 19. Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Dunajská Streda v danej veci, ktoré by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že z logiky veci vyplýva, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov až s účinnosťou od 1.1.2013. 20. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a sčasti zmätočné. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, toto svoje tvrdenie bližšie nekonkretizoval. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). K námietke „inšpirácie“ súdu prvej inštancie pri rozhodovaní v merite veci novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že namietanú retroaktivitu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z .z.. Zmätočná je námietka navrhovateľa, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty - tento názor sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nenachádza. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani polemizovanie súdu prvej inštancie o limitácii dĺžky súdnych konaní. 21. Ako odvolací súd už vyššie konštatoval zhodne so súdom prvej inštancie, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania, skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nekorešpondujúcou s argumentáciou súdu prvej inštancie), ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania. 22. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).