Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/229/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204533 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316204533.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: T. U., nar. XX. Y. XXXX, bytom P. B. P. č. XXX, proti odporkyni: P. U., nar. X. Y. XXXX, bytom P. B. P. č. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 15. marca 2016 č. k. 26C/112/2016-36 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa vstupu do nehnuteľností v katastrálnom území P. B. P., a to do domu s. č. XXX, postaveného na parc. č. 1361, zapísaného na LV č. XXXX, ako aj na pozemky prislúchajúce k tejto stavbe. Súčasne súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 33 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a 3 a § 102 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil nutnosťou splnenia základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorými sú osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, súčasne bolo potrebné preukázať vzťah medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci samej, primeranosť navrhovaného zásahu a osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ustanovenie § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p. umožňuje dočasne obmedziť vlastnícke, prípadne užívacie právo osoby k domu alebo bytu, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia voči osobe, ktorá sa nariadenia takéhoto predbežného opatrenia domáha. Navrhovateľ v návrhu poukázal na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva a vyjadril obavu zo správania odporkyne, že bude pokračovať vo svojom konaní formou útokov na jeho psychické a fyzické zdravie, ktoré sa budú stupňovať, na to že odporkyňa svojím konaním znehodnocuje spoločnú nehnuteľnosť (poškodila garážové dvere) a odnáša väčšinu hnuteľných vecí, čím ohrozuje vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, následne aj výkon rozhodnutia vo veci tohto vyporiadania. Nariadenie predbežnej úpravy preto navrhovateľ navrhol do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď pre nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil naplnenie zákonom stanovených podmienok (§ 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Zákonná požiadavka preukázania násilia, ktoré má dlhotrvajúci a stupňujúci charakter, z návrhu navrhovateľa nevyplývala, zákaz vstupu odporkyne do nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov preto nemohol obstáť, súd prvého stupňa preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ v návrhu poukazoval na narušenie spolužitia manželov od roku 1989, kedy sa stal invalidným dôchodcom s tým, že odporkyňa ho v poslednej dobe začala fyzicky aj psychicky napádať, nadávať mu a prestala mu poskytovať akúkoľvek starostlivosť, od októbra 2015 na adrese ich spoločného bydliska nebýva, v jeho neprítomnosti však chodí do spoločného domu a bez jeho súhlasu odnáša spoločné hnuteľné veci. Dňa 4.1.2016 odporkyňa svojvoľne odmontovala poistky, čím spôsobila, že v celom dome nešla elektrina, následne keď išiel navrhovateľ večer po schodoch, v dôsledku tmy spadol a poranil si ruku. Neskôr odporkyňa nechala odpojiť elektrické hodiny, ako i vodomer. Svojím dlhodobým konaním tak odporkyňa navrhovateľovi podľa jeho názoru spôsobuje psychickú ujmu a ohrozuje aj jeho fyzické zdravie. Podľa § 2 ods. 1 a položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ s návrhom na jeho zmenu nariadením predbežného opatrenia v navrhovanom znení. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa voči nemu pácha najmä psychické násilie od marca 2015. Jej konanie teda pretrváva dlhšiu dobu, pričom má opakujúci charakter, ktorú skutočnosť preukazujú trestné oznámenia (prvé bolo podané v decembri 2015) a konanie sa stupňuje. Navrhovateľ poukázal na právny základ, uvedený v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý nepredstavovalo len ustanovenie § 76 ods. 1 písm. g/, ale aj ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Súd prvého stupňa sa podľa názoru navrhovateľa posledne uvedeným zákonným ustanovením vôbec nezaoberal. V napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil prečo nebolo možné ním opísaný a dôkazmi doložený skutkový stav podriadiť aj pod ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Vzhľadom