KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trnava1. 11. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/45/2016 z 1. 11. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 1. novembra 2016, sp. zn. 24CoP/45/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2316207459.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/45/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207459
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316207459.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: J. S., narodená X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov: matka U. S., narodená
XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, F., a otec Q. S., narodený X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., o
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
12P/181/2016-17 zo dňa 17.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloleté dieťa
ponechal v starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, otcovi sa uložil
povinnosť dočasne platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 70 eur mesačne s tým, že výživné je
splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej a upravil styk tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým
dieťaťom každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok a vo štvrtok v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. a
každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 12.00 hod. do nedele do 14.00 hod., a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej s tým, že matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi styk v
stanovenom čase umožniť. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení §
74 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 75 ods. 6, ods. 8, § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželmi,
avšak toho času spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu neboli dosiaľ súdom upravované. Maloleté dieťa sa aktuálne nachádza v starostlivosti matky.
Na Okresnom súde Galanta sa pod sp. zn. 16P/20/2016 vedie konanie o rozvode manželstva rodičov
maloletej a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Uvedené
konanie nie je dosiaľ právoplatne ukončené. Dňa 28.4.2016 si na Okresnom súde Galanta podala matka
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd dočasne kompletne upravil
rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, a to spôsobom
konkretizovaným v návrhu, nakoľko od času, kedy matka spolu s maloletou opustila domácnosť otca,
tento na výživu maloletej ničím neprispieva a nerešpektuje ani priania matky ohľadom styku otca s
maloletou. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 5.5.2016 súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa
spolu aktuálne nežijú, a že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Pokiaľ ide o styk otca
s maloletou, matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že ona na úprave tohto styku trvá, nakoľko otec
si vždy presadzuje len svoje záujmy a je preto ťažké sa s ním dohodnúť. Naopak otec vyslovil želanie,
aby styk zostal ponechaný bez úpravy súdu a realizoval sa tak ako doposiaľ, t. j. po vzájomnej dohode
oboch rodičov. Pokiaľ ide majetkové pomery rodičov, súd predbežne zistil, že obaja sú zamestnaní,



