Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316203085 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316203085.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: W. S., nar. X.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. O., S. XXX/XX, toho času ÚVV Leopoldov, a otec: U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. W. XXXX/XX, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Jezerskou, so sídlom Trnava, Hlavná 42, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 16P/55/2016-19 zo dňa 24. februára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že : Maloletý W. sa p o n e c h á v a v starostlivosti otca do právoplatného skončenia konania veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/55/2016. Matka maloletého je povinná platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc mesiacom nasledujúcim po doručení napadnutého uznesenia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, do právoplatného skončenia konania veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/55/2016. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Ak už osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje rodič, u ktorého dieťa má byť, neprichádza do úvahy nariadenie odovzdania dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Ak je však nevyhnutné pre vytvorenie podkladu pre ďalšie rozhodnutie požadované návrhom (o predbežnej povinnosti na výživné a styk) konzervovanie uvedeného faktického stavu, súd rozhodne o ponechaní dieťaťa v starostlivosti uvedeného rodičia. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko pre takéto rozhodnutie existuje odôvodnená potreba, keďže maloletý sa od 15.2.2016 reálne nachádza v jeho osobnej starostlivosti. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenia však súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať predbežné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada otec. Nariadenie predbežného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania dočasne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie predbežného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. V danom prípade sa o maloletého osobne stará jeho otec, nakoľko matka túto starostlivosť z dôvodu jej pobytu vo väzbe nemôže ďalej zabezpečovať, pričom súdu dosiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, z čoho súd zároveň vyvodzuje záver, že život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nie je v súčasnosti nijako bezprostredne ohrozený, keďže všetky potreby maloletého zabezpečuje jeho otec. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa pritom otec domáha len zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, hoci maloletý sa v jeho starostlivosti už fakticky nachádza. Za tohto stavu niet nijakého dôvodu zverovať maloletého predbežným opatrením do starostlivosti otca, pretože maloletý sa už v tejto starostlivosti nachádza. Do úvahy by preto prichádzalo ešte ponechanie maloletého v starostlivosti otca, avšak nakoľko sa otec svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, okrem zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, ničoho iného nedomáha, súd v danom prípade nezistil ani potrebu rozhodnutia o dočasnom ponechaní maloletého v starostlivosti otca, keďže takéto rozhodnutie by nebolo podkladom pre žiadne ďalšie rozhodnutie, iba by zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom predbežných opatrení. Súd zároveň poznamenal, že aj keď súd ostatným rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti sú naďalej oprávnení vykonávať obaja rodičia. Matka bola dňa 15.2.2016 vzatá do väzby, čím fakticky stratila možnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, a je teda celkom prirodzené, že tejto starostlivosti sa od uvedeného času ujal otec. Táto skutočnosť však sama o sebe nie je okolnosťou odôvodňujúcou nariadenie predbežného opatrenia tak, ako to vo svojom návrhu žiada otec. Práve naopak, podľa názoru súdu tým, že sa otec ujal starostlivosti o maloletého po tom, ako túto starostlivosť maloletému prestala zabezpečovať matka, otec zabránil situácii, kedy by bol život, zdravie či iný záujem maloletého priamo a bezprostredne ohrozený, a teda aj potrebe nariaďovať predbežné opatrenie. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie otec maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že práva a povinnosti rodičov k maloletému W. upravuje právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 16P/285/2012-63 zo dňa 20.