na závažnosť konania odporkyne mu tak mohla byť poskytnutá aspoň ochrana podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p., pri ktorom sa nevyžaduje preukázanie násilia, ktoré má dlhotrvajúci a stupňujúci charakter. Výpočet predbežných opatrení v ustanovení § 76 ods. 1 O. s. p. nie je taxatívny a platí aj právna zásada iura novit curia (v zmysle ktorej žiadna zo strán sporu ako účastník konania, nie je povinná učiniť právnu kvalifikáciu svojho nároku, pretože právne posúdenie prislúcha súdu). Súd prvého stupňa preto nemohol zamietnuť návrh iba z dôvodu, že podľa jeho posúdenia skutkový stav nespadá pod ustanovenie § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p., ktoré uviedol v návrhu a nevenovať sa iným možnostiam pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie prvostupňového súdu v medziach odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O. s. p.), v spojení so závislým výrokom o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania (§ 212 ods. 1 písm. b/ O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (podaného pred začatím konania vo veci samej) musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať v budúcom konaní vo veci samej a teda akú žalobu mieni podať. Len tak má súd možnosť zistiť, na čo by malo slúžiť dočasné opatrenie smerujúce k ochrane práva navrhovateľa. Prvoradým predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je existencia práva alebo nároku, ktoré by boli obsahom konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi (medzi ktorými musí jestvovať právny vzťah a z neho vyplývajúci nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované). Predbežná ochrana nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku, preto tvrdiť a osvedčiť treba také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť aj predbežným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej. Z návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len „návrh“) vyplývala požiadavka nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (keďže žiadal o poskytnutie ochrany do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Podľa ustanovenia § 76 ods. 3 O. s. p. ak súd nariadi predbežné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, súčasne v takomto predbežnom opatrení uloží navrhovateľovi podať v určenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva navrhovateľa a odporkyne nebolo doposiaľ rozhodnuté (vec nie je právoplatne skončená), neprichádzalo by do úvahy uloženie povinnosti navrhovateľovi podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože k jeho vyporiadaniu môže dôjsť až po jeho zániku, v dôsledku zániku manželstva rozvodom (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. z.“), keď iný spôsob zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol navrhovateľom tvrdený (napr. zrušením na základe rozhodnutia súdu podľa § 148 ods. 2, § 148a ods. 2 O. z.). Predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré možno zabezpečiť aj predbežným opatrením. V danom prípade právny vzťah vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v dôsledku jeho zániku zánikom manželstva rozvodom) medzi účastníkmi nevznikol a teda ani právo navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tohto dôvodu (neosvedčenia nároku navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ustanovenia § 75 ods. 2 veta druhá O. s. p. z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej (preto povinnosť tvrdenia a osvedčenia takéhoto nároku má navrhovateľ). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne (§ 144 O. z.). V prípade nezhôd medzi nimi ohľadom užívania spoločných vecí (ktoré medzi navrhovateľom a odporkyňou boli z návrhu navrhovateľa jednoznačne zrejmé), môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať, aby rozhodol súd. Takýto nárok (vo veci samej) z návrhu navrhovateľa však nevyplýval a na uvedený prípad by predbežná ochrana nároku (v prípade naplnenia všetkých ďalších zákonom stanovených podmienok) pred začatím konania vo veci samej mohla byť dôvodná. V konaní nebol splnený ani predpoklad prípustnosti a dôvodnosti navrhovaného predbežného opatrenia, keďže ochrana spoločného majetku pri nezhode manželov, ako i ochrana pred použitím fyzického alebo psychického