Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/44/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315216716 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315216716.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: T. G., nar. XX.X.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka: Y. G., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX a otec: A. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX, t. č. ÚVTOS Leopoldov, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na nariadenie výchovného opatrenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 12P/200/2015 - 32 zo dňa 5. mája 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že je potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť maloletého dieťaťa. V priebehu konania sa zistilo, že rodičia nemajú vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, a to ani po materiálnej, ani po osobnostnej stránke, preto vychádzajúc zo správy kolízneho opatrovníka, z odporúčania Krízového strediska „X.“ M. a s poukazom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné zverenie maloletého T. do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko sa v jeho rodine nenašli osoby, ktoré by vedeli, resp. by boli ochotné prevziať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom v danom prípade neprichádza do úvahy ani zverenie maloletej do inej formy náhradnej starostlivosti, nariadil ústavnú starostlivosť maloletého T. v Detskom domove O., H. XX, O., nakoľko takéto rozhodnutie si vyžaduje záujem na riadnej výchove maloletého dieťaťa. Súd súčasne uložil rodičom, vychádzajúc z ich sociálnych, rodinných a majetkových pomerov, povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa, a to v zákonnej minimálnej výške a spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia, keďže otec je vo väzbe a matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 113,30 Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že si je vedomý správania svojho syna, keď v čase, keď bol mimo výkonu trestu bolo jeho správanie iné, mal rešpekt a poznal hranice. Je s ním v písomnom kontakte. Cíti z jeho vyjadrení ako na tom psychicky je a má obavu, že jeho preloženie mu ešte pohorší a jeho psychický stav bude horší. Výkon trestu mu končí 18.3.2017, ale je šanca, že jeho prepustenie bude v kratšej dobe. Žiada, aby jeho syn T. nebol preložený do Detského domova v O., ale aby zostal v „X.“ M.. Ak by malo byť rozhodnuté inak, chce byť na pojednávaní prítomný, čo mu dosiaľ nebolo umožnené a má na to právo. Má svojho syna rád, je na neho citovo naviazaný a poukázal na to, že pokiaľ nebol vo výkone trestu žili ako normálna rodina. Po prepustení sa bude snažiť, aby to bolo ako predtým. 3. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom OS Galanta č.k. 12P/200/2015-32 zo dňa 5.5.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že pani P. nezvládala výchovu mal. T., tento bol na základe predbežného opatrenia dočasne umiestnený do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Pre dekompenzáciu stavu bol počas pobytu v krízovom stredisku hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici (v čase od 24.8.2015 do 19.10.2015) odkiaľ bol prepustený s doporučením pravidelného pedopsychiatrického dispenzéra. Nie je vhodné, aby bol v skupine s mladšími deťmi, nakoľko im ubližuje. V správe Krízového strediska „X.“ sa uvádza, že v prípade ak by návrat dieťaťa do domáceho prostredia nebol možný, odporúčajú maloletého umiestniť do detského domova, ktorý má vytvorenú skupinu pre deti s poruchami správania. Partnerka otca mal. dieťaťa, pani P. sa vyjadrila, že s poukazom na problémové správanie mal. T. ako i skutočnosť, že otec dieťaťa sa t.č. nachádza vo VTOS Hrnčiarovce nad Parnou, nedokáže a nezvládne sama zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Biologická matka dieťaťa, pani Y. G., pre svoj aktuálny zdravotný stav ako i skutočnosť, že býva u svojich rodičov, ktorí T. nechcú prijať, nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o dieťa. S poukazom na skutočnosť, že krízové stredisko nie je zariadením, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor vykonávania opatrení SPODaSK v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu im určilo zariadenie pre mal. dieťa s poruchami správania, ktoré by so zreteľom zachovania rodičovských a súrodeneckých väzieb bolo čo najbližšie do miesta pobytu rodičov - Detský domov O.. Nakoľko ústavná starostlivosť bola nad maloletým T. nariadená z dôvodov, ktoré sú na strane rodiča do doby, kým nebudú upravené jeho rodinné pomery tak, aby mohol osobne vykonávať starostlivosť o dieťa, doporučuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len C.m.p.) účinného od 01.07.2016. Podľa § 395, ods. 1 a 2 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 6. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy o nariadenie výchovného opatrenia, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné správne presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné: 7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloletý T. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 17C/569/2007 - 48 zo dňa 11.1.2008, ktorým súd zveril maloletého do starostlivosti otca. Nakoľko otec maloletého bol vzatý do väzby dňa 18.9.2014, súd uznesením, č.k. 24P/282/2014 - 21 zo dňa 13.11.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým ponechal maloletého T. a jeho brata A. G., nar. XX.X.XXXX v starostlivosti partnerky otca, pani G. P. a následne rozsudkom, č.k. 16P/323/2014-64 zo dňa 21.9.2015 zveril medzičasom už plnoletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti G. P. a konanie o zverenie maloletého T. do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil, a to z dôvodu, že sa maloletý T. toho času zdržiaval pre výchovné problémy v krízovom centre v M.. 8. Na základe návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky súdu došlým dňa 13.7.2015 Okresný súd Galanta uznesením, č.k. 12P/200/2015 - 7 zo dňa 13.7.