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2013, ktorým bol maloletý W. zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Matka maloletého bola vzatá 15.02.2016 do väzby, pričom dňa 16.02.2016 vyšetrovateľ P PZ NKA Bratislava vzniesol matke - G. S. obvinenie za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172. Rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.46 Ústavy SR. Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese možno vydať pred aj po začatí konania. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti z dôvodu rozvodu, od tohto času sa zmenili pomery na strane účastníkov, keď maloletý nežije s matkou, ale býva v spoločnej domácnosti s otcom a to od 16.02.2016. Podľa súčasného stavu vyšetrovania matka objektívne nemôže naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Do času konečného rozhodnutia súdu prvého stupňa je potrebné vzťahy rodičov k maloletému upraviť. Podľa vyjadrenia školy, ktorú maloletý navštevuje, sa jeho prospech oproti minulému školskému roku zhoršil. Jeho výsledky sú slabé, domáca príprava bola veľmi slabá, domáce úlohy mu písala tretia osoba. Maloletý pôsobil v triednom kolektíve utiahnuto, smutne, skôr vystrašene a ubolene. Je pravdou, že mohol žiadať určenie výživného na maloletého od matky v nevyhnutnej miere, avšak osoby vo väzbe nie sú zaradené do pracovného procesu. Stačí aj dôvodná obava z ohrozenia alebo narušenia práva maloletého. Momentálny faktický stav totiž nie je v súlade s právoplatným rozsudkom. Podstatné je, že medzi účastníkmi sa vytvorila situácia, keď je daný záujem na dočasnej úprave pomerov majúcej za následok de facto dočasnú zmenu výkonu rodičovských práv. V § 76 O.s.p. je uvedený iba demonštratívny výpočet predbežných opatrení. Vzhľadom na zmenu pomerov je potrebné dočasne do rozhodnutia vo veci samej zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca, či ponechať ho v jeho osobnej starostlivosti. Formulácia je na úvahe súdu. Súd prvého stupňa teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, aplikoval správnu normu, ale jej obsah nesprávne interpretoval a preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a predbežným opatrením do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril, resp. ponechá maloletého W. v osobnej starostlivosti otca. Matka ani opatrovník odvolacie návrhy nepodali. Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. na základe odvolania otca celú vec (predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletého, v ktorej sa konanie mohlo začať i bez návrhu a v ktorom konaní súd nebol viazaný ani návrhmi na konkrétny spôsob rozhodnutia vrátane odvolacích návrhov) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania. Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení iba potvrdiť alebo zmeniť. Jeho zrušenie prichádza do úvahy iba vtedy pokiaľ sa konanie zastavuje, čo má prispieť k tomu, aby dočasná úprava pomerov bola poskytnutá skutočne v reálnom čase a aby nedochádzalo k zrušovaniu rozhodnutí súdov prvého stupňa len pre procesné nedostatky. Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa ust. § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností; podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery a napokon podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Práve prvé dve zo zhora citovaných ustanovení zakotvujú v oblasti tzv. hmotného (rodinného) aj procesného práva klauzulu „rebus sic stantibus“, čiže zásadu zmeny pomerov ako ťažiskové pravidlo pre rozhodovanie vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Podstatou takejto zásady je to, že konkrétna úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu má byť podľa možnosti čo najstabilnejšou a k zmenám v nej má dochádzať len vtedy, ak tu nastala taká zmena okolností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia, pre ktorej nástup už skoršiu úpravu nemožno považovať za udržateľnú. Zmenou pomerov v zmysle uvedeného zhora je len podstatná zmena okolností významných pre rozhodovanie, ku ktorej možno zásadne dospieť iba porovnaním okolností existujúcich tu v čase skoršieho rozhodovania (na jednej strane) a rozhodovania o navrhovanej zmene (na strane druhej). Toto platí bez ohľadu na to, či má ísť o úpravu pomerov k maloletému dieťaťu konečným rozhodnutím (vo veci, teda rozsudkom), alebo len rozhodnutím dočasnej povahy (rozhodnutím o predbežnom opatrení ) a tiež bez ohľadu na to, že povinnosť preukazovania skutočností významných pre požadované rozhodnutie je v konaniach o predbežných opatreniach nahradená menej prísnou povinnosťou rozhodné skutočnosti osvedčiť. Z hľadiska