Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204872 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316204872.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté deti: J. J., nar. XX.XX.XXXX, a M. J., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matka: Mgr. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. XXX/X, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 6, a otec: Ing. P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. XXX/X, prechodne bytom I., J. X, zastúpený spoločnosťou: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, za účasti Linky detskej istoty, n. o., Bratislava - Staré Mesto, Fialkové údolie 5, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 25P/2/2016-58 zo dňa 24.03.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým sa až do právoplatného skončenia tohto konania dočasne upravuje styk otca s maloletými deťmi, a to tak, že tento styk sa bude realizovať každý týždeň v kalendárnom roku v stredu v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., prípadne v iný deň podľa vzájomnej dohody, avšak vždy v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., v priestoroch Linky detskej istoty, n. o., Bratislava - Staré Mesto, Fialkové údolie 5, v prítomnosti matky a pracovníka Linky detskej istoty. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť. Rodičia a pracovník Linky detskej istoty, n. o. sú povinní navzájom sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch znemožňujúcich realizáciu styku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 5, 6, 8, § 76 ods. 1 a 4 O.s.p., § 36 ods. 1 a § 25 ods. 3 Zákona o rodine, vecne tým, že sa oboznámil s návrhom matky, ktorým sa domáhala úplného zákazu styku otca s maloletými deťmi predbežným opatrením, pričom po preskúmaní tohto návrhu ako aj listinných dôkazov k nemu pripojených mal súd za osvedčené, že maloleté deti aktuálne pociťujú v dôsledku realizácie styku s otcom zvýšený stres, a že sa k tomuto styku stavajú odmietavo. Súd sa však nestotožnil s tvrdením matky ohľadom príčiny takéhoto odmietavého postoja maloletých detí vo vzťahu k otcovi. Matka totiž všetku zodpovednosť za súčasný postoj maloletých detí k otcovi pripisuje práve otcovi a jeho nevhodnému správaniu, s čím však nemožno bezvýhradne súhlasiť. Z konania č.k. 16P/7/2014, v rámci ktorého sa rozhoduje o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, mal súd za jednoznačne preukázané, že problematická situácia v rodine maloletých detí nie je zapríčinená dôvodmi na strane otca, ale zlou vzájomnou komunikáciou medzi oboma rodičmi maloletých detí. Uvedené sa konštatuje nielen v znaleckom posudku č. 2/2015, ktorý bol vo veci vypracovaný, ale aj kolíznym opatrovníkom, ktorý je so situáciou v rodine podrobne oboznámený, a ktorý na pojednávaní vo veci dňa 28.10.2015 skonštatoval, že jednoznačným problémom je komunikácia medzi rodičmi. Svoju vinu na negatívnom postoji maloletých detí k otcovi tak nenesie len otec, ale i matka, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom okresného súdu č.k. 24P/32/2014-62 zo dňa 05.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/77/2014-151 zo dňa 10.12.2014. Podľa názoru kolízneho opatrovníka, ale aj učiteľky materskej školy, ktorú v súčasnosti navštevujú maloleté deti, pritom nemožno vylúčiť, respektíve možno pripustiť, že maloleté deti sú vo svojom negatívnom postoji k otcovi ovplyvňované priamo či nepriamo, vedome alebo nevedome ich matkou, ktorá má na deti vďaka osobnej starostlivosti o ne nevyhnutne vplyv. Učiteľka materskej škôlky súdu uviedla, že jej sa otec maloletých detí nezdá byť nenormálny, nebezpečný ani agresívny, a že maloleté deti sú vo vzťahu k nemu niekým určite ovplyvňované, učiteľka ďalej poukázala i nato, že v poslednej dobe deti vôbec nechodia do materskej školy v dňoch, keď si má po ne prísť otec, čím sa otcovi znemožňuje styk s deťmi tak, ako to ostatným rozhodnutím nariadil súd. Z uvedeného zároveň podľa názoru súdu vyplýva, že by bolo naivné pokladať odporúčanie centra ohľadom pauzy v styku maloletých detí s otcom za vhodné riešenie (viď č.l. 51). Odporúčanie, ktoré centrum dáva, totiž predpokladá, že počas dočasnej pauzy v styku otca s deťmi bude matka maloleté deti vo vzťahu k otcovi pozitívne ovplyvňovať a postupne ich tak pripraví na opätovné stretávanie sa s otcom. Z toho, čo má súd zatiaľ za osvedčené, však možno jednoznačne