Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315219655 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315219655.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v opatrovníckej veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony: X. S., nar. XX. E. XXXX, bytom B., L. K. XXX/X, t. č. Z. W.. E. z U., n.o., V., W. XX, o zmenu opatrovníka, o odvolaní Mesta B., B., K. W.. I. X, proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 5. januára 2016 č. k. 12Ps/20/2015-28 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I/ odvolal Q. A., rod. Z., nar. XX. X. XXXX z funkcie opatrovníčky nesvojprávnej X. S., nar. XX. E. XXXX a uložil jej povinnosť v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia vrátiť súdu listinu o ustanovení opatrovníka, II/ ustanovil nesvojprávnej X. S. za opatrovníka Mesto B., B., K. W.. I. X, III/ ustanovenému opatrovníkovi (Mesto B.) uložil povinnosť zastupovať nesvojprávnu X. S. v konaní pred súdmi, štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy, spravovať jej majetok, predkladať súdu dvakrát ročne k 30. júnu a 31. decembru kalendárneho roka správu o výkone opatrovníckej funkcie a po skončení opatrovania predložiť súdu záverečný účet o správe jej majetku, IV/ konštatoval, že týmto rozhodnutím došlo k zmene uznesenia Okresného súdu Galanta č. k.: 7P/114/2004 - 33 zo dňa 23. júna 2004 v časti osoby ustanoveného opatrovníka nesvojprávnej X. S. a V/ a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. z.“) a § 180 ods. 3, § 192 ods. 1 a 2 a § 193 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O.s.p.“), vecne potom potrebou ustanovenia opatrovníka X. S. z dôvodu, že jej doterajšia opatrovníčka sa vzdala svojej funkcie, keď nie je v jej schopnostiach vykonávať túto funkciu, pričom nie je známa žiadna ďalšia osoba z rodinného, či blízkeho okolia X. S., ktorá by túto funkciu vykonávala, preto zmenil súd prvého stupňa zmenil rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. k.: 7P/114/2004 - 33 zo dňa 23. júna 2004 v časti osoby ustanoveného opatrovníka X. S. tak, že jej ustanovil za opatrovníka mesto B., pričom vychádzal z trvalého pobytu X. S.. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Proti tomu uzneseniu podal včas odvolanie iba ustanovený opatrovník s návrhom na jeho zrušenie, dôvodiac, že v uznesení súdu však nie je uvedené, konkrétne aké možnosti súd vykonal, na zistenie stanoviska syna opatrovanca, ktorý by v prvom rade mal prichádzať do úvahy ako opatrovník. Podľa § 29 ods. 6 O.s.p. v platnom znení - osobu opatrovníka súd vyberá z prostredia, ktoré je blízke účastníkovi konania, ktorému sa má opatrovník ustanoviť. Pôjde najmä o osobu pochádzajúcu z rodinného, pracovného, kultúrneho, prípadne z iného prostredia, ktoré je účastníkovi blízke. Za opatrovníka možno ustanoviť aj obec, pričom táto možnosť sa spravidla uplatní vtedy, ak sa nenašla vhodná osoba z prostredia blízkeho účastníkovi konania. Odvolateľ má za to, že ustanovenie obce za opatrovníka má slúžiť iba podporne pre prípady, kedy takéto ustanovenie opatrovníka podľa prvej vety § 29 ods. 6 O.s.p. nie je dosť dobre možné. Tento názor podporuje aj dôvodová správa k novele O.s.p. zák. č. 384/2008 Z.z., účinnej od 15. októbra 2008, ktorá v osobitnej časti k novele ustanovenia § 29 ods. 6 uvádza: "Súdu sa umožňuje vybrať podľa povahy veci najvhodnejšiu osobu bez toho, aby sa uzavrel okruh prostredia, z ktorého takúto osobu možno vybrať. Pri závažnejších sporoch je funkcia opatrovníka mimoriadne dôležitá a podcenenie tejto otázky častokrát hraničilo až s porušením práva na súdnu ochranu a zbytočným vyvolaním opravných konaní. Je aj v záujme druhej strany, aby sudcovi navrhla takúto vhodnú osobu." Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 3 Ústavy SR "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V súčasnosti nie je v platnosti žiaden právny predpis, ktorý by stanovil povinnosť obce pôsobiť ako opatrovník v civilnom konaní, resp. prijať ustanovenie za opatrovníka podľa § 29 ods. 6 O.s.p.. Aj pred účinnosťou novely zák. č. 384/2008 Z.z. platilo, že nikto nemôže byt' ustanovený za opatrovníka v konaní proti svojej vôli. K tomu viď napríklad publikované rozhodnutie R 14/1967. Podobne pre komparáciu sa k dobrovoľnosti výkonu funkcie opatrovníka stavajú aj české súdy, napr. rozhodnutie NS ČR publikované v časopise Soudní rozhledy 10/2001 na str. 346: Jelikož výkon funkce opatrovníka je záležitostí dobrovolnou, nelze ustanovit opatrovníkem účastníka, jehož pobyt není znám, nékoho, kdo s tímto ustanovením nesouhlasí." Ani zákonodarca nemal v úmysle novelou zák. č. 384/2008 Z.z. prelomiť túto "zásadu dobrovoľnosti", nakoľko v dôvodovej správe k ustanoveniu § 29 ods. 6 uvádza: "Bez súhlasu tejto osoby nie je možné ju ustanoviť za opatrovníka". Ak žiadna osoba nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka, riešenie ponúka ust. § 48 ods. 4 O.s.p. (novela O.s.p. č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. októbra 2008), podľa ktorého, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise. Pokiaľ by chcel zákonodarca zakotviť povinnosť obce byt' opatrovníkom situácia, kedy žiadna osoba nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka, by logicky nemohla nastať. Preto je odvolateľ toho názoru, že aj po spomínanej novele je aj pre ustanovenie obce za opatrovníka potrebný jej súhlas. Takýto súhlas odvolateľ nedal a nemôže dať, nakoľko na výkon tejto funkcie nemá personálne, finančné, časové ani odborné podmienky. Na základe dôvodov uvedených v tomto odvolaní bol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Odvolateľ výslovne prehlásil, že nesúhlasí s jeho ustanovením za opatrovníka X. S., nar. XX. E. XXXX, toho času umiestnenej v Z. W.. E. z U., n.o., so sídlom V., W. XX. Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ O.s.p. vec v celom rozsahu, pretože povaha konania (zahájiteľného i bez návrhu) umožňovala prieskum napadnutého rozhodnutia bez viazanosti odvolacím návrhom. Urobil tak pritom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za správne a je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 189a ods. 1 O.s.p. v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Podľa § 192 O.s.p. súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať (ods. 1). V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností (ods. 2). Podľa § 27 ods. 2 O. z. zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil je súdom ustanovený opatrovník. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene (§ 18 ods. 1). Podľa § 29 ods. 6 vety prvej, druhej a časti vety tretej pred bodkočiarkou O.s.p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec, nemôže však ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec. Z týchto ustanovení vyplýva, že zákony pre zabezpečenie ochrany práv osoby pozbavenej alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony ukladajú súdu ustanoviť takejto osobe opatrovníka. Touto funkciou opatrovníka má byť v zmysle úpravy z § 27 ods. 2 a 3 O. z. poverený predovšetkým príbuzný nesvojprávneho, u ktorého sú záruky dobrého výkonu tejto funkcie, avšak za podmienky, že je ochotný túto funkciu vykonávať; až ak niet takého príbuzného, môže súd poveriť touto funkciou iného občana - fyzickú osobu, takisto so zárukami riadneho výkonu funkcie, teda ak je schopný a ochotný funkciu vykonávať a až ak ani takejto osoby niet, môže dôjsť k povereniu výkonom funkcie opatrovníka nesvojprávnej osoby orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia s právnou subjektivitou. V predmetnej veci súd prvého stupňa postupoval iba čiastočne v súlade s ostatne citovanými ustanoveniami. Zo spisu je zrejmé, že prvostupňový súd začal konanie o zmenu opatrovníka, vykonal šetrenia za účelom zistenia okruhu príbuzných X. S. a zistil (z oznámenia Mesta B. z registra obyvateľov), že X. S. má ako trvalý pobyt hlásený B., L. K. XXX/X, dlhodobejšie však býva v Z. W.. E. z U., n.o., V., W. XX a má rodinných príslušníkov: syna Q. S., nar. XX. X. XXXX, ktorý sa na výzvu súdu nevyjadril k prípadnému ustanoveniu do funkcie opatrovníka, podľa vyjadrenia sestry opatrovankyne Q. A. (pozn.: doterajšia opatrovníčka, ktorá sa vzdala funkcie opatrovníčky) má syn opatrovankyne zdravotné problémy, o čom predložila súdu prvého stupňa aj potvrdenie o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. V zmysle konštantnej judikatúry súdov sa zásadne vyžaduje, aby súdom ustanovovaný opatrovník s prevzatím funkcie opatrovníka súhlasil a aby nebol do tejto funkcie ustanovený proti svojej vôli. Ak ale vhodná fyzická osoba zistená nebola, niet inej možnosti ako ustanoviť tzv. verejného opatrovníka, keď súd musí zabezpečiť ochranu práv osoby obmedzenej v spôsobilosti ustanovením jej opatrovníka. To vyplýva zo znenia vyššie citovaného ust. § 27 ods. 3 O. z., ktoré je formulované imperatívne. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť osobe pozbavenej (prípadne obmedzenej v) spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická osoba sa nenašla a nezostáva iná možnosť ako ustanoviť jej za opatrovníka obec, nemôže už byť potom relevantným, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením za opatrovníka nesúhlasí. V tejto súvislosti sa žiada poukázať i na judikatúru (Z IV str. 424), v zmysle ktorej možnosť ustanoviť národný výbor (teraz orgán miestnej správy), prípadne jeho zariadenie za opatrovníka občana, pričom ustanovenie nie je viazané na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana - fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986). Odvolací súd má za to, že bude potrebné vykonať dôkaz výsluchom syna opatrovankyne a ak dospeje k záveru, že tento nie je osobou vhodnou na ustanovenie za opatrovníka, bude potrebné ustanoviť opatrovankyni tú obec (prípadne jej zariadenie s právnou subjektivitou), v ktorej sa nachádza skutočné bydlisko osoby pozbavenej spôsobilosti (a nie obec, v ktorej je takáto osoba iba evidenčne prihlásená k trvalému pobytu), preto za týmto účelom treba aj v tomto smere vykonať dokazovanie na zistenie skutočného bydliska opatrovankyne. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie (vzhľadom na povahu konania bez ohľadu na aktivitu účastníkov), výsledky celého konania podľa § 132 O.s.p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť o ustanovení opatrovníka. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.