Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/307/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212877 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316212877.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: V. W., narodený X.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, Q., proti žalovanej: X. W., rodená J., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, Q., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 17C/307/2016-15 zo dňa 11.7.2016 vo výrokoch 1., 3, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku 1. potvrdzuje a vo výroku 3. ruší. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku 1. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým neodkladným opatrením uložil žalovanej, aby nevstupovala do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Šaľa, v obci Q., katastrálne územie Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, t. č. XXXX/XX, postavený na parcele č. 6922/37 až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, vo výroku 2. uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej, vo výroku 3. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 2, § 336 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie preukázaním, že žalovaná sa opakovane dopúšťa fyzického násilia na žalobcovi, a preto vzhľadom na ochranu jeho života a zdravia, bol toho názoru, že je nevyhnutné vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ochrana života a zdravia občanov je jedna z prioritných úloh štátu a preto, aj keď je žalovaná podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, jej vlastnícke právo musí ustúpiť vyššiemu záujmu - ochrane života a zdravia osoby, ktorá sa oprávnene zdržiava v predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že dosiahnuť bezodkladne úpravu pomerov, t. j. sledovaný účel, nemožno zabezpečovacím opatrením, preto je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie je rovnako ako žalobca toho názoru, že žalovaná by sa opätovne mohla dopúšťať fyzického násilia na žalobcovi a preto rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu uznesenia. 4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala písomne odvolanie žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu proti výroku 1., ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a proti výroku 3., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z dôvodu, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej ochrany a v dôsledku toho napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. V odvolaní uviedla, že skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú pravdivé, sú účelové, s cieľom vytvoriť situáciu, aby sa žalobca mohol domáhať vrátenia daru od manželky - žalovanej. Návrh je síce doloženými listinnými dôkazmi z polície, ale aj tieto dôkazy - oznámenia a podania vysvetlenia boli vytvorené účelovo. Dôkazom toho je skutočnosť, že voči žalovanej nie je vedené žiadne trestné stíhanie, keďže žalobca nedal súhlas na trestné stíhanie. Žalovaná fyzicky nikdy nenapadla žalobcu, je útla, štíhla žena a žalobca je statný, vysoký muž, ktorého fyzická sila je oproti žalovanej omnoho väčšia, a preto by bol schopný sa útoku brániť. Žalovaná sa žalobcovi ani ústne nevyhrážala a nevyhadzovala ho z domu. Žalobca nadmerne požíva alkoholické nápoje, na ktoré si zarába zbieraním starého železa alebo pomáhaním v prevádzke zberných surovín, v dôsledku čoho má poranené ruky. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu a napadnutým rozhodnutím sa hrubo zasiahlo do jej vlastníckeho práva. V spoločnej domácnosti so žalovanou žije aj jej maloletý syn, ktorý sa z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia musel s ňou vysťahovať. Žalobca nie je v žiadnom vlastníckom vzťahu k nehnuteľnostiam. 5. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnuté uznesenie vo výroku 1. potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo výroku 3. zrušiť v zmysle 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku. 7. Žalobca v návrhu uviedol, že žalobca a žalovaná sú manželia od 10.4.2015. Dňa 8.9.2015 žalobca previedol na žalovanú darovacou zmluvou vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1/7 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom s. č. XXXX na parcele č. 6922/37. V tomto rodinnom dome obaja bývajú. Žalovaná sa od tohto momentu začala voči žalobcovi správať agresívne. Viac ako 10-krát ho vyhodila z domu, vymkla ho s tým, že v noci musel prespať v parku. Žalovaná zakazuje žalobcovi vykonávať potrebné hygienické úkony, odcudzila mu všetky osobné doklady, vrátane občianskeho preukazu, čo nahlásil na polícii. Agresivita žalovanej neustále stúpa, čo sa prejavuje tým, že na žalobcu fyzicky útočí. Žalovaná lopatou zaťala žalobcovi do hlavy a dorezala mu ruky. Viackrát žalobca podal na žalovanú trestné oznámenie, pričom však nedal súhlas s trestným stíhaním, pretože sa mu žalovaná vyhrážala. Naposledy žalovaná zaútočila na žalobcu dňa 6.7.2016 o 15.00 hod.. V tom čase sa žalobca vrátil od svojej sestry, ktorá mu dala nová oblečenie. Žalovaná na žalobcu opätovne fyzicky zaútočila a roztrhala mu nové oblečenie, vulgárne mu nadávala a vyhodila ho opätovne z domu. Tohto všetkého bola svedkom aj suseda Q. W., ktorá telefonicky uvedené nahlásila na políciu. Polícia doručila stranám potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia na dobu 10 dní, z ktorého vyplýva, že žalovaná sa vykazuje zo spoločného obydlia, a to rodinného