Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/399/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212100 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316212100.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q. XX, O., právne zastúpený Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom so sídlom Štúrova 11, Nitra, proti žalovanému: A-DEMO, s.r.o., so sídlom Topoľová 1, Močenok, IČO: 36 274 321, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 30. júna 2016, č.k. 17C/293/2016-15, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa tento domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd žalovanému zakáže nakladať s nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve v podiele 1/1 vedených Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor pre katastrálne územie Q., obec Q., okres Šaľa na LV č. XXXX ako pozemky: - Parc. reg. KNC č. 6908/22, druh pozemku ostatné plochy o výmere 2 297 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/262, druh pozemku ostatné plochy o výmere 2 775 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/263 druh pozemku ostatné plochy o výmere 325 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/267, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/268, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/269, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 989 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/279, druh pozemku ostatné plochy o výmere 396 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/280, druh pozemku ostatné plochy o výmere 169 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/281, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/282, druh pozemku ostatné plochy o výmere 144 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/283, druh pozemku ostatné plochy o výmere 534 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/284, druh pozemku ostatné plochy o výmere 2 154 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/287, druh pozemku ostatné plochy o výmere 733 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/288, druh pozemku ostatné plochy o výmere 73 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/289, druh pozemku ostatné plochy o výmere 22 m2, - Parc. reg. KNC č. 6908/319, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 641 m2, a ako stavby : - Súp. č. XXXX postavenej na parc. č. 6908/267, druh stavby - iná budova, popis stavby - administratívna budova s výrobnou halou, - Súp. č. XXXX postavenej na parc. č. 6908/268, druh stavby - iná budova, popis stavby - administratívna budova s výrobnou halou, - Súp. č. XXXX postavenej na parc. č. 6908/269, druh stavby - iná budova, popis stavby - administratívna budova s výrobnou halou, - Súp. č. XXXX postavenej na parc. č. 6908/319, druh stavby - priemyselná budova, popis stavby - sklad, najmä zdržanie sa predaja, darovania, zámeny za iný majetok, vkladu do majetku inej spoločnosti, vypožičania, založenia v prospech tretej osoby, zriadenia vecného bremena alebo iného zaťaženia v prospech tretej osoby, prenajatia alebo iného zaťaženia alebo zničenia veci, a to až do právoplatného skončenia súdnych konaní : - Vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/187/2008 a na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.: 21Cob/162/2015, o zaplatenie 68.246,70 eur s príslušenstvom, - Vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.: 23Cb/35/2012 a Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.: 21Cob/35/2016, o zaplatenie 32.998,94 eur s príslušenstvom, - Vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.: 5Cb/15/2012 o zaplatenie 31.995,62 eur s príslušenstvom, - Vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.: 5Cb/16/2012 o zaplatenie 21.749,12 eur s príslušenstvom. Súčasne žiadal priznať mu trovy konania vo výške 182,16 eur, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia. 2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 75 ods. 2, ods. 4, ods. 6, a ods. 9, § 76 ods. 1 písm. e) a f), § 79 ods. 1, ods. 2, § 102 ods. 1 O.s.p., vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vychádzal pritom z odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žalobca uviedol, že na tunajšom súde sa od roku 2008 až doposiaľ na návrh žalobcu proti žalovanému vedú celkovo štyri súdne konania a to o zaplatenie 68.246,70 eur s príslušenstvom, o zaplatenie 32.998,94 eur s príslušenstvom, o zaplatenie 31,995,62 eur s príslušenstvom, a o zaplatenie 21.749,12 eur s príslušenstvom, pričom prvý spor bol rozhodnutý okresným súdom v prospech žalobcu a tento rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom. Rovnako aj druhý spor bol rozhodnutý súdom prvej inštancie, ktorý taktiež v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu a t.č. prebieha na súde druhej inštancie odvolacie konanie z dôvodu odvolania žalovaného, pričom v tejto veci rozhoduje rovnaký senát odvolacieho súdu ako vo vyššie uvedenej, ktorá už týmto súdom bola rozhodnutá a potvrdená v prospech žalobcu. Žalobca mal snahu dohodnúť sa so žalovaným mimosúdnou dohodou, preto opakovane oslovil žalovaného a prebehlo medzi nimi niekoľko osobných stretnutí, najmä na jar 2014, kedy žalobca ponúkol žalovanému možnosť dobrovoľného zaplatenia pohľadávok iba vo výške ich istiny bez príslušenstva, avšak bezvýsledne, nakoľko žalovaný napriek prvotným prísľubom nebol ochotný sa na ničom dohodnúť a pred žalobcom sa osobne vyjadril, že jeho pohľadávky neuhradí ani len čiastočne a urobí všetko preto, aby ich nemusel zaplatiť ani v budúcnosti a ak súdne spory prehrá, svoj majetok prepíše a spoločnosť žalovaného zlikviduje. Podľa žalobcu je tu dôvodný predpoklad, že vo všetkých štyroch sporoch, v ktorých jeho pohľadávky voči žalovanému aktuálne dosahujú cca 350.000 eur, bude rovnako úspešný, pričom je dôvodná obava, že žalovaný v zmysle svojich predchádzajúcich vyjadrení bude mať snahu vyhnúť sa splneniu súdom uložených povinností, prípadne všemožne zabrániť jeho vymoženiu exekúciou. Žalovaný je výlučným vlastníkom vyššie označených nehnuteľností v obci Močenok a je predpoklad, že v zmysle jeho predchádzajúcich vyjadrení podnikne kroky a úkony smerujúce k zbaveniu sa aktív a majetku tak ako sa v rámci mimosúdnych rokovaní v tomto zmysle pred žalobcom vyjadril. