Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/303/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228141 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314228141.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX, o zaplatenie 144,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 9.3.2015 č.k. 35C/36/2015-28 - vo vyhovujúcej časti, včítane závislého výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporcu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,58 Eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 11,90 Eur od 26.1.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 11,90 Eur od 26.2.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 11,90 Eur od 26.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 10,75 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 51, § 544 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ako i § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne súd argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy v znení jej dodatku, ktorú z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za zmluvu uzavretú v zmysle § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť len čiastočne, a to v časti o zaplatenie dlhu odporcu, ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb zo strany právneho predchodcu navrhovateľa v rozsahu v akom vyplývajú z navrhovateľom predložených listinných dôkazov. Právny predchodca navrhovateľa podľa zmluvy poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby produktu Relax 60+ (120), pričom podľa dodatku ku zmluve o pripojení bol odporcovi program poskytnutý za zľavnený mesačný poplatok 11,90 Eur s DPH a to odo dňa uzavretia dodatku až do uplynutia doby viazanosti. Právny predchodca navrhovateľa si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a poskytol odporcovi služby v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal využívať telekomunikačné služby, ale svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy v spojení s jej dodatkom si riadne a včas nesplnil. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb dojednaných v zmluve a vo faktúrach uvedených vo forme mesačných poplatkov na základe vystavených faktúr splatných v období od decembra 2011 do apríla 2012 v celkovej výške 50,03 Eur (3,58 + 11,90 + 11,9 + 11,9 + 10,75), ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Vzhľadom k tomu súd návrhu v časti istiny 50,03 Eur vyhovel a zároveň, keďže odporca sa dostal s plnením jeho povinnosti do omeškania, súd priznal navrhovateľovi i nárok na úrok z omeškania uplatnený v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 33,- Eur spolu s 20% DPH na základe vystavenej faktúry č. 7203625935 splatnej 25.4.2012, z obsahu faktúry a ani z obsahu zmluvy nie je zrejmé aké poplatky a za aké služby boli odporcovi vyúčtované, keďže tieto sumy nezodpovedajú platbám dojednaným v zmluve o pripojení. Súd vyzval navrhovateľa, aby súdu predmetné poplatky špecifikoval a zároveň ho poučil aj v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.. Nakoľko navrhovateľ na výzvu nereagoval, súd z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď ním uplatnený nárok nezdôvodnil a nedoložil dôkazmi, návrh v uvedenej časti zamietol. Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 3,50 Eur vyúčtovanej dvakrát ako upomienky oneskorenej platby na základe faktúry č. 7203625935, splatnej dňa 25.4.2012 a faktúry č. 7204849984, splatnej dňa 25.5.2012, nakoľko navrhovateľ v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, na základe čoho bola predmetná suma vyúčtovaná a akým spôsobom došlo k realizácii úkonu, ktorý mal byť predmetom poplatku. Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur, navrhovateľ ho odvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali len v úvodnej tabuľkovej časti údaje o spotrebiteľovi a ním vybraný účastnícky program a služby. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ mení len jej výšku v závislosti od typu mobilného telefónu, resp. zľavy k zvolenému programu služieb. Odporca mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak navrhovateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Nemožno teda hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Ďalej súd konštatuje, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľné, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dodatku ku zmluve bola dojednaná možnosť sankcie v podobe zmluvnej pokuty výlučne vo vzťahu ku spotrebiteľovi. Právny predchodca navrhovateľa nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným porušením jeho povinností. Z obsahu zmluvy a jej dodatku vyplýva, že z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je celkom bez významu akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Súd dospel k záveru, že záväzok odporcu zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur, ktorý je uvedený v bode 4 dodatku ku zmluve o pripojení, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je v tejto časti zmluva o pripojení neplatná. Z uvedených dôvodov návrh v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého odporcovi ako v prevažnej časti úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Navrhovateľ mal v konaní úspech v rozsahu 35%, odporca 65%. Pri zohľadnení pomeru úspechu by tak vznikol odporcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 30%. Nakoľko však odporcovi do dnešného dňa žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti (vychádzajúc z obsahu odvolania), podal odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa Zmluva o pripojení zo dňa 24.11.2011, predmetom ktorej malo byť poskytnutie mobilných hlasových služieb, programov RELAX 60 Plus (120) je zmluvou neplatnou. Zmluvu o pripojení, ktorú navrhovateľ predložil nepodpísal, teda zmluvný vzťah medzi účastníkmi nevznikol. V telefonickom rozhovore mu zamestnankyňa právneho predchodcu navrhovateľa ponúkla novú SIM kartu na program RELAX 60 Plus (120) ako akciový balík. Oznámil jej, že možno o túto službu prejaví záujem, avšak len po jej preštudovaní. Večer po príchode domov zistil, že kuriérom mu bola doručená nová SIM karta, ktorú prevzala jeho manželka. Manželka však žiadnym spôsobom na tento úkon nebola splnomocnená a zásielku prevzala na naliehanie kuriéra. Po preštudovaní Zmluvy o pripojení