násilia (alebo hrozby takéhoto násilia) je náležite zabezpečená inými inštitútmi hmotného práva, než spôsobom ktorého sa domáhal navrhovateľ formou predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej (navrhovateľ tak nepreukázal existenciu vzťahu medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozhodnutím vo veci samej). Ochranu fyzického alebo psychického zdravia pred použitím násilia alebo hrozby takéhoto násilia, poskytuje zase hmotnoprávny inštitút vylúčenia alebo obmedzenia užívacieho práva manžela (k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového vlastníctva manželov) podľa § 146 ods. 2 O. z., ktorého nároku vo veci samej sa navrhovateľ taktiež nedomáhal. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p. cieľom právnej ochrany bol záujem na ochrane života a zdravia (nie majetku), ktoré je násilníkom porušované alebo ohrozované a je z tohto dôvodu silnejšie ako vlastnícke právo násilníka. Preto závažné obmedzenie práva spoluvlastníka (nevstupovať do domu) musí byť vyvážené záujmom na spravodlivom usporiadaní vecí, ktorým je ochrana života a zdravia vo veci samej a nie ochrana majetku, zabezpečená inými inštitútmi hmotného práva. Argument navrhovateľa, ktorým poukazoval na odôvodnenie navrhovaného predbežného opatrenia v návrhu, právnym posúdením veci aj podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (ktorým súd môže nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal) nebolo možné prijať. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamedziť odporkyni vstup do spoločnej nehnuteľnosti, predstavuje osobitný druh nariadenia predbežného opatrenia, ktorý nemožno zamieňať s inými druhmi predbežného opatrenia, keďže by dochádzalo k obchádzaniu osobitných zákonom stanovených podmienok, oprávňujúcich k zásahu do vlastníckeho práva účastníka konania, garantovaného ústavou a medzinárodnými dohovormi (zákaz dočasného vstupu do domu alebo bytu je kompenzovaný len ochranou života a zdravia, ktoré je násilníkom porušované alebo ohrozované a povinnosť nevstupovať dočasne do domu alebo bytu predstavuje ochranu pred nepriaznivými dôsledkami kvalifikovaného negatívneho správania toho, komu sa má vstup do domu dočasne zamedziť). Možno súhlasiť s navrhovateľom, že v prípade ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. sa nevyžaduje preukázanie páchania násilia (ktoré má dlhotrvajúci a stupňujúci charakter), avšak takémuto inému druhu predbežného opatrenia musí zodpovedať adekvátny opis rozhodujúcich skutočností, ako aj odlišná formulácia návrhu výroku súdneho rozhodnutia, ktorá nemôže byť totožná s návrhom na predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p., ktoré by tak stratilo zmysel. Súhlasiť možno s navrhovateľom aj v tom, že právna zásada iura novit curia (v zmysle ktorej účastník konania nie je povinný právne kvalifikovať svoj nárok, keďže právne posúdenie prislúcha súdu) platí pre súd aj v danej veci. Rovnako však platí, že súd je viazaný návrhom výroku súdneho rozhodnutia účastníka konania (navrhovateľa), t.j. petitom návrhu, ktorým si, v spojení s opisom rozhodujúcich skutočností, zvolil navrhovaný druh predbežného opatrenia. Tým urobil voľbu aj z hľadiska požiadaviek stanovených zákonom pre nariadenie tohto typu predbežného opatrenia. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvého stupňa správne právne posúdil skutkový stav podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ O. s. p.. Navrhovateľ síce správne uvádza, že výpočet predbežných opatrení v ustanovení § 76 ods. 1 O. s. p. je demonštratívny (príkladmý), to ale znamená, že ak by sa navrhovateľ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal iného druhu predbežného opatrenia, než sú jednotlivé druhy predbežných opatrení vymedzené v ustanovení § 76 ods. 1 O. s. p., nebol by bez ďalšieho daný dôvod na zamietnutie takéhoto návrhu (zákon pripúšťa, aby navrhovateľ navrhol a formuloval výrok predbežného opatrenia aj iným spôsobom, na základe ktorého by mu následne súd mohol vyhovieť). O taký prípad tu však nešlo, z dôvodu presnej a jednoznačnej formulácie návrhu výroku nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľom, čomu zodpovedal aj obsah samotného návrhu. Súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže nahrádzať vôľu strán, prejavenú