posudzovania dôvodnosti poskytovania súdnej ochrany práv predbežným opatrením význam má len to, či si konkrétne okolnosti prípadu bezodkladnú (hoc aj iba dočasnú) úpravu pomerov vyžadujú a či pre takú úpravu možno nájsť oporu v platnom práve. Odvolací súd je potom názoru, že podmienky predbežnej úpravy boli splnené i v prejednávanej veci. Otec sa návrhom vo veci samej domáha zmeny zverenia maloletého W. do svojej starostlivosti. Z obsahu spisu (predovšetkým z podania otca) vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti (na základe rozsudku Okresného súdu Galanta pod č.k. 16P 285/2012-63 zo dňa 20.05.2013 bolo ich manželstvo rozvedené), maloletý žil v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej bol na základe vyššie uvedeného rozhodnutia zverený do osobnej starostlivosti. Podľa úradného záznamu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, sa dňa 16.02.2016 na oddelenie SPOD a SK Galanta dostavil otec maloletého W. s tým, že tento uviedol, že matku maloletého a jej partnera zobrala 15.02.2016 večer kriminálna polícia a sú zadržaní údajne za omamné látky. Maloletého si zobral k sebe. Podľa správy Spojenej školy, Z., W. v školskom roku 2015/2016 prešiel na druhý stupeň, je žiakom 5.A triedy. Jeho prospech sa oproti minulému roku zhoršil. Na konci školského roku 2014/2015 bol jeho celkový priemer 1,45, teraz na polroka bol jeho priemer 2,12. W. je veľmi snaživý, ale napriek tomu sú jeho výsledky slabé, nakoľko je jeho domáca príprava slabá. Domáce úlohy má napísané cudzím písmom. Za prvý polrok vymeškal 148 hodín, všetky boli riadne ospravedlnené. V triednom kolektíve je utiahnutý, pôsobí placho a smutne, skôr vystrašene a ubolene. Podľa uznesenia Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1Tp 5/2016 podľa § 72 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa berú do väzby obvinení G. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a ďalšie (v uznesení uvedené osoby) z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Väzba obvinených sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby MS SR Leopoldov a táto sa im započítava nasledovne: obv. G. S. odo dňa 15.02.2016 o 18.45 hod. ...... Uznesenie z dôvodu podania sťažnosti nie je dosiaľ právoplatné. Maloletý W. sa nachádza v osobnej starostlivosti otca. Súd prvého stupňa si už základnú otázku, a to otázku potreby úpravy pomerov v tejto veci predbežným opatrením, nevyriešil správne. Pre rozhodovanie súdu o predbežnej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia stabilného výchovného prostredia maloletého aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo, že tu boli podstatné okolnosti pre ktoré matka maloletého nie je schopná zabezpečovať výchovu maloletého W. spochybňujúce výchovnú spôsobilosť matky (v súčasnosti je vo väzbe). Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nedostatočne prispôsobil povahu svojho rozhodnutia konkrétnym okolnostiam prípadu. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Súd prvého stupňa nevidel dôvod nariaďovať predbežné opatrenie a to z dôvodu, že v danom prípade sa o maloletého osobne stará jeho otec, nakoľko matka túto starostlivosť z dôvodu jej pobytu vo väzbe nemôže ďalej zabezpečovať, pričom súdu dosiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, z čoho súd zároveň vyvodzuje záver, že život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nie je v súčasnosti nijako bezprostredne ohrozený, keďže všetky potreby maloletého zabezpečuje jeho otec. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa pritom otec domáha len zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, hoci maloletý sa v jeho starostlivosti už fakticky nachádza. Ďalej uviedol, že okrem zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, ničoho iného sa nedomáha, súd v danom prípade nezistil ani potrebu rozhodnutia o dočasnom ponechaní maloletého v starostlivosti otca, keďže takéto rozhodnutie by nebolo podkladom pre žiadne ďalšie rozhodnutie, iba by zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom predbežných opatrení. Podľa názoru odvolacieho súdu je však záver súdu prvého stupňa nesprávny. Správne síce uviedol, že v danom prípade by prichádzalo do úvahy rozhodnutie, ktorým by ponechal maloletého v starostlivosti otca, keďže sa už oňho v súčasnosti stará, avšak nesprávne návrh otca zamietol tým, že nezistil dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenia v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu majú tú osobitosť, že ich možno nariadiť aj v prípade nie celkom dostatočného