predpokladať, že matka túto úlohu zrejme nezvládne. Práve naopak hrozí, že ak súd matkinmu návrhu vyhovie, a teda hoci len dočasne úplne zakáže styk otca s maloletými deťmi, vzťahy medzi otcom a deťmi budú ešte problematickejšie a opätovný kontakt s otcom budú deti následne nadväzovať ešte ťažšie. Súd pritom na strane otca nezistil žiadne okolnosti či dôvody, pre ktoré by bol tento nespôsobilý na styk s vlastnými deťmi. Súd si tiež nemyslí, že by bolo v najlepšom záujme maloletých detí úplne ich odtrhnúť od kontaktu s otcom, a to napriek tomu, že v súčasnosti pociťujú z otca skôr úzkosť. Súd pritom zohľadnil najmä tú skutočnosť, že matke sa nepodarilo osvedčiť, že by deti túto úzkosť pociťovali z dôvodov výlučne na strane otca. Jediné, čo má súd dosiaľ za osvedčené, sú problematické vzájomné vzťahy i komunikácia medzi rodičmi, do ktorých sú celkom nevhodne zaťahované aj maloleté deti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nevidí žiaden dôvod na to, aby návrhu matky vyhovel a zakázal styk otca s maloletými deťmi. Súd však zároveň nemohol ignorovať skutočnosť, že maloleté deti aktuálne trpia v dôsledku vzniknutej situácie zvýšeným stresom, a že styk s otcom vnímajú ako neprimeranú záťaž, ktorá preukázateľne nepriaznivo ovplyvňuje ich zdravotný stav. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je totiž povinnosťou súdu sledovať primárne záujem maloletých detí, ktorý by v danom prípade nebol celkom zohľadnený, ak by sa úprava styku mala realizovať v zmysle ostatnej úpravy, a teda ak by súd týmto uznesením návrh matky iba bez ďalšieho zamietol. Súd sa preto rozhodol dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že tento sa bude realizovať v priestoroch Linky detskej istoty, n. o., a to za súčasnej prítomnosti matky i pracovníka uvedenej neziskovej organizácie. Prítomnosť matky pri realizácii styku súd nariadil, nakoľko v tejto časti zohľadnil odporúčanie centra, dané v jeho vyjadrení zo dňa 29.02.2016 (viď č.l. 51) a zohľadnil tiež skutočnosť, že deti sú aktuálne silne citovo naviazané práve na svoju matku, ktorá im dodáva pocit istoty a bezpečia. Súd sa teda v danom prípade rozhodol dočasne nariadiť tzv. asistovaný styk maloletých detí s otcom, t.j. styk za asistencie a pod odborným dohľadom tretej, nezainteresovanej osoby, ktorá bude pri realizácii uvedeného styku plniť predovšetkým úlohu kontrolného, ale i poradenského či zmierlivého prvku. Nariadenie takéhoto asistovaného styku pritom prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď existuje dôvodná obava, že dochádza k nevhodnému pôsobeniu rodiča na deti, prípadne, ak styk rodiča s deťmi nebol dlho realizovaný. Týmto opatrením chce pritom súd jednak zabrániť tomu, aby bolo otcovi, ale aj maloletým deťom úplne znemožnené zostať vo vzájomnom kontakte, pretože tým by sa mohlo odcudzenie maloletých detí od otca ešte väčšmi prehĺbiť, čo podľa názoru súdu nie je v najlepšom záujme maloletých detí, a jednak ním chce maloleté deti uchrániť pred tým, aby bol v dôsledku stresu, ktorý deti pociťujú pri realizácii styku za súčasných podmienok, ohrozený ich zdravý psychický i fyzický vývin. Pre Linku detskej istoty, n. o., ako zariadenia, v priestoroch ktorého sa má styk otca s maloletými deťmi v zmysle tohto rozhodnutia realizovať, sa pritom súd rozhodol najmä preto, že uvedená nezisková organizácia má v poskytovaní asistencie pri realizácii styku rodiča s dieťaťom potrebnú prax a jej pracovníci disponujú odbornými schopnosťami potrebnými na to, aby toto opatrenie súdu, hoci len dočasné, splnilo svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dočasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento styk sa bude realizovať každý týždeň v kalendárnom roku v stredu v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., prípadne v iný deň podľa vzájomnej dohody, avšak vždy v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. v priestoroch Linky detskej istoty, n. o., Bratislava - Staré Mesto, Fialkové údolie 5, v prítomnosti matky a pracovníka Linky detskej istoty. Z uvedeného zároveň vyplýva, že styk otca s maloletými deťmi sa má realizovať predovšetkým v stredu, ak by ale strany zúčastnené na styku dospeli k vzájomnej dohode ohľadom iného dňa v týždni, nie je vylúčené, aby sa styk realizoval v iný deň než v stredu, vždy sa však musí realizovať v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ sa čiastočne