Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/215/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315214713 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315214713.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlom Bratislava, Karadžičova 8, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U., J. J. XXXX/XX, o zaplatenie 3.481,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/509/2015-49 zo dňa 18.4.2016 - v zamietajúcej časti v rozsahu sumy 402,30 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 804,60 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia a v časti o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd späťvztie žaloby v časti sumy 406,52 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 406,52 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e. II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu sumy 402,30 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 804,60 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 402,30 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 402,30 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 53,54 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 2.270,84 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 5.7.2012 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-Eur, splatných vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť s tým, že pri omeškaní čo i len jednej splátky, stáva sa zročným celé dĺžne plnenie, v časti o zaplatenie 402,30 Eur konanie zastavil, v ostatnej časti žalobu zamietol, tiež vrátil časť zaplateného poplatku vo výške 17,30 Eur žalobcovi do 30 dní od doručenia tohto právoplatného rozhodnutia a napokon žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 160,12 Eur, ktorú sumu je povinná zaplatiť žalovaná advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 6, 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, s poukazom aj na procesné ust. § 96 ods. 1 a ods. 3, § 160 ods. 1 a § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu a žalovaná vyplnením tlačiva označeného ako Žiadosť a Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5010185 dňa 26.9.2011 sa dohodli na poskytnutí účelovej pôžičke vo výške 2.913,14 Eur. V úvodnej časti sú uvedené identifikačné údaje klienta, celková výška pôžičky 4.798,20 Eur, mesačná splátka 79,97 Eur, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti október 2016, celkové náklady spotrebiteľa 1.885,06 Eur, ročná úroková sadzba 24,00 %, RPMN 24,00 %, priemerná RPMN 20,65 %, spôsob úhrady splátok prevodom z účtu. Predložené úverové zmluvné podmienky predstavujú 1 stranový dokument, husto popísaný menším písmom, ťažko čitateľný. Tento dokument nie je podpísaný zmluvnými stranami. Z listiny označenej ako prehľad splátok a úhrad predloženej žalobcom bolo zistené, že dňa 25.11.2011, 9.2.2012, 23.5.2012 sú úhrady splátok vo výške 80,- Eur, t.j. celkom žalovaná uhradila 240,- Eur. Z listiny označenej ako vypovedanie zmluvy zo dňa 23.6.2012 vyzval žalobca žalovanú na úhradu celkovej istiny 3.111,70 Eur. 4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) a žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.913,14 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 79,97 Eur. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi treba definovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pôžičke zo dňa 26.9.2011, súd posudzoval podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky mal veriteľ už pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom tento obsah zmluvy i úverových podmienok nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila a úver súd v zmysle § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný, mal preukázané, že žalovaná od právneho predchodcu žalobcu ako úver/pôžičku vyčerpala sumu 2.913,14 Eur a uhradila sumu 240,- Eur. Žalovaná sa pre nesplácanie úveru/pôžičky riadne a včas dostala do omeškania, v dôsledku čoho žalobca listom z 23.6.2012 zosplatnil celý úver a vyzval ju na jeho zaplatenie v celosti, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.270,84 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne od 5.7.2012 do zaplatenia /15. deň od odoslania výzvy na zaplatenie/. 5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta výlučne v zamietajúcej časti, navrhol v napadnutej časti zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 402,30 Eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 402,30 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v sume 121,51 Eur. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania nedostatočne zistil skutkový stav. V ostatnej časti zamietol žalobu z dôvodu bezúročnosti úveru a poníženia nároku aj o späťvzatú časť. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaná zaplatila sumu 240 Eur a pri bezúročnosti úveru vznikol nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumu 2.913,14 Eur a sumou 240,- Eur, t.j. 2.673,14 Eur. Aritmetickým prepočtom odvolateľ dospel k záveru, že súd prvej inštancie od sumy 2.673,14 Eur odpočítal sumu 402,30 Eur, v ktorom zobral žalobu späť a to v časti pokút a poplatkov, t. j. sumy nad rámec poskytnutého úveru. Pokiaľ by súd prvej inštancie postupoval správne a priznal nárok na zaplateniu sumy 2.673,14 Eur, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.673,14 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia, vznikol by mu nárok na náhradu trov konania 53,54 % (čistý úspech 76,77 %, úspech žalovanej 23,23 %). 6. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila. 7. Zároveň v odvolaní pred uplynutím odvolacej lehoty žalobca zobral žalobu v časti sumy 406,52 Eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 406,52 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť, a to vzhľadom na to že napadnutý zamietajúci výrok je nesprávny len v časti o nepriznaní sumy 402,30 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 402,30 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia. Odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti sumy 808,82 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.211,12 Eur (808,82 Eur + 402,30 Eur) od 5.7.2012 do zaplatenia. 8. Na doručenú výzvu odvolacieho súdu, aby sa žalovaná vyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby, táto nereagovala vôbec. 9. Podľa § 208 v čase čiastočného späťvzatia žaloby účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ak návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. 10. Obdobne podľa aktuálne od 1.7.2016 účinného § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia, podľa ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí; ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. V zmysle ods. 3 ak je žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 11. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť (žalobca napadol rozsudok odvolaním), pričom žalovaná, ktorej bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním nevyslovila nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby v časti sumy 406,52 Eur, úroku z omeškania 406,52 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia zrušil a konanie v tejto časti zastavil. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočnú zmenu v zmysle § 388 CSP a čiastočné potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu už po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie (406,30 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 406,30 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v časti istiny 402,30 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 804,60 Eur (402,30 Eur + 402,30) od 5.7.2012 do zaplatenia zamietol z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom. 14. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania nedostatočne zistil skutkový stav, keď nebol daný dôvod na poníženie nároku o späťvzatú časť (402,30 Eur), v ktorej časti zobral už žalobu späť pred súdom prvej inštancie, a ktorá sa týkala nároku na zaplatenie pokút a poplatkov. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil, čo vyplýva z nasledujúceho zdôvodnenia. 15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 17. V celom texte zmluvy, nielen v jej označení, sa opakovane a výlučne používa iba pojem pôžička (v rôznych gramatických tvaroch). Písomné vyhotovenie zmluvy spĺňa všetky náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, pričom ničím nebolo preukázané, že by nejaká z podstatných náležitosti splnená nebola. Predmetnou zmluvou o pôžičke prenechal veriteľ žalovanému peniaze a žalovaný sa peniaze zaviazal vrátiť v dohodnutých splátkach. Pripojená zmluva má teda všetky náležitosti zmluvy o pôžičke a nebola spochybnená ani reálnosť kontraktu zmluvy o pôžičke, teda reálne odovzdanie peňazí žalovanému pri jej uzavretí. Uzavretú zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.10.2011 odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie), keď jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Súd prvej inštancie správne aplikoval na vec zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania finančné prostriedky žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. 18. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť s odkazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom odvolateľ tento záver súdu prvej inštancie nijako nespochybnil, nenamietal, naopak sa s ním stotožnil. Z obsahu zmluvy, ktorú odvolací súd podrobil kontrole, mal preukázané, že výška mesačnej splátky je uvedená sumou 79,97 Eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd má za to, že zákon ukladá povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počte a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. 19. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.481,96 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 3.079,66 Eur (dlžná suma úveru) a zo sumy 402,30 Eur (zmluvnej pokuty), spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.481,96 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia. Potom ako súd prvej inštancie konanie v časti sumy 402,30 Eur (v zmysle podania zo dňa 14.4.2016, v ktorom špecifikoval, že suma 402,30 Eur sa týka zmluvnej pokuty a poplatkov v zmysle prehľadu splátok a úhrad) v napadnutom rozsudku zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom, predmetom konania na súde prvej inštancie zostala požiadavka na zaplatenie sumy 3.079,66 Eur s príslušenstvom (úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.481,96 Eur /3.079,66 Eur + 402,30 Eur/ od 5.7.2012 do zaplatenia). Odvolací súd prisvedčil argumentácii odvolateľa, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď od sumy 2.913,14 Eur (schválená výška v zmysle zmluvy) po odpočítaní sumy 240,- Eur (uhradené splátky žalovanou, čo nie je sporné) odpočítal ešte aj sumu 402,30 Eur (o ktorej už v napadnutom rozsudku rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil). Správne mal súd prvej inštancie od sumy 2.913,14 Eur odpočítať iba sumu 240,- Eur a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť sumu 2.673,14 Eur (súd prvej inštancie odvolaním nenapadnutej časti rozsudku uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.270,84 Eur s príslušenstvom) a vo zvyšnej časti ako rozdiel sumy 3.079,66 Eur - 2.673,14 Eur = 406,52 Eur žalobu zamietnuť. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že rozhodovanie o správnosti zamietnutia žaloby v časti sumy 406,52 Eur už stratilo opodstatnenie, keďže odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 406,52 Eur vrátane príslušenstva (9 % ročne zo sumy 406,52 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia) zastavil (na základe späťvzatia žalobcu po rozhodnutí súdu prvej inštancie). Na základe uvedeného odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej zamietajúcej časti tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 402,30 Eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 402,30 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou odvolacím súdom priznanej sumy dňom 5.7.2012 tak ako to správne uzavrel i súd prvej inštancie (aj ohľadne prisúdenej sumy 2.270,84 Eur s príslušenstvom, priznanie ktorej nebolo odvolaním napadnuté), keď právny predchodca žalobcu zosplatnil úver ku dňu 23.6.2012 (čo nebolo medzi účastníkmi sporné) a zároveň listom zo dňa 23.6.2012 vyzval žalovanú na uhradenie celkového dlhu v lehote 5 dní od doručenia, ktorého doručenie dňa 29.6.2012 žalovaná nespochybnila. Lehota na plnenie jej uplynula dňa 4.7.2012 a nasledujúcim dňom 5.7.2012 sa dostala do omeškania. Odvolací súd sa stotožnil s výškou úrokov z omeškania 9 % ročne aj ohľadne ním prisúdenej sumy, keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke A.., ku dňu omeškania 5.7.2012 bola 1 % + 8 bodov, t.j. 9 % ročne v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 21. Zákon vychádza zo zásady, že lehota na plnenie je tri dni od právoplatnosti rozsudku, pričom súd môže určiť aj dlhšiu lehotu v odôvodnených prípadoch, alebo určiť, že peňažné plnenie bude zaplatené v splátkach, nesmie určiť lehotu kratšiu. Dôvody, prečo určil lehotu na plnenie dlhšiu, než je zákonná 3-dňová lehota, alebo prečo uložil zaplatenie peňažného plnenia v splátkach je súd povinný uviesť v odôvodnení rozsudku. Pri splátkach musí súd vždy určiť ich výšku, obdobie plnenia splátok (mesačne, štvrťročne a podobne) a dobu (deň) splatnosti. Pri splátkach môže tiež určiť doložku „straty výhody splátok“ alebo „straty lehôt“, pri ktorých veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka pre nesplnenie niektorej splátky zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie pohľadávky, a to vždy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (tu porovnaj i § 565 OZ). V prípade, že takáto doložka nebola v rozhodnutí určená, môže veriteľ pri neplnení určených splátok exekučne požadovať len splatné (dospelé) splátky. 22. Odvolací súd tak ako súd prvej inštancie povolil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 50 Eur mesačne s ohľadom na jej sociálnu situáciu a výšku dlhu a to pod následkom výhody splátok, keď žalobca povolenie splátok nenapadol ani v odvolaní a teda s týmto spôsobom platenia súhlasil. 23. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 402,30 Eur od 5.7.2012 do zaplatenia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej ostatnej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil, keď žalobca sa ani odvolaním jeho úhrady nedomáha a ani sa bližšie argumentačne vo svojom odvolaní k nemu nevyjadril. 24. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti čiastočne zmenil v zmysle § 388 CSP a čiastočné potvrdil v zmysle § 387 CSP. 25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 30. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu § 255 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo 19/2010). 31. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 256 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v rozsahu 53,54 %. Žalobca bol v konaní úspešnejší, keď dosiahol čistý úspech 53,54 %, ako rozdiel 76,77 % úspechu (celkom 2.673,14 Eur - priznaná suma istiny 2.270,84 Eur v prvoinštančnom konaní + 402,30 Eur priznaná suma istiny v odvolacom konaní) a 23,23 % neúspechu (celkom 808,82 Eur - späťvzatá suma istiny 402,30 Eur v prvoinštančnom + 406,52 Eur späťvzatá suma istiny v odvolacom konaní, kde v oboch prípadoch bolo zavinenie na strane žalobcu - dispozičné právo k žalobe bez ďalšieho), keď celkom žiadal v konaní priznať sumu 3.481,96 Eur. 32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).