osvedčenia potreby navrhnutej úpravy, či dokonca aj pri takom osvedčení, ktoré za osvedčenie ani považovať nemožno. Rozhodujúcim bolo to, že ani jeden z rodičov nespochybnil, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, že matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 16P 285/2012-63 zo dňa 20.05.2013 je od 15.02.2016 vo väzbe a maloletý je aktuálne v starostlivosti otca. Hoci život a zdravie maloletého nie je ohrozené, je potrebné prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré zapríčinili zmenu pomerov na strane účastníkov. Momentálny stav je taký, že maloletý nie je v starostlivosti matky, ale otca, ktorá skutočnosť nie je v súlade s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 16P 285/2012-63 zo dňa 20.05.2013, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Týmto rozsudkom mal otec zároveň určenú vyživovaciu povinnosť, ktorú mal plniť mesačne k rukám matky. Za danej situácie, keď matka sa nachádza vo väzbe v dôsledku čoho sa nemôže starať o maloletého a otec si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku (či už preto, že maloletý sa nachádza u neho, resp. matka je vo väzení) sú dôvodom, pre ktorý hoci iba dočasne je potrebné návrhu otca (hoci v pozmenenej podobe) vyhovieť. Nemožno nevzhliadnuť nielen na to dôvod väzby matky maloletého, ale i na hodnotenie maloletého zo školy, z čoho je otázna i starostlivosť a výchovná spôsobilosť zo strany matky. Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú podstatnými pre nariadenie predbežného opatrenia. Povaha rozhodnutia ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa potom vyplýva a/ z faktického stavu v čase rozhodovania súdu a b/ z akceptovateľnosti pretrvávania takéhoto faktického stavu. Ak totiž kritériá zmienené už vyššie nasvedčovali o opodstatnenosti predbežnej starostlivosti otca, vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v ustanovení § 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p. by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti nemal mať a jeho prenesenie do dispozičnej sféry druhého z rodičov, resp. i inej osoby. O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo, pretože maloletý sa už v čase rozhodovania napadnutým uznesením nachádzal (fakticky) v starostlivosti otca. Pretože k žiadnej zmene v tomto nedošlo ani v odvolacom konaní, súd nariadil predbežné opatrenie tak, že ponechal maloletého v starostlivosti otca. Odôvodnenou bola preto potreba predbežnému opatreniu vyhovieť, tak že sa maloletý predbežne ponechá v starostlivosti otca a to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd podľa § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, jeho výživy, ošatenia, kultúry, štúdia atď. Pri vyjdení z obsahu zhora citovanej úpravy bolo treba za základ úvah o miere predbežne určovanej vyživovacej povinnosti matky vziať jednak to, že je tu povinnosť oboch rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa úmerne schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom toho - ktorého výživou povinného rodiča, ale tiež to, že ide iba o predbežné opatrenie, pri ktorom sa výživné určuje iba v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Rozhodnutie o povinnosti na výživné závisí na celkom bezpečnom ustálení osoby toho rodiča, ktorý by mal mať dieťa (čo aj len pre čas do konečného rozhodnutia) vo svojej starostlivosti a aj potreba celkom presného určenia platobného miesta na výživné si vyžaduje určenie prijímateľa platieb výživného celkom bezpečne (nielen ponechanie takejto otázky buď celkom na ľubovôli rodičov alebo iba na rešpektovaní vytvoreného faktického stavu súdom). Pokiaľ ide o výživné zo strany matky, pretože z dosial zisteného skutkového stavu veci súd nemá osvedčené majetkové a príjmové pomery matky maloletého, súd pri stanovení jej vyživovacej povinnosti predbežným opatrením vychádzal zo základnej povinnosti každého rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť najmenej vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré minimálne výživné je aktuálne 27,13 eura, ktorú sumu považuje súd za výživné v nevyhnutnej miere v zmysle cit. § 76 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Toto výživné umožní uspokojiť nevyhnutné základné životné potreby mal. dieťaťa do rozhodnutia súdu vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide iba o predbežnú úpravu do právoplatného skončenia konania uvedeného v bode I. výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti ním uložené nebudú plnené dobrovoľne, možno sa ich plnenia domáhať exekučne.