zistil, že zmluva je s viazanosťou, na čo pri telefonickom rozhovore upozornený nebol a preto sa rozhodol túto ponuku právneho predchodcu navrhovateľa nevyužiť. Zavolal na zákaznícku linku a operátorke oznámil svoje stanovisko s tým, že sám Zmluvu o pripojení nepodpísal, nesúhlasí s jej obsahom a nebude ponúknutú službu využívať. Operátorka mu oznámila, že v tomto prípade bude musieť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvu považoval za neplatnú a predmetnú SIM kartu nikdy nepoužil. Z uvedeného dôvodu nebol ochotný uhrádzať faktúry, ktoré mu právny predchodca navrhovateľa zasielal. Toto svoje stanovisko právnemu predchodcovi navrhovateľa niekoľkokrát telefonicky oznámil a dňa 25.10.2012 poslal písomnú žiadosť o zrušenie zmluvy, na čo bolo reagované listom zo dňa 9.11.2012. V tejto dobe však s ním už bola v kontakte inkasná spoločnosť M.B.A. Consulting SK, s.r.o. Naďalej trvá na tom, že zmluvný vzťah medzi ním a právnym predchodcom navrhovateľa nikdy nevznikol a tak uplatnený nárok nie je daný. Je preto názoru, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože neboli vzaté do úvahy dôkazy, ktoré v konaní doteraz neboli uplatnené, čím je daný dôvod uvedený v § 205a O.s.p. ako dôvod odvolania. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadril. Odvolací súd uznesením č.k. 25Co/303/2015-46 zo dňa 2.2.2016 vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil svoje odvolanie tak, že uvedie, či skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, ale stali sa odvolacími dôvodmi sa buď týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, prípadne má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, alebo odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., respektíve ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo je potom potrebné bližšie konkretizovať, zdôvodniť, v prípade možnosti i preukázať (§ 205a ods. 1 písm. a), b), c), d) O.s.p.). Uvedené uznesenie odporca prevzal do vlastných rúk dňa 8.2.2016, doposiaľ naň žiadnym spôsobom nereagoval. Podľa § 115a O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. (ods. 1) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. (ods. 2) Ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p., je vo vzťahu k prvému odseku citovaného ustanovenia špeciálnym ustanovením, čo znamená, že súd v drobných sporoch môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, aj bez splnenia podmienok uvedených v prvom odseku, teda bez súhlasu účastníkov konania, čím sa dosiahne hospodárnejší a efektívnejší postup v konaní. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 29 ods. 6 O.s.p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1000 eur (ďalej len "drobné spory"). Nakoľko v prejednávanej veci ide o drobný spor, keďže predmetom konania bolo zaplatenie sumy vo výške 144,43 Eur, súd prvého stupňa mohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pred rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania, čo mu umožnilo cit. ust. § 115a ods. 2 O.s.p., doručil odporcovi návrh na začatie konania spolu s prílohami, výzvou zo dňa 26.1.2015 na vyjadrenie sa k návrhu a na označenie návrhov na dokazovanie a na predloženie listinných, spolu s procesným poučením účastníka konania poštou do vlastných rúk dňa 5.2.2015. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že z poučenia, ktoré bolo odporcovi doručené (založené na č.l. 22 spisu) vyplýva, že odporca bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že odporca nevyužil svoje procesné právo vyjadriť sa k doručenému návrhu ani predložiť alebo navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Prvostupňový súd potom postupujúc podľa § 115a O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi, tu navrhovateľom, keďže odporca žiadne listinné doklady nepredložil a ani nevzniesol žiadne návrhy na dokazovanie. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 a 3 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (2). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (3). Podľa § 205a ods. 1 a 2 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (1). Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. V zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie, alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, s vylúčením výnimiek podľa ods. 2 tohto ustanovenia, na daný prípad sa nevzťahujúcich. V zmysle § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1. Z obsahu spisu je zrejmé, že žiadne zo skutočností a dôkazov, ktoré odporca použil ako odvolacie dôvody vo svojom odvolaní, neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Vtedy by ich bolo možné uplatniť ako odvolací dôvod, ak by bola splnená niektorá z podmienok citovaného § 205a ods. 1 O.s.p., keďže v danom prípade nejde o konanie podľa ods. 2 citovaného ustanovenia. Skutočnosti uplatnené odvolateľom sa netýkajú podmienok konania ani vecnej príslušnosti súdu, ani vylúčenia sudcu, alebo obsadenia súdu (písm. a) § 205a ods. 1), ani nimi nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (písm. b) 205a ods. 1 O.s.p), pričom odvolateľ bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 ako bolo uvedené vyššie (písm. c) ods. 1 § 205a O.s.p.). Z uvedeného potom vyplýva, že na strane odvolateľa nebol daný žiadny zo zákonných dôvodov podľa § 205a ods. 1 písm. a) až d) O.s.p., pre ktorý uplatnil ním prezentované skutočnosti v rámci svojej obrany proti návrhu až v podanom odvolaní. Tvrdené skutočnosti teda s poukazom na § 205a ods. 1 O.s.p. nemohli byť odvolacími dôvodmi. Relevantné a účinné odvolacie dôvody potom v odvolaní podanom odporcom absentujú. S poukazom na uvedenú argumentáciu, keďže v dôsledku nesplnenia podmienok v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. odvolanie odporcu nemá náležitosti podľa § 205 ods. 2 O.s.p. teda relevantné odvolacie dôvody, pričom boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a 211 ods. 1 O.s.p., Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.), odvolanie odporcu s použitím § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietol. Keďže odmietnutie odvolania má faktické obdobné následky ako zastavenie konania s analogickým použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko neboli zistené dôvody pre postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.