pričom matkin mesačný príjem dosahuje výšku 250 až 300 eur a otcov mesačný príjem je okolo 700 eur.
Matkine výdavky sú 200 eur na bývanie a 150 eur na maloletú, otec svoje mesačné výdavky vyčíslil na
356 eur. Ani jeden z rodičov nemá okrem vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorej sa týka toto konanie,
inú vyživovaciu povinnosť.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na
nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný. Rodičia maloletého
dieťaťa spolu toho času nežijú, pričom sa nevedia dohodnúť ohľadom úpravy výkonu ich rodičovských
práv a povinností, do úvahy preto prichádza rozhodnutie súdu, ktorým sa tieto práva a povinnosti upravia
v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Nariadeným predbežným opatrením sa najmä otcovi uloží
povinnosť prispievať na výživu maloletej, keďže si túto svoju povinnosť dobrovoľne neplní, a tiež sa
upraví styk otca s maloletou, nakoľko sa rodičom ťažko hľadá konsenzus i v tejto otázke. Osobnú
starostlivosť o maloletú aktuálne zabezpečuje jej matka. Otec túto starostlivosť nijako nespochybňuje,
jej nedostatky neboli dosiaľ súdu signalizované ani inak, súd preto maloletú dočasne ponechal v
starostlivosti matky, hoci táto žiadala zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti. Na zverenie
maloletej do starostlivosti matky, v ktorej sa už maloletá fakticky nachádza, však nie je daný dôvod,
súd prvej inštancie preto maloletú predbežným opatrením do starostlivosti matky nezveril, ale ju v tejto
starostlivosti iba ponechal. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že otec aktuálne na výživu maloletej
ničím neprispieva, hoci mu zo zákona o rodine vyživovacia povinnosť vyplýva. Súd prvej inštancie
preto otca zaviazal na dočasné platenie výživného vo výške 70 eur mesačne, nakoľko mal zato, že
suma výživného v tejto výške je s ohľadom na vek a aktuálne potreby maloletého dieťaťa predbežne
dostačujúca, a že otcovi jeho majetkové pomery umožňujú dočasne platiť výživné v uvedenej výške,
keďže po odrátaní všetkých jeho výdavkov od jeho príjmov, ktoré uviedol kolíznemu opatrovníkovi,
mu mesačne zostane suma vo výške 344 eur, t. j. suma prevyšujúca sumu životného minima o 1,7-
násobok. Súd prvej inštancie taktiež upravil styk otca s maloletou, a to spôsobom, ktorý vo svojom
návrhu žiadala matka. Dočasnou úpravou styku otca s maloletou sa totiž podľa názoru súdu prvej
inštancie predíde nezhodám rodičov, pokiaľ ide o styk otca s maloletou a zároveň sa touto úpravou
naplní požiadavka rešpektovania práva otca i maloletého dieťaťa na vzájomný styk. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd prvej inštancie zato, že v danom prípade
existuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a rozhodol preto tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie otec v zmysle § 205 ods.
2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 205 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu otec pripojil Služobný
kalendár 2016, Úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 4.4.2016, detaily
obratu z Internetbankingu W., a.s., platobné doklady SIPO II s poštovými poukazmi. V odvolaní uviedol,
že je zamestnancom Q. B. W. ako príslušník R. Y. Z. a G. G. v F.. V prílohe prikladá služobný kalendár
na rok 2016, z ktorého vyplýva, že je v službe každý tretí deň na 24 hodín a následne má 2 dni
pracovného voľna, môžu sa mu však vyskytovať aj nepredvídateľné služby v podobe „povolania do
pohotovosti“. Zo služobného kalendára jasne vyplýva, že dni, ktoré vymedzil súd prvej inštancie na
styk otca s maloletou, sú v niektorých týždňoch nezlučiteľné s dňami výkonu jeho služby a tým pádom
bude takto znemožnený styk s maloletou. Otec má záujem stretávať sa s maloletou čo najčastejšie,
predovšetkým počas jeho pracovného voľna. Styk s maloletou mu matka nie vždy umožnila a týmto
postojom mu znemožňovala riadne vykonávať jeho rodičovské práva a povinnosti. Nakoľko vo veci styku
rodičia nenachádzali konsenzus, rozhodol sa riešiť situáciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a
dostavením sa na príslušný úrad sa snažil dosiahnuť pravidelnejší kontakt s maloletou predovšetkým
z dôvodu odsťahovania sa matky s maloletou dňa 26.3.2016. Od návštevy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny styk s maloletou prebiehal po vzájomnej dohode rodičov a tak je tomu dodnes. Úprava
styk s maloletou je kontraproduktívna vzhľadom na jeho špecifické zamestnanie, keďže aj z tých mála
dní, ktoré má k dispozícii na stretávanie sa s maloletou, musí byť v niektorých prípadoch v službe.
Nie je pravdou, že by na maloletú neprispieval alebo sa nepodieľal na jej výžive. V čase, keď je
maloletá v jeho starostlivosti, zabezpečuje jej stravu a aktuálne nutné oblečenie a keď je maloletá u
matky, prispieva na ňu finančne a usiluje sa zabezpečovať aj domáce suroviny pre stravu maloletej.
Mesačný príjem otca je okolo 700 eur, má niekoľko úverov, ktoré predstavujú mesačné výdaje vo výške



299,41 eur, náklady na bývanie sú v sume 146,48 eur, na maloletú platí poistné vo výške 23 eur
mesačne, teda mesačné výdaje predstavujú dokopy sumu 468,89 eur. Po odčítaní všetkých výdavkov
od príjmov, mu zostane suma 230 eur, z ktorej ešte platí stravu maloletej a ostané nevyhnutné veci.
Súdom prvej inštancie určená výška výživného je neadekvátna vzhľadom na jeho mesačné výdavky
ako aj na skutočnosť, že v súčasnosti s maloletou trávi rovnaký čas ako matka. Ďalej otec uviedol,
že predbežné opatrenie je potrebné nariadiť iba vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu
porušených a ohrozených práv účastníkov, pričom je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Vo veciach
starostlivosti o maloleté deti je potrebné posudzovať nevyhnutnosť vydania predbežného opatrenia vždy
z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktorý je v takýchto konaniach prioritný. Len v prípade osvedčenia
bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, alebo osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
predbežným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci.

5. Matka a kolízny opatrovník maloletej odvolací návrh nepodali.

6. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí.
Otcovi vždy umožní stretávanie, keď mu služba padne na deň, ktorý má určený, vždy mu umožní
stretnutie nasledujúci deň. Otec kúpil maloletej za celú dobu iba dve tričká, všetky potrebné veci
zaobstaráva ona sama. Suma 70 eur je nevyhnutné minimum, ktoré ani zďaleka nestačí na pokrytie
základných potrieb dieťaťa, preto bola nútená nájsť si zamestnanie počas rodičovskej dovolenky.
Skutočnosti opísané v odvolaní pokladá miestami za hmlisté a nesprávne.