v opise rozhodujúcich skutočností a v návrhu výroku súdneho rozhodnutia, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Predbežná úprava pomerov prichádza do úvahy len v prípadoch, ak by samotné vedenie sporu mohlo bez nej už stratiť zmysel, prípadne ak je daná existencia inej závažnej príčiny, pre ktorú sa javí nevyhnutné pomery určitým spôsobom stabilizovať pred konečným rozhodnutím vo veci samej. Z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil prvoradý predpoklad predbežnej úpravy súdnym rozhodnutím a to danosť tvrdeného nároku, o ochranu ktorého sa žiada (nárok na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktorého ohrozenie alebo porušenie by bolo možné efektívne chrániť predbežným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej a ochranu psychického a fyzického zdravia, ako i ochranu majetku, dostatočne zabezpečujú vyššie uvedené inštitúty hmotného práva, súd prvého stupňa postupoval správne keď návrh navrhovateľa zamietol. Nebol preto daný dôvod zaoberať sa argumentáciou navrhovateľa v odvolaní o dlhotrvajúcom a stupňujúcom sa charaktere násilného konania odporkyne. Javí sa však potrebné uviesť, že z tvrdení navrhovateľa, vrátane tvrdení obsiahnutých v zápisniciach o ním podaných trestných oznámeniach, vyplývalo, že konanie odporkyne primárne smeruje k nedovolenej svojpomoci týkajúcej sa majetku, nie vyvíjaniu násilia smerujúceho voči životu a zdraviu navrhovateľa (odnášanie hnuteľných vecí zo spoločného domu účastníkov bez jeho súhlasu, ako i poškodenie vchodových dverí, osvedčovalo mimoriadne závažné nezhody účastníkov ohľadom užívania spoločných vecí ako manželov, na riešenie ktorých slúžia vyššie uvádzané hmotnoprávne inštitúty, ktoré neboli využité). Poškodenie zdravia navrhovateľa pri jeho páde na schodoch v dome bolo dôsledkom jeho vedomého pohybovania sa v ňom bez náhradného riešenia osvetlenia (čo vyplýva z ním predloženej Zápisnice o trestnom oznámení z 5.2.2016). Z tvrdení navrhovateľa o odmontovaní el. poistiek, ako aj vodomeru zo strany odporkyne nebolo zrejmé, či nedošlo k závažnej nezhode manželov aj ohľadom úhrady nákladov na dodávku elektrickej energie a vody, kto z manželov bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, aká bola platobná morálka (na faktúre č. 3016720040 Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s., vystavenej 29.2.2016, predloženej navrhovateľom spolu s návrhom, sa uvádza, že bola navrhovateľovi vystavená za prerušenie dodávky vody a jej obnovenie z dôvodu neplatenia), v dôsledku čoho došlo k zmene odberateľa (navrhovateľ predložil ním uzavretú zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou z 1.3.2016, ako odberateľ v domácnosti v predmetnom rodinnom dome, ako i uzavretú zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy). Z návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva účastníkov tiež vyplývalo, že závažné nezhody mali manželia už v minulosti, odporkyňa mala obviniť navrhovateľa z toho, že ju fyzicky napadol a týral, navrhovateľ mal byť následne dva roky vo vyšetrovacej väzbe a pre nepreukázanie mu žiadneho napadnutia mal byť prepustený na slobodu, následne mal podľa jeho tvrdení odporkyni odpustiť a ona stiahla jej návrh na rozvod ich manželstva. Odvolaciemu súdu za opísaného stavu vecí neostávalo iné než konštatovať vecnú správnosť napadnutého uznesenia v časti zamietajúcej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, rovnako v závislej časti o poplatkovej povinnosti (v ktorej časti nebolo rozhodnutie napadnuté špecifickými odvolacími námietkami a vec poplatkovej povinnosti bola súdom prvého stupňa tiež správne právne posúdená) a preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd, zhodne ako súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania, nerozhodoval, keďže zamietavé rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, odvolanie voči takémuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa a ani potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, sa protistrane navrhovateľa (odporkyni) nedoručuje podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O. s. p., odporkyňa nebola zapojená do konania a preto nebol daný dôvod rozhodovať o náhrade trov konania medzi účastníkmi. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.