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne umiestnil maloleté dieťa do starostlivosti Krízového strediska „X.“ M., ul. O. XX/XXX, M. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dôvodom nariadenia predbežného opatrenia bola skutočnosť, že maloletý T. trpí poruchami správania. 9. Z písomnej správy Krízového strediska „X.“ M. zo dňa 23.11.2015 súd zistil, že od 15.7.2015 je maloletý umiestnený v predmetnom zariadení, pričom jeho adaptácia bola sťažená, často sa dostával do konfliktov, kedy problémové situácie riešil agresívne. Maloletý je citovo viazaný k matke, ktorá je však v jeho živote neistá, nestála, pričom jeho afekty zlosti a poruchy správania sa zvýraznili po matkinej návšteve. S otcom nemal maloletý žiaden kontakt. Po celú dobu pobytu udržiavala s maloletým pravidelný písomný a telefonický kontakt matka a partnerka otca, pani P.. Zo správy ďalej vyplýva, že maloletý by sa rád vrátil domov k partnerke otca, keďže sa k matke, ktorá býva v tej istej obci, vrátiť nemôže, lebo tá žije u starých rodičov maloletého, ktorí ho nechcú prijať. Krízové stredisko odporučilo v prípade, ak by návrat do domáceho prostredia nebol možný, aby sa maloleté dieťa umiestnilo do detského domova, ktorý má vytvorenú skupinu pre deti s poruchami správania. 10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 9.2.2016 vyplývalo, že otec maloletého sa nachádza vo väzbe, a preto nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého. Pani P., v ktorej starostlivosti sa maloletý nachádzal, nedokázala a nezvládala sama zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Matka maloletého mala v minulosti psychické problémy, pričom pre svoj aktuálny zdravotný stav ako i skutočnosť, že býva u svojich rodičov, ktorí maloletého nechcú prijať, nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Šetrením sa zistilo, že v rodine maloletého nie je nikto z príbuzných, komu by bolo možné zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. 11. V zmysle § 54 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti (ods. 1). Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a ) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv (ods. 2). Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (ods. 3). Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. (ods. 5). 12. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že ústavná výchova resp. starostlivosť je najzávažnejším výchovným opatrením a zásahom súdu do práv a povinností rodičov, ako i do osobného života maloletého dieťaťa. Zákon dáva prednosť iným výchovným opatreniam, najmä takým, aké umožňujú výchovu dieťaťa v individuálnej starostlivosti rodiny. Jedná sa o krajné výnimočné opatrenie, ktoré súd nariadi len za splnenia podmienok uvedených v citovaných ustanoveniach. Vzhľadom na závažnosť takéhoto opatrenia pri nariadení ústavnej výchovy je potrebné veľmi starostlivo zvažovať, či je výchova dieťaťa tak vážne narušená, alebo ohrozená, že je nevyhnutné nariadením ústavnej výchovy zasiahnuť do života dieťaťa. Len v úplne výnimočných prípadoch citované ustanovenia zákona umožňujú súdu nariadiť ústavnú výchovu i bez toho, aby jej predchádzali iné miernejšie výchovné opatrenia, keď výchova maloletého dieťaťa je tak narušená, že aplikácia miernejších opatrení by sa minula účinkom a jediným východiskom na zabezpečenie výchovy maloletého v konkrétnej situácii je nariadenie jeho ústavnej výchovy, resp. starostlivosti. Zákon však výslovne vyžaduje, aby výnimočnosť prípadu a nemožnosť vykonať iné výchovné opatrenia boli odôvodnené. 13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že výchova maloletého T. je nielen vážne ohrozená, ale už i vážne narušená, keď dieťa malo výchovné problémy nielen v škole a partnerka jeho otca nedokáže zvládať jeho správanie. Mal. T. sa už dlhodobo správa a chová takým spôsobom, že tým výrazne prekračuje všetky medze primeranosti a prípustnosti. Otec, ktorý by možno zvládol jeho správanie sa momentálne nachádza vo výkone trestu a matka mal. T. pre svoje zdravotné problémy, ale i ďalšie okolnosti (býva u svojich rodičov) by sa nevedela a nemohla o mal. T. postarať. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ nariadil mal. T. ústavnú starostlivosť. Pokiaľ ide o argumenty otca maloletého v tom, aby chlapec ostal v krízovom centre, tieto nemohol odvolací súd akceptovať, nakoľko jednoznačne zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 28.6.2016 vplýva, že krízové stredisko nie je zariadením, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor vykonávania opatrení SPOdaSK určilo zariadenie pre mal. dieťa s poruchami správania, ktoré by so zreteľom zachovania rodičovských a súrodeneckých väzieb bolo čo najbližšie do miesta pobytu rodičov Detský domov O.. Nakoľko ústavná starostlivosť bola nad maloletým nariadená z dôvodov, ktoré sú na strane rodiča, nič nebráni otcovi maloletého, aby po tom, čo bude prepustený z výkonu trestu si podal návrh o zverenie maloletého do jeho starostlivosti. Nakoľko vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, keď ani účasť otca maloletého by nezmenila rozhodnutie vo veci, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. 14. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s poukazom na ust. § 387 CSP. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP. 16. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.