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dostatočne nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktorými by osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia totiž musí navrhovateľ predložiť všetky dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej, z čoho vyplýva, že dôkazná povinnosť je výlučne na navrhovateľovi. Súd predbežné opatrenie nevydá len na základe návrhu bez toho, aby mal osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o opodstatnenosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, a ktoré by preukazovali potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, rovnako ako nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ku ktorej by došlo v prípade ak by súd návrhu nevyhovel a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie. Uviedol, že nie je pravdivé konštatovanie súdu, že by žalobca nebol uviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, keďže žalobca svoj návrh riadne zdôvodnil a to najmä dvomi skutočnosťami a to: celkovou výškou pohľadávok žalobcu voči žalovanému uplatnených v štyroch konaniach (pričom dvomi rozhodnutiami už boli jeho nároky aj priznané) a správaním a výrokmi žalovaného pri osobných rokovaniach a mimosúdnom urovnaní sporov, kedy sa žalovaný opakovane vyjadril, že dlhy neuhradí a urobí všetko preto, aby ich nemusel zaplatiť ani v budúcnosti a v prípade, ak súdne spory prehrá, svoj majetok prepíše a spoločnosť žalovaného zlikviduje. Žalobcovi nie je zrejmé, akými skutočnosťami mal súdu preukázať tvrdenia žalovaného uskutočnené pri ich osobných stretnutiach. Žalobca v odvolaní tiež poukázal na skutočnosť, že medzičasom mu bolo doručené upovedomenie OKP OR PZ v Nitre o vznesení obvinenia voči osobe Jozef Benčík, pre prečin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, s tým, že menovaný sa opakovane vydával za spoločníka žalovaného, hoci ním už vyše sedem rokov nebol, čo potvrdzuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný urobí všetko vrátane porušenia zákonov, aby žalobcove pohľadávky nemusel zaplatiť. K odvolaniu doložil ako dôkaz upovedomenie Odboru kriminálnej polície OR PZ v Nitre o vznesení obvinenia voči osobe X. O. a oznámenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.05.2016 zaslané OP Nitra, o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, v ktorom sa uvádza, že X. O. uviedol nepravdy o okolnostiach majúcich podstatný význam pre rozhodnutie a predložil ako dôkaz listiny, o ktorých vedel, že sú sfalšované, keď pri výsluchu dňa 05.05.2014 pred vyšetrovateľom PZ uviedol, že je spoločníkom spoločnosti A-DEMO, s.r.o., Močenok, pričom táto skutočnosť je nepravdivá, nakoľko podľa výpisu z OR SR táto osoba v čase výsluchu už vyše sedem rokov spoločníkom nebola a tiež pri výsluchu predložil výdavkový pokladničný doklad, o ktorom musel vedieť, že je sfalšované. 5. Dňa 26.08.2016 bolo do súdneho spisu doložené podanie žalobcu, v ktorom tento doložil aktuálny LV č. XXXX pre katastrálne územie Q., z ktorého vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva aktuálne prebiehajú dva zápisy a to pod Z 2170/2016 od 16.08.2016 na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 8C/310/2016-19, zo dňa 09.08.2016, v právnej veci žalobcu Q. S. proti žalovanému A- DEMO, s.r.o., Močenok, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného práva v prospech žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve spoločnosti A-DEMO, s.r.o., a zároveň prebieha zápis V 1994/2016 od 24.08.2016 na základe návrhu žalovaného, pričom podľa vyjadrenia vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam OÚ Šaľa, katastrálny odbor sa jedná o vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný napriek tomu, že súd právoplatne dňa 08.08.2016 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 68.246,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 01.06.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, bez toho, aby súdom uloženú povinnosť dobrovoľne splnil čo i len čiastočne, podniká kroky a úkony smerujúce k zbaveniu sa aktív a majetku resp. tieto zaťažuje v prospech tretích osôb tak, aby znemožnil resp. sťažil výkon súdneho rozhodnutia pričom t.č. je vedená voči nemu exekúcia na základe návrhu žalobcu zo dňa 15.08.2016. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba potvrdiť, pretože je vecne správne. 7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu konania je správnosť postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým ako nedôvodný zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu nakladania žalovaného s vyššie označenými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného v kat. úz. Q., zapísanými na LV č. XXXX a to z dôvodu, že žalobca má voči žalovanému pohľadávky ( vymáhané v štyroch súdnych konaniach) v celkovej hodnote cca 350.000,- eur, pričom vzhľadom na vyjadrenia žalovaného prednesených v rámci mimosúdnych rokovaní je tu dôvodná obava, že ak by bol žalobca v sporoch úspešný, žalovaný sa mieni svojho majetku zbaviť, aby nemusel dlh uhradiť. 