Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/1030/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314229062 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314229062.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, o zaplatenie 132,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/353/2015-32 zo dňa 12.10.2015, v zamietajúcej časti, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 132,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 132,94 Eur od 15.02.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 132,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 132,94 Eur od 15.02.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 796 ods. 1 a 2, § 803 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., a vecne argumentoval tým, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením poistnej zmluvy č. 610/016732-6 zo dňa 13.04.2012 v súvislosti s poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia 13.04.2012. Žalovaný mal poistné platiť štvrťročne po 39,75 Eur, ktoré však neplatil v zmysle zmluvy. Preto, keďže žalovaný neplatil poistné splatné v dohodnutých štvrťročných splátkach vždy k 13. dňu v mesiaci apríl, júl, október 2012 a ani poistné splatné dňa 13. januára 2013, žalobca ukončil platnosť poistnej zmluvy a táto zanikla dňa 14.02.2013. Žalovaný bol zo strany žalobcu výzvou zo 07.03.2013 vyzvaný k uhradeniu dlžného poistného do 14.02.2013, na čo žalovaný nereagoval. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca má nárok na poistné do dňa zániku poistnej zmluvy a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 132,94 Eur (poistné za obdobie od 13.04.2012 do 14.02.2013). Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi poistné za dobu do zániku poistenia, nasledujúcim dňom po zániku poistenia sa dostal s plnením do omeškania. Nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy od 15.02.2013, to je odo dňa nasledujúceho po zániku poistnej zmluvy, má nárok i na úroky z omeškania, avšak vo výške 5,75% ročne z dlžnej sumy, a to v súlade s nar. č. 87/1995 Z.z., keď novelou účinnou od 01.02.2013 sa úroky z omeškania priznávajú o 5 percentuálnych bodov viac ako bola úroková miera ECB v čase omeškania žalovaného. Keďže v tom čase bola úroková miera vo výške 0,75%, žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,75% ročne z dlžnej sumy a preto vo zvyšku úrokov z omeškania návrh zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., tak, že v prevažnej miere procesne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 75,64 Eur a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 33,20 Eur (2x právny úkon po á 16,60 Eur za prevzatie veci, písomné podanie protistrane a za podanie žaloby) + 16,08 Eur (2x režijný paušál po á 8,04 Eur za úkony v r. 2014) + 20% DPH . 3. Proti tomuto rozsudku, výlučne v zamietajúcej časti, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 132,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 132,94 Eur od 15.02.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj zaplatenie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci a to v časti posúdenia výšky úrokov z omeškania, keď súd opomenul aplikovať § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. V danom prípade vznikol záväzkový vzťah 13.04.2012, preto mal súd pri určení výšky úrokov z omeškania postupovať podľa predpisov účinných k 31.01.2013. 4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda výlučne v časti úrokov z omeškania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti s použitím § 388 C.s.p. zmeniť. 7. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 3 C.s.p.) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 132,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 132,94 Eur od 15.02.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 8. Predmetom odvolacieho prieskumu sa tak stala len tá odvolaním napadnutá zamietajúca časť, ktorou súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania nad rozsah 5,75%. 9. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, z ktorého vyplýva, že dňa 13.04.2012 bola medzi spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa a.s. a žalovaným uzavretá poistná zmluva č. 6001346109 na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to zn. Renault Laguna. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 13.04.2012. Bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 159,- Eur, ktoré bolo dohodnuté v štvrťročných splátkach po 39,75 Eur vždy k 13.04., 13.07., 13.10. a 13.01. bežného roka. Žalovaný nezaplatil ani jednu splátku, bolo mu preto oznámené listom zo 07.03.2013, že poistná zmluva zanikla dňa 14.02.2013 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného a že dlžné poistné k danému dňu prestavuje sumu 132,94 Eur, ktoré je povinný priloženou poštovou poukážkou uhradiť. 10. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil žalobcovi poistné za dobu do zániku poistenia, nasledujúcim dňom po zániku poistenia sa dostal s plnením do omeškania. Nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy od 15.02.2013, to je odo dňa nasledujúceho po zániku poistnej zmluvy, má nárok i na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. 11. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, je potrebné aplikovať § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a teda ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. 12. Vzhľadom na to, že v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol uzavretím poistnej zmluvy dňa 13.04.2012, je pre určenie výšky úrokov z omeškania potrebné vychádzať z ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31.01.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobcom uplatnená úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 8,25% nepresahuje zákonom stanovenú výšku. 13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v súlade s ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 132,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 132,94 Eur od 15.02.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 14. V súlade s ust. § 396 ods. 2 C.s.p. vznikla odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).