Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010069 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316010069.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej , v trestnej veci proti obžalovanému K. J., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 1.6.2016, sp. zn. 1T/10/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.9.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného K. J., nar. XX.X.XXXX zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. J. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa 25.08.2015 v čase približne o 13.50 hod. v H., nezisteným spôsobom, bez súhlasu vlastníka vošiel do rodinného domu so súpisným číslom X, ktorého vlastníkom je jeho otec V. J., kde zotrval až do príchodu hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sládkovičove, napriek tomu, že mu už dňa 13.4.2014 bol na tejto adrese zrušený trvalý pobyt a dňa 24.8.2015 bol vyzvaný, aby sa na predmetnej adrese už nezdržiaval. Za to súd obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že výsledkami vykonaného dokazovania mu nebolo preukázané, že by sa v dome svojho otca zdržiaval neoprávnene, pričom okresný súd dôkazy vykonané v predmetnej trestnej veci vyhodnotil účelovo , jednostranne v jeho neprospech a zdôraznil, že z výpovedí jeho otca V. J. nie je jednoznačne a bez pochybností preukázané, či mal alebo nemal oprávnenie do nehnuteľnosti vstupovať a zdržiavať sa tam, a to aj napriek tej skutočnosti, že na adrese rodinného domu nemal vedený trvalý pobyt. Jeho otec v jeho výpovedi uviedol, že deň pred incidentom spolu pozerali televízor, zdržiaval sa s jeho súhlasom v dome a v dome aj prespal, pričom z domu odchádzal a následne do domu prichádzal dôvodne a v domnienke, že tam zotrvať môže. V súvislosti s tým poukázal na to, že jeho otec sa na hlavnom pojednávaní rozplakal a vyslovil sa, že nemal záujem na tom, aby jeho syn dostal taký vysoký trest. V ďalšej časti odôvodnenia poukázal na to, že v prípravnom konaní sa k samotnému skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval. Rovnako z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní jednoznačne svedčí jeho priznanie sa ku skutku , pričom zdôrazňuje, že jeho vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným bolo plne podmienené tým, že má a mal zato, že v dome otca sa zdržiaval opodstatnene a s jeho súhlasom , pretože i konanie samotného otca k tomu nasvedčovalo. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd mal zohľadniť poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa ku skutku priznal a čin oľutoval. I v tomto smere preto považuje rozsudok okresného súdu za nezákonný pokiaľ ide o samotné uloženie trestu. Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť , nakoľko rozsudok okresného súdu považoval za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Tr. por. a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a to prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušným ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá a preto krajský súd v podrobnostiach na vyššie uvedené dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotného poškodeného a to otca obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný keď začal fetovať , už si s ním nevedel dať rady, nedal si povedať , a to čo robil sa nedalo už vydržať. Potom synovi zrušil trvalý pobyt , ktorý mal u neho a túto skutočnosť mu aj povedal. Okrem toho mu povedal, že keď nebude fetovať a robiť zle, môže s ním bývať , ale potom už ho vykázal z domu a viackrát mu aj povedal, že si neželá, aby tam chodil. V kritický deň , keď rozbil skrine už mu pretiekol pohár a preto zavolal na neho policajtov. Posielal ho aj do liečebne , ale neurobil to. Potreboval asi takúto facku od života. Bol by rád, keby sa domov vrátil ale iba vtedy, ak nebude sfetovaný. Z výpovede poškodeného je teda nepochybné, že tento o zámeroch a o prianiach svojho otca jednoznačne musel vedieť, a bol aj uzrozumený s tým, že v prípade, že sa nebude správať požadovaným spôsobom, jeho spoločnosť otec v byte nestrpí , čo sa aj udialo v konečnom dôsledku v kritickom dni. Neobstojí obrana v tom smere, že sa mohol takto domnievať, pretože bol jasne zo strany otca upozornený na to, že má tam zrušený pobyt a môže sa tam vrátiť len vtedy, keď nebude fetovať a nebude robiť zle. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať i na samotné správanie sa obžalovaného, kedy za správanie vo vzťahu k svojmu otcovi bol i priestupkovo prejednávaný. Bol tiež prejednávaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. písm. c/ Tr. zák. a to trestným rozkazom Okresného súdu v Galante pod sp. zn. 0T/145/2015 zo dňa 5.7.2015 právoplatného dňa 5.7.2015, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ktorého prečinu sa dopustil práve voči svojej matke. Už i z tejto skutočnosti je teda zrejmé, že správanie sa obžalovaného je neakceptovateľné , opakované vo vzťahu k svojim rodičom, a preto v tomto smere krajský súd obrane obžalovaného neuveril. Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného preukazujú a v tomto smere preto krajský súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozsudku. Rovnako krajský súd neakceptoval námietku obžalovaného v tom smere, že okresný súd pri ukladaní trestu nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a neprihliadol na to, že spáchanie trestného činu doznal a oľutoval, pričom je potrebné zdôrazniť, že takéto vyjadrenia obžalovaného súd neopodstatnené už i zo samotného obsahu svojho odvolania ako i z prednesu na verejnom zasadnutí , kde svoju vinu jednoznačným spôsobom spochybňoval. Za takéhoto stavu jeho tvrdenia o tom, že sa k trestnej veci priznal sú neakceptovateľné. K samotnému trestu je potrebné uviesť, že okresný súd nepochybil ani pri úvahách o druhu a výmere trestu a obžalovanému uložil trest v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., keď v dostatočnej miere zvážil všetky rozhodujúce okolnosti jednak charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, kde pri prevahe priťažujúcich okolností správne postupoval, keď zvýšil spodnú hranicu základnej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v danom prípade predstavuje trestnú sadzbu od 4 rokov 8 mesiacov do 8 rokov , pričom v tomto rozpätí uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, ktorý trest podľa názoru krajského súdu je trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu. Rovnako správne okresný súd postupoval, aj keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10-tich rokoch obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného K. J. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. J. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa 25.08.2015 v čase približne o 13.50 hod. v H., nezisteným spôsobom, bez súhlasu vlastníka vošiel do rodinného domu so súpisným číslom X, ktorého vlastníkom je jeho otec V. J., kde zotrval až do príchodu hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sládkovičove, napriek tomu, že mu už dňa 13.4.2014 bol na tejto adrese zrušený trvalý pobyt a dňa 24.8.2015 bol vyzvaný, aby sa na predmetnej adrese už nezdržiaval. Za to súd obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že výsledkami vykonaného dokazovania mu nebolo preukázané, že by sa v dome svojho otca zdržiaval neoprávnene, pričom okresný súd dôkazy vykonané v predmetnej trestnej veci vyhodnotil účelovo , jednostranne v jeho neprospech a zdôraznil, že z výpovedí jeho otca V. J. nie je jednoznačne a bez pochybností preukázané, či mal alebo nemal oprávnenie do nehnuteľnosti vstupovať a zdržiavať sa tam, a to aj napriek tej skutočnosti, že na adrese rodinného domu nemal vedený trvalý pobyt. Jeho otec v jeho výpovedi uviedol, že deň pred incidentom spolu pozerali televízor, zdržiaval sa s jeho súhlasom v dome a v dome aj prespal, pričom z domu odchádzal a následne do domu prichádzal dôvodne a v domnienke, že tam zotrvať môže. V súvislosti s tým poukázal na to, že jeho otec sa na hlavnom pojednávaní rozplakal a vyslovil sa, že nemal záujem na tom, aby jeho syn dostal taký vysoký trest. V ďalšej časti odôvodnenia poukázal na to, že v prípravnom konaní sa k samotnému skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval. Rovnako z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní jednoznačne svedčí jeho priznanie sa ku skutku , pričom zdôrazňuje, že jeho vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným bolo plne podmienené tým, že má a mal zato, že v dome otca sa zdržiaval opodstatnene a s jeho súhlasom , pretože i konanie samotného otca k tomu nasvedčovalo. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd mal zohľadniť poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa ku skutku priznal a čin oľutoval. I v tomto smere preto považuje rozsudok okresného súdu za nezákonný pokiaľ ide o samotné uloženie trestu. Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť , nakoľko rozsudok okresného súdu považoval za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Tr. por. a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a to prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušným ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá a preto krajský súd v podrobnostiach na vyššie uvedené dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotného poškodeného a to otca obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný keď začal fetovať , už si s ním nevedel dať rady, nedal si povedať , a to čo robil sa nedalo už vydržať. Potom synovi zrušil trvalý pobyt , ktorý mal u neho a túto skutočnosť mu aj povedal. Okrem toho mu povedal, že keď nebude fetovať a robiť zle, môže s ním bývať , ale potom už ho vykázal z domu a viackrát mu aj povedal, že si neželá, aby tam chodil. V kritický deň , keď rozbil skrine už mu pretiekol pohár a preto zavolal na neho policajtov. Posielal ho aj do liečebne , ale neurobil to. Potreboval asi takúto facku od života. Bol by rád, keby sa domov vrátil ale iba vtedy, ak nebude sfetovaný. Z výpovede poškodeného je teda nepochybné, že tento o zámeroch a o prianiach svojho otca jednoznačne musel vedieť, a bol aj uzrozumený s tým, že v prípade, že sa nebude správať požadovaným spôsobom, jeho spoločnosť otec v byte nestrpí , čo sa aj udialo v konečnom dôsledku v kritickom dni. Neobstojí obrana v tom smere, že sa mohol takto domnievať, pretože bol jasne zo strany otca upozornený na to, že má tam zrušený pobyt a môže sa tam vrátiť len vtedy, keď nebude fetovať a nebude robiť zle. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať i na samotné správanie sa obžalovaného, kedy za správanie vo vzťahu k svojmu otcovi bol i priestupkovo prejednávaný. Bol tiež prejednávaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. písm. c/ Tr. zák. a to trestným rozkazom Okresného súdu v Galante pod sp. zn. 0T/145/2015 zo dňa 5.7.2015 právoplatného dňa 5.7.2015, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ktorého prečinu sa dopustil práve voči svojej matke. Už i z tejto skutočnosti je teda zrejmé, že správanie sa obžalovaného je neakceptovateľné , opakované vo vzťahu k svojim rodičom, a preto v tomto smere krajský súd obrane obžalovaného neuveril. Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného preukazujú a v tomto smere preto krajský súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozsudku. Rovnako krajský súd neakceptoval námietku obžalovaného v tom smere, že okresný súd pri ukladaní trestu nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a neprihliadol na to, že spáchanie trestného činu doznal a oľutoval, pričom je potrebné zdôrazniť, že takéto vyjadrenia obžalovaného súd neopodstatnené už i zo samotného obsahu svojho odvolania ako i z prednesu na verejnom zasadnutí , kde svoju vinu jednoznačným spôsobom spochybňoval. Za takéhoto stavu jeho tvrdenia o tom, že sa k trestnej veci priznal sú neakceptovateľné. K samotnému trestu je potrebné uviesť, že okresný súd nepochybil ani pri úvahách o druhu a výmere trestu a obžalovanému uložil trest v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., keď v dostatočnej miere zvážil všetky rozhodujúce okolnosti jednak charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, kde pri prevahe priťažujúcich okolností správne postupoval, keď zvýšil spodnú hranicu základnej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v danom prípade predstavuje trestnú sadzbu od 4 rokov 8 mesiacov do 8 rokov , pričom v tomto rozpätí uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, ktorý trest podľa názoru krajského súdu je trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu. Rovnako správne okresný súd postupoval, aj keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10-tich rokoch obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného K. J. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.