8. Podľa § 471 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 11. Podľa § 324 ods.3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Obdobne ako tomu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ( v zmysle § 74 ods. 1, resp. § 102 ods. 1 O.s.p.), neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených práv alebo ohrozených práv účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, pričom je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre jeho nariadenie, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. 13. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávneného úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). To platí aj v prípade ďalšieho záveru, podľa ktorého existencia príslušnej obavy nie je prítomnou vždy, avšak jej prítomnosť nemožno vyvodzovať len z vyvíjania aktivít povinnej osoby, týkajúcich sa jeho majetku, ktoré smerujú k zbaveniu sa majetku a pod., ale v širších súvislostiach, napr. či povinný má aj iný majetok, či v prípade naplnenia hroziacej a oprávneným pociťovanej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku, tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, spôsobilý aj samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky a pod. Berúc do úvahy okolnosti prejednávanej veci, nemožno jednoznačne tvrdiť, že tu v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neboli naplnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie, keď so zreteľom na všetky okolnosti prípadu bolo možné považovať za dostatočne osvedčenú existenciu nárokov žalobcu vymáhaných súdnou cestou ( z ktorých časť bola už priznaná a potvrdená aj odvolacím súdom), berúc do úvahy, že návrh bol podaný v čase, kedy exekúcia priznanej pohľadávky zatiaľ nebola možná pretože rozhodnutie nenadobudlo ešte právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom žalovaný sa podľa tvrdení žalobcu mal pred ním opakovane vyjadriť, že urobí všetko preto, aby dlhy nemusel žalobcovi uhradiť. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na jeho nariadenie, nemusia byť preukázané dôkazmi, ale je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 149/2010). 14. V danom prípade súd prvej inštancie vytkol žalobcovi nedostatočnú presvedčivosť v argumentácii, ktorou by sa mu podarilo presvedčiť o reálnej existencii obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti ním uplatňovanej pohľadávky, treba však uviesť, že v prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam faktické úkony smerujúce k naloženiu (okrem prípadu inzerovania záujmu vlastnícke právo previesť) nie sú iným osobám bezprostredne poznateľné a ak by povinný urobil už úkon právny - smerujúci či už k zbaveniu sa ním vlastníctva alebo k zaťaženiu nehnuteľnosti; niet tu prakticky žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť, aby došlo aj k príslušnej evidenčnej zmene. Dôkazné možnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia sú preto veľmi obmedzené, pretože ak by disponoval pri podaní návrhu dôkazom evidentne osvedčujúcim skutočnosť, že povinná osoba sa zbavuje majetku, spôsobilého uspokojiť pohľadávku navrhovateľa ( ktorej existencia je rovnako aspoň osvedčená), zrejme by už bolo neskoro na odvrátenie hroziacej ujmy, spočívajúcej v nevymožiteľnosti pohľadávky. Treba dať potom za pravdu odvolateľovi, že v prípade, ak jeho obava pramení z vyjadrení (hrozieb zbavenia sa majetku) žalovaného, urobených pri osobných stretnutiach účastníkov konania, nemohol by mať žiadnu možnosť domôcť sa súdnej ochrany. 15. Vyššie uvedené úvahy odvolacieho súdu však nedokážu v súčasnosti privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia, a to vo svetle nových skutočností, ktoré bránia tomu, aby návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol úspešný. Ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa 25.08.2016 a pripojených listinných dôkazov, Okresný súd Galanta uznesením č.k. 8C/310/2016-19 zo dňa 09.08.2016 medzičasom na návrh žalobcu nariadil zabezpečovacie opatrenie a síce zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Dôvodom nariadenia boli totožné skutočnosti, pre ktoré sa žalobca domáhal aj nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Dňa 15.08.2016 podal žalobca ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky, priznanej mu právoplatne súdom vo výške 68.246,70 eur s príslušenstvom a dňa 16.08.2016 podal návrh príslušnému katastrálnemu odboru na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností na základe nariadeného zabezpečovacieho opatrenia súdu a tento zápis bol vykonaný. 16. Účelom požadovaného neodkladného opatrenia bolo ochrániť vymožiteľnosť žalobcových nárokov, t.j. dosiahnuť, aby v prípade, ak súd prizná žalobcovi ním uplatnené pohľadávky voči žalovanému, mohol svoju pohľadávku uspokojiť z majetku žalovaného, ktorým sú nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. Q.. Tento účel však už bol dosiahnutý nariadením záložného práva k týmto nehnuteľnostiam formou zabezpečovacieho opatrenia súdu v prospech žalobcu, ktorého dôsledkom je, že pohľadávka žalobcu bude môcť byť uspokojená zo zálohu. 17. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko v zmysle § 324 ods.3 CSP zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, v danom prípade už nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).