stotožnil so závermi prvostupňového súdu a nemá námietky proti dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi za prítomnosti tretej nezávislej osoby, keď akýkoľvek styk s deťmi je pozitívnym posunom oproti súčasnej situácii, keď matka viac ako dva roky sabotuje rozhodnutia súdov. Podľa odvolateľa by sa však styk mal realizovať častejšie a to aspoň v rozsahu, v akom bol upravený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/77/2014-151 zo dňa 10.12.2014, pričom za najvhodnejšie miesto vzhľadom na vzdialenosť nepovažuje Linku detskej istoty, n. o. Bratislava a navrhuje styk realizovať napr. v ÚPSVaR Nové Zámky - pracovisko Šaľa, resp. v inom občianskom združení v bezprostrednej blízkosti bydliska mal. detí. Stotožnil sa so záverom súdu, že nie je dôvod na zákaz styku otca s deťmi, avšak odmieta záver, že dôvodom súčasnej situácie je zlá komunikácia medzi rodičmi, za ktorú by mali byť zodpovední obaja rodičia, poukazujúc aj na konanie sp. zn. 16Em/4/2014 vo veci výkonu rozhodnutia o realizácii styku otca s mal. deťmi, z ktorého vyplýva, že v drvivej väčšine prípadov sa styk neuskutočnil z dôvodov na strane matky mal. detí, za obdobie od 16.12.2014 do 12.04.2016 sa uskutočnil 11 krát a 98 krát bol znemožnený zo strany matky, ktorá nerešpektuje právoplatné rozhodnutia súdov. Odvolateľ spochybnil objektívnosť stanoviska Mgr. S. S., ktorá vychádzala výlučne z tvrdení matky bez toho, aby sa stretla aj s otcom detí. Otec poukázal na to, že on nemá žiaden vplyv na vznik napätých a stresových situácií, tieto vytvára výlučne matka svojím správaním a postojom. Neexistuje žiadna negatívna skutočnosť ani skúsenosť detí s ich otcom, s ktorým mali pred začatím rozvodového konania veľmi dobrý vzťah, negatívny obraz o svojom otcovi je výsledkom pôsobenia matky. Matka a ani kolízny opatrovník odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že nariadený asistovaný styk v priestoroch nezávislej odbornej neziskovej organizácie považuje matka za prijateľný kompromis, i keď sa domáhala zákazu styku, keď asistovaný styk môže prispieť k tomu, aby deti nezažívali stresové situácie. Matka si je vedomá dôležitosti role otca v živote maloletých detí a právo otca na styk s deťmi. Matka maloletá deti v žiadnom prípade neovplyvňuje a nie je pravda, že by otca pred deťmi vykresľovala negatívne. Aj v znaleckom posudku č. 2/2015 sa uvádza, že deti nemajú k otcovi vytvorené bližšie citové väzby. Aktuálne nie je v záujme maloletých detí častejší styk ako raz týždenne, nakoľko deti trpia zvýšeným stresom v dňoch, kedy sa majú stretnúť s otcom a styk vnímajú ako neprimeranú záťaž. Matka nevylučuje možnosť, aby sa neskôr po určitej dobe styk realizoval častejšie, za predpokladu, že si deti k otcovi postupne vybudujú vzťah a nebudú pociťovať stres a strach pri stretnutiach s ním. K námietke otca týkajúcej sa miesta organizácie matka uviedla, že pred vzdialenosťou sídla organizácie od bydliska detí treba uprednostniť hľadisko odbornosti a profesionality tejto organizácie, ktorá má v poskytovaní služieb v oblasti asistovaného styku bohaté skúsenosti, pričom matka zistila, že Linka detskej istoty n. o. nemá pobočky mimo Bratislavy. V tejto organizácii už aj prebehlo prvé spoločné stretnutie za účasti matky, otca, maloletých detí a dvoch pracovníčok, čím je preukázaný záujem matky na absolvovaní týchto stretnutí. Čo sa týka odmietavého postoja detí voči otcovi, matka zotrváva na skutočnostiach uvedených v návrhu a vyčíta súdu prvého stupňa, že vôbec neprihliadol na tieto skutočnosti, poukazujúc najmä na podané trestné oznámenia. Matka opätovne zdôraznila, že z jej strany nedochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu detí voči otcovi ani k znemožňovaniu styku. Zo strany otca ide o neprimerané vynucovanie si rodičovských práv nehľadiac na názor a záujem maloletých detí. Napäté a stresové situácie vyvolal vždy sám otec, zo začiatku s asistenciou polície a neskôr svojím správaním, ktoré spočívalo v nútení detí, aby s ním trávili čas aj za cenu fyzických útokov na deti a v zastrašovaní detí políciou. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a je potrebné ho potvrdiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, aj keď sú toho času stále manželmi, na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/7/2014 prebieha konanie o rozvode ich manželstva, konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Maloleté deti žijú v súčasnosti s matkou. Rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva boli upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 24P/32/2014-62 zo dňa 05.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/77/2014-151 zo dňa 10.12.2014, a to tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi sa uložila vyživovacia povinnosť na obe maloleté deti a zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený týkať sa s maloletými deťmi v každom párnom týždni v kalendárnom roku v pondelok a v stredu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloleté deti si v pondelok a v stredu prevezme v školskom zariadení a v prípade ich neúčasti v školskom zariadení a v sobotu v mieste ich bydliska a v mieste ich bydliska je povinný maloleté deti vždy po ukončení styku odovzdať matke, ktorá je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Dňa 18.03.2016 na súde prvého stupňa podala matka návrh vo veci samej i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu styku otca s maloletými deťmi. Návrh matka odôvodnila tým, že maloleté deti majú z otca strach a odmietajú sa s ním stretávať. Matka tiež argumentovala zdravotnými ťažkosťami maloletých detí, ako sú napríklad bolesti brucha, hlavy, zvracanie, hnačky, pomočovanie, ktorými deti trpia po každom stretnutí s otcom. Podľa tvrdení matky si tento negatívny postoj maloletých detí zavinil otec sám svojím nevhodným a agresívnym správaním. Na preukázanie svojich tvrdení matka k návrhu doložila aj viacero lekárskych potvrdení, všetky sú pritom vydané pediatričkou maloletých detí MUDr. I. Z., z ktorých vyplýva odmietavý postoj maloletých detí k otcovi (č.l. 27, 28, 29), ako aj to, že maloleté deti aktuálne pociťujú zvýšený stres (č.l. 43, 44, 45). Matka tiež k návrhu doložila správu z diagnosticko-psychologického vyšetrenia (č.l. 49) a Vyjadrenie zo dňa 29.02.2016 vo veci maloletých detí (č.l. 51), ktorých sa týka toto konanie, pričom správu i vyjadrenie vypracovalo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Komárne (ďalej len „centrum“). Zo správy i z vyjadrenia pritom vyplýva, že deti sa s otcom nechcú stretávať ani za prítomnosti matky, a že deti sú aktuálne v zlom psychickom rozpoložení, nie je preto vhodné vystavovať ich novým stresovým situáciám tým, že deti budú nútené stretávať sa s otcom. Vzhľadom na uvedené centrum odporúča nevynucovať stretávanie detí s otcom násilím, ďalej centrum odporúča nariadiť pauzu v styku otca s deťmi na dobu troch, resp. štyroch mesiacov, počas ktorej matka deti pripraví na stretávanie s otcom v jej prítomnosti, následne centrum odporúča uskutočňovať stretnutia detí s otcom za prítomnosti matky na verejných priestranstvách. V konaní o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, vedenom pod sp. zn. 16P/7/2014, bol dňa 30.01.2015 vypracovaný znalecký posudok č. 2/2015 znalcom z odboru psychológia a z odvetvia poradenská psychológia, pričom na strane 16 uvedeného posudku sa konštatuje, že obaja rodičia by si mali uvedomiť, že nie sú súpermi, ale partnermi pri výchove maloletých detí, preto sa rodičom zároveň odporúča zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu. V znaleckom posudku sa ďalej uvádza, že maloleté deti nemajú k otcovi vytvorený prirodzený vzťah, u maloletého M. sa v prítomnosti otca zvyšuje úzkosť, maloletá J. naopak z otca strach nemá, hoci aj jej vzťah k otcovi je skôr rozpačitý a nevyhranený (strana 15 posudku). Napriek uvedeným zisteniam sa v závere posudku konštatuje, že sa odporúča zabezpečiť pravidelný styk otca s maloletými deťmi, a to dokonca dvakrát do týždňa (strana 18 posudku). Z uvedeného znaleckého posudku teda jednoznačne vyplýva, že hlavným problémom pri výchove maloletých detí je problematická vzájomná komunikácia rodičov maloletých detí. V uvedenom duchu sa pritom v rámci konania č.k. 16P/7/2014 na pojednávaní dňa 28.10.2015 vyjadril i kolízny opatrovník, keď uviedol, že v rodine maloletých detí je jednoznačným problémom komunikácia medzi rodičmi. Aktuálne je v konaní č.k. 16P/7/2014 nariadené doplňujúce znalecké dokazovanie, nakoľko sa rodičia stále nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. Zákonodarca v ustanovení § 76 ods. 1 O.s.p. uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne upraviť styk rodiča s dieťaťom, resp. tento i zakázať. I keď sa to v citovanom ustanovení § 102 ods. 1 O.s.p. výslovne neuvádza, v kontexte s ustanovením § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Vydanie predbežného opatrenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť žalobou uplatneného práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti, uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich, resp. do starostlivosti tretej osoby, a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto prvostupňový súd správne rozhodol na základe uvedených skutočností. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, všetci účastníci budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletého dieťaťa) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98). Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu SR z 31. marca 2010, č.k. I. ÚS 120/2010-15). S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané, resp. osvedčené okolnosti prípadu odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, spočívajúce v potrebe zmeny doterajšej úpravy styku rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 24P/32/2014-62 zo dňa 05.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/77/2014-151 zo dňa 10.12.2014. Bolo preukázané, že doterajšia úprava styku sa plnohodnotne nerealizuje (pričom v tomto konaní nie je rozhodujúce, či je tomu tak z dôvodov na strane otca alebo matky), keď matka viacerými lekárskymi správami ako aj správami psychologičky preukázala, že pre maloleté deti je doterajšia realizácia styku neprimerane stresujúca. Medzi rodičmi došlo k zhode aspoň v tom, že matka ustúpila od pôvodného návrhu na dočasný úplný zákaz styku a vyjadrila súhlas s asistovaným stykom v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, s ktorým v zásade súhlasí aj otec, s výhradou, že tento by mal prebiehať častejšie a v mieste bližšom k miestu bydliska maloletých detí. Odvolací súd sa nestotožňuje s vyššie uvedenými námietkami otca a považuje za dôvodné vyjadrenie matky, ani podľa odvolacieho súdu aktuálne nie je v záujme maloletých detí častejší styk ako raz týždenne, prihliadnuc na zvýšený stres pre deti v dňoch, kedy sa majú stretnúť s otcom a styk vnímajú ako neprimeranú záťaž. Zároveň je potrebné zdôrazniť dočasnosť predmetnej úpravy styku, pričom v prípade prehĺbenia väzieb medzi maloletými a otcom bude možné uvažovať o rozšírení tohto styku. Prioritné bude, aby sa otázka styku otca s maloletými deťmi vyriešila v konaní vo veci samej, aktuálne v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorom je aktuálne nariadené doplnenie znaleckého dokazovania, ktoré by malo zabezpečiť komplexný a objektívny pohľad na situáciu maloletých detí a najmä na zodpovedanie základnej otázky, čo je v ich najlepšom záujme. K námietke otca týkajúcej sa miesta organizácie (Linky detskej istoty, n.o. Bratislava) matka dôvodne uviedla, že pred vzdialenosťou sídla organizácie od bydliska detí treba uprednostniť hľadisko odbornosti a profesionality tejto organizácie, ktorá má v poskytovaní služieb v oblasti asistovaného styku bohaté skúsenosti, pričom Linka detskej istoty n.o. nemá pobočky mimo Bratislavy. V tejto organizácii už aj prebehlo prvé spoločné stretnutie za účasti matky, otca, maloletých detí a dvoch pracovníčok. Vzdialenosť a možnosti spojenia medzi I. a G. pritom nie sú také, že by rodičov ako aj maloleté deti neprimerane zaťažovali. Odvolací súd zároveň nemal preukázané, že otcom navrhovaný ÚPSVaR Nové Zámky - pracovisko Šaľa, má reálne podmienky na realizáciu asistovaného styku, otec neoznačil žiadne konkrétne občianske združenie v bezprostrednej blízkosti bydliska mal. detí, v ktorom by sa mohol asistovaný styk realizovať. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že prvoradým je záujem dieťaťa, ktoré má právo na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a preto je v jeho najlepšom záujme, aby si budovalo aj vzťah s otcom. Je preto povinnosťou matky, aby pri výchove detí primerane prihliadala aj na miesto otca v živote detí a vytvárala podmienky na realizáciu styku. Zároveň je povinnosťou otca, aby k realizácii styku s deťmi pristupoval zodpovedne, rešpektoval najmä záujem a potreby detí. Rodičia by si mali tiež uvedomiť, že je ich povinnosťou snažiť sa riešiť všetky prípadné nezhody či problémy vo veci styku otca s maloletými vzájomnou komunikáciou, keďže naďalej majú zachované právo dohody o styku otca s maloletými deťmi. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.