domu v obci Q., B. XXXX/XX, ako aj z dvora, záhrady, záhrady pred rodinným domom, pivnice, garáže, šopy, hospodárskeho priestoru, letnej kuchyne vedľa rodinného domu. Na liste vlastníctva je uvedené pôvodné súpisné číslo rodinného domu XXXX, avšak z potvrdenia obce Q. vyplýva, že z dôvodu prečíslovania v obci sa zmenilo na XXXX/XX. Žalobca má záujem podať žalobu vo veci samej, ktorou sa chce domáhať vylúčenia žalovanej z užívania predmetných nehnuteľností a vrátenia daru od protistrany z dôvodu, že sa žalovaná správa voči žalobcovi tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca z dôvodu, že sa obáva ďalšieho agresívneho správania žalovanej, že táto bude na ňom páchať ďalšie násilie. Z dôvodu fyzického a psychického násilia, ktorého sa žalovaná dopúšťa voči žalobcovi opakovane, stalo sa spolužitie so žalovanou neznesiteľné a je predpoklad, že žalovaná bude vylúčená z užívania predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca má obavu z toho, že po uplynutí desaťdňovej lehoty, určenej policajným orgánom, sa žalovaná vráti do domu a bude pokračovať vo svojom násilnom správaní. 8. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č. ORPZ-SA-OPDP4-DU-311/2016 zo dňa 6.7.2016, Záznam o podaní vysvetlenia číslo ORPZ- SA-OPDP4-109/2016-P zo dňa 6.7.2016, Záznam o podaní oznámenia č. ORPZ-SA-OPDP4-138/2016- P zo dňa 6.7.2016, Záznam o podaní oznámenia č. ORPZ-SA-OPDP4-13/2016-P zo dňa 3.7.2016, fotografie žalobcu vyhotovené policajným zborom, Potvrdenie Obce Q. o zmene súpisného čísla č. 26/2016 zo dňa 8.7.2016, Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Q. zo dňa 6.7.2016, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. Dnot 439/95, D 2036/93. 9. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. 10. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 11. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Uvedené neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 13. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku (tiež § 325 ods. 2 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. 14. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia§ 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 15. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). 16. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. 17. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdených okolností opakovaného porušovania dobrých mravov žalovanou vo vzťahu k nemu ako darcovi spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, jednak z okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia žalovanou voči nemu. 18. Vo veciach domáceho násilia pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície a podaní vysvetlení k priestupku. Stanovisko žalovanej je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. V tomto prípade je však správanie žalovanej zrejmé aj z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia. Uvedený proces a jeho výsledok umožňuje prijať záver o osvedčení násilného správania žalovanej voči žalobcovi. Žalobca predložil dôkaz - potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia preukazujúci, že sa žalovaná dopustila voči žalobcovi násilia. Tiež predložil dôkazy - záznam o podaní vysvetlenia k priestupku, záznamy o podaní oznámení o priestupku, z ktorých rovnako vyplýva, že žalovaný opakovane podával oznámenia na príslušnom oddelení policajného zboru o agresívnom správaní žalovanej voči nemu vyjadrujúc obavy o zdravie a život. Tieto listinné dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedenú v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaná je vo vzťahu k žalobcovi dôvodne podozrivá z násilia. Preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou žalobkyne, že zistený skutkový stav neobstojí, resp. že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa žalovanej), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. 19. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu, naproti tomu žalobca nie je v žiadnom vlastníckom vzťahu k predmetnému rodinného domu a nariadením neodkladného opatrenia tak došlo k hrubému zásahu do jej vlastníckeho práva odvolací súd uvádza: Žalobca a žalovaná sú manželia a ich manželstvo trvá. Hoci je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou predmetnej domovej nehnuteľnosti, až do rozvodu ich manželstva je právo bývania žalobcu odvodené od vlastníckeho práva žalobkyne. Navyše žalovaná je len podielovou spoluvlastníčkou a nie výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu, a preto vzhľadom na krátku lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, nebolo ani možné zisťovať, či žalobca má alebo nemá súhlas k užívaniu predmetného rodinného domu od ostatných spoluvlastníkov. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má tiež v úmysle podať žalobu o vrátenie daru, ktorú povinnosť podať žalobu vo veci samej mu rovnako uložil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Navyše ochrana obydlia sa neposkytuje len vo vzťahu k bývaniu v nehnuteľnostiach, ku ktorým prináleží oprávnenej osobe vlastnícke právo, keďže pojem obydlie vo všeobecnosti zahŕňa miesto, kde niekto býva, napr. konkrétna budova, dom, byt, iný priestor slúžiaci k bývaniu, teda nevyhnutne nemusí ohrozenej osobe svedčiť vlastnícke k predmetu bývania. 20. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku 1. vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 21. Na základe podaného odvolania žalovanej i proti výroku o