7. Kolízny opatrovník maloletej sa k doručenému odvolaniu otca nevyjadril.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).
Civilný mimosporový poriadok vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a
iných opatreniach súdu v ustanoveniach § 360 až § 369.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362
ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase podania odvolania, § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), f) Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods.
1 písm. e), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a
dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením ponechať maloletú v starostlivosti matky, uložiť otcovi
povinnosť platiť na maloletú výživné a upraviť styk otca s maloletou do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.



11. V čase podania návrhu matkou a rozhodovania súdu prvej inštancie bola účinná úprava predbežných
opatrení v ustanoveniach § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku:

12. V zmysle § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať bez návrhu.

13. V zmysle § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom
opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

14. V zmysle § 75 ods. 8 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku o nariadení predbežného opatrenia
rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

15. V zmysle § 76 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd
nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

16. V čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní otca boli od 1.7.2016 účinné nové civilné kódexy
- Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku potrebné aplikovať aj na toto
konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je
v zmysle ustanovenia § 395 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku tiež potrebné aplikovať na
túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§ 1 Civilného mimosporového poriadku), hoci
konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ktoré už inštitút predbežného opatrenia
neobsahujú a predbežné opatrenie je v nich nahradené tzv. neodkladným opatrením a zabezpečovacím
opatrením. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto
zákonov (t. j. pred 1.7.2016), zostávajú pritom zachované. Civilný mimosporový poriadok vo svojej tretej
časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu v ustanoveniach § 360
až § 369.

17. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

18. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto
ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

19. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

20. V zmysle § 328 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda
neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo
ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2).
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).

21. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).



22. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).

23. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí,
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení
súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).

24. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

26. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

27. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

29. V zmysle § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú
primerane.

30. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

31. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť (ods. 4).

32. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať
dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie



uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

33. Zo skutkových okolností vyplynulo, že rodičia uzavreli manželstvo dňa 31.5.2014, z ktorého
manželstva sa narodila maloletá. Dňa 25.1.2016 podala matka návrh na rozvod manželstva rodičov
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, ktoré konanie je
vedené na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 16P/20/2016. Od 26.3.2016 žijú rodičia
oddelene, kedy matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť s otcom. Matka žije s maloletou v
podnájme v dvojizbovom byte s príslušenstvom v F. a spoločnú domácnosť s nimi zdieľa i sestra matky
B. S.. Otec žije v trojizbovom byte s príslušenstvom v jeho vlastníctve v F.. Matka poberá rodičovský
príspevok a je zamestnaná u zamestnávateľa D. X., W. P. ako predavačka s príjmom podľa jej vyjadrenia
od 250 eur do 300 eur mesačne. Otec je zamestnaný na Q. B. W. ako príslušník R. Y. Z. a G. G.
F. s príjmom podľa jeho vyjadrenia cca 700 eur mesačne. Otec sa s maloletou stretáva každý deň,
pokiaľ je matka v práci starostlivosť o maloletú zabezpečuje otec alebo stará matka maloletej. Ďalej
bolo zistené, že matka sa už v minulosti domáhala v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta
spisová značka 12P/21/2016 nariadenia predbežného opatrenia návrhom doručeným Okresnému súdu
Galanta dňa 25.1.2016, ktorým predbežným opatrením žiadala, aby bola maloletá zverená do jej
osobnej starostlivosti a aby bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné v sume 150 eur mesačne.
Okresný súd Galanta tento návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol uznesením č. k.
12P/21/2016-12 zo dňa 1.2.2016 z dôvodu neosvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov.

34. Matka sa v prejednávanej veci domáhala nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu, že otec sa
k nej správa vulgárne, škaredo jej nadáva, bráni jej vo výchove maloletej, maloletú si chce nakloniť
na svoju stranu, rozpráva maloletej negatívne veci o jej osobe, neprispieva na maloletú žiadnymi
peniazmi a nerešpektuje vzájomnú dohodu ohľadom stretávania sa s maloletou. Otec s nariadením
predbežného opatrenia nesúhlasí dôvodiac, že má záujem stretávať sa s maloletou čo najčastejšia
a súdom určený styk je nezlučiteľný s dňami výkonu jeho služby, súdom určená výška výživného je
neadekvátna vzhľadom na výšku jeho príjmu a mesačné výdavky, ako i na skutočnosť, že s maloletou
trávi rovnaký čas ako matka, v dôsledku čoho sú náklady oboch rodičov na zabezpečenie potrieb
maloletej podobné.

35. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti
oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo
na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť.
V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden
z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa,
je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské
práva a povinnosti. V prejednávanej veci medzi rodičmi dochádza k dlhodobejším rozporom, v dôsledku
ktorých matka opustila s maloletou spoločnú domácnosť s otcom, spolužitie rodičov nevytvára vhodné
prostredie pre zdravý rast maloletej, nepochybne pretrvávajú nezhody medzi rodičmi ohľadne úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej, keď matka uvádzala, že otec jej bráni vo výchove maloletej,
nedáva jej žiadne peniaze a nechce sa s ňou dohodnúť na stretávaní s maloletou, resp. nerešpektuje
dohodu rodičov ohľadom stretávania sa s maloletou. Otec sa vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti
o maloletú v odvolaní nevyjadril, uvádzal, že matka mu nie vždy umožnila styk s maloletou, jej postojom
mu znemožnila vykonávať rodičovské práva a povinnosti, dokonca túto situácie riešil prostredníctvom
kolízneho opatrovníka. Tiež otec popieral tvrdenie matky, že sa nepodieľa na výžive maloletej, ale
zabezpečuje jej stravu a aktuálne nutné oblečenie, keď je maloletá u neho. Pri analýze upravovaných
právnych vzťahov bolo treba vychádzať z len demonštratívneho výpočtu predbežných opatrení v
ustanovení § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, aktuálne z demonštratívneho výpočtu neodkladných opatrení v ustanovení § 325 ods. 2
Civilného sporového poriadku v spojení s ustanoveniami § 360 - 368 o neodkladných opatreniach a
iných opatreniach súdu Civilného mimosporového poriadku.

36. V záujme dieťaťa je predovšetkým aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability,
tolerancie a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania
a rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli



rešpektované všetky jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych
predpisoch.

37. Predovšetkým však odvolací súd poukazuje na to, že medzi rodičmi maloletej nie je možný
konsenzus ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorý by bol v záujme
maloletej. Keďže vzťah medzi nimi je narušený, nie sú schopní sa dohodnúť o osobnej starostlivosti,
výžive a styku do času, kým vo veci nerozhodne súd prvej inštancie vo veci samej, a preto je tu
osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletej. Z obsahu
spisu je zrejmé, že rodičia spolu nežijú, ktorú skutočnosť nespochybnil ani jeden z rodičov, doposiaľ
nedošlo medzi nimi k žiadnej dohode (a ani nebolo rozhodnuté súdom) o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej, aktuálne maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, je v osobnej
starostlivosti matky a v konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, žiadne negatívne vplyvy matky na zdarný
psychický a fyzický vývoj maloletej, na zanedbávanie starostlivosti matky o maloletú, či nezvládanie jej
výchovy. Povaha rozhodnutia o otázke osobnej starostlivosti o maloletú vyplýva z faktického stavu v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu a z akceptovateľnosti pretrvávania faktického
stavu. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre destabilizáciu výchovného prostredia maloletej, otec a
kolízny opatrovník výslovne nespôsobilosť matky k výkonu rodičovských práv a povinností nenamietali.
Za tohto stavu sa javí nevyhnutným právne upraviť existujúci faktický stav starostlivosti o maloletú, a
to predbežným opatrením, ktorým sa tento stav stabilizuje (ponechaním tejto starostlivosti o maloletú
matke). Tým sa totiž podľa názoru odvolacieho súdu dosiahne právna istota medzi účastníkmi konania v
otázke osoby majúcej maloletú v permanentne starostlivosti (s výnimkou období úpravy styku) a zároveň
sa vytvorí právny podklad pre rozhodovanie súdu o úprave styku, nakoľko dôvod pre úpravu styku je
daný vždy len u toho rodiča, ktorý maloleté dieťa nemá vo svojej permanentnej starostlivosti a ktorý tak
svoj výchovný vplyv môže uplatňovať spravidla len v rámci práva styku s maloletým dieťaťom. Pojem
„starostlivosť“ je pritom pojmom užším ako pojem „osobná starostlivosť“, ide o provizórny inštitút, pričom
v tomto prípade ide len o faktické opatrenie, ktoré nepredvída otázku budúcej osobnej starostlivosti.
Preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodné predbežným
opatrením ponechať maloletú v starostlivosti matky.

38. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel tiež k záveru, že v danom prípade boli
naplnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi platiť na
maloletú výživné, nakoľko otec si dobrovoľne pravidelnými mesačnými platbami do rúk matky riadne
neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletej, čo otec v odvolaní nenamietal, uvádzal len, že v čase, keď je
maloletá u neho zabezpečuje jej stravu a nutné oblečenie. Odvolací súd preto považoval za dôvodné,
aby bola otcovi uložená povinnosť dočasne platiť na maloletú výživnú v nevyhnutnej miere. V konaní
dosiaľ neboli komplexne preukazované možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Súd prvej
inštancie i odvolací súd mal k dispozícii len vyjadrenia rodičov o výške ich aktuálnych príjmov, keď
matka sa vyjadrila, že poberá rodičovský príspevok vo výške 230 eur mesačne a má príjem zo
zamestnania od 250 eur do 300 eur a otec sa vyjadril, že má príjem zo zamestnania okolo 700 eur
mesačne. Za tejto situácie bolo potom dôvodným za výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aktuálne § 366
Civilného mimosporového poriadku), považovať výživné vo výške 70 eur mesačne na maloleté dieťa.
Takto dočasne určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky,
ktorá má pravidelný mesačný príjem, iste umožní uspokojiť všetky základné potreby maloletej. Žiada
sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže
vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V konaní vo veci
samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené osobné, majetkové, zárobkové
pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti
a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť o výške výživného, sledujúc pritom primárne záujem
maloletého dieťaťa.

39. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletou predbežným opatrením, aj tu odvolací súd
konštatuje existenciu potreby dočasnej úpravy týchto vzťahov. Predbežná úprava styku je síce rovnako
ako ponechanie maloletej v starostlivosti matky, druh predbežného opatrenia, ktorý nebol výslovne
vedený v ustanovení § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie (aktuálne nie je uvedený ani v ustanovení § 325 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v spojení s ustanoveniami § 360 - 368 o neodkladných opatreniach a iných opatreniach
súdu Civilného mimosporového poriadku) s ohľadom na len príkladmý výpočet možných predbežných



opatrení (aktuálne neodkladných opatrení), avšak aj toto predbežné opatrenie zodpovedá účelu
zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

40. K uvedenému považuje odvolací súd uviesť, že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva
a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje deti vychovávajú v zásade na
základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon zasahuje do úpravy styk s maloletým
dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku
s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie
je možná. Pri rozhodovaní o styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako je
najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah
styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako je najmä ich
vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa
a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah
maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď
napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi.
Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali
na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Právna úprava styku rodičov s ich
maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy
sa prispieva k ich garancii. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletej, ako aj jej otca,
je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

41. Tu odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy styku vyplývajúci z napadnutého uznesenia
je možné považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, a to i vzhľadom na potrebu
dochádzky otca do zamestnania. V rámci rozhodovania o úprave styku predbežným opatrením (za stavu,
že rodičia sa nevedia dohodnúť o rozsahu styku otca s maloletou) je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len
o dočasnú úpravu styku do skončenia konania vo veci samej, v rámci ktorej nie je možné prispôsobovať
dni a čas vymedzeného styku službám otca v zamestnaní, tým viac nepredvídateľným službám v podobe
povolania otca do pohotovosti. Maloletá je v útlom veku, má dva roky, otec sa s maloletou často stretáva
a má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú po dobu trvania styku.
Preto i odvolací súd považoval za žiadúce, aby bol styk otca s maloletou upravený v čo najširšom
rozsahu tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, aby bolo umožnené utužovanie vzájomných citových
väzieb medzi otcom a maloletou, o ktorých intenzite nemá odvolací súd žiadne pochybnosti. Takáto
úprava je primeraná zvlášť s prihliadnutím na vek maloletej i k tomu, aby táto nebola odlučovaná od
rodiča, s ktorým fakticky nežije. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej dohody o styku.

42. Rozpad spolužitia rodičov maloletého dieťaťa zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv
rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. To však nemá taký dosah, rozsah a charakter, ktorý
by bolo možné označiť ako obmedzovanie rodičovských práv, naopak, ak sa rodičovi upravuje styk s
maloletým dieťaťom, je to výrazom realizácie jeho rodičovských práv. Tu je i podľa názoru Ústavného
súdu zachovaná požiadavka upravená v Článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
práva rodičov možno obmedziť len rozhodnutím súdu na základe zákona (pozri nález Ústavného súdu
SR z 6. júna 2006, sp. zn. PL. ÚS 26/2005 ).

43. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika
príbuzenských vzťahov ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým
rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie
sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani
pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na
to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp.
neprimerane obmedzený (pozri nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

44. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vo výroku vecne
správne potvrdil.

45. Na základe nariadenia tohto predbežného opatrenia je potrebné, aby súd prvej inštancie ďalej
postupoval podľa ustanovenia § 360 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku a začal konanie vo veci



samej, nakoľko takéto uznesenie súdom prvej inštancie doposiaľ vydané nebolo a rovnako účastníci
neboli poučení o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

46. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2316207459

  1. 17. 5. 2016Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/181/2016 z 17. 5. 2016potvrdené
  2. 1. 11. 2016Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/45/2016 z 1. 11. 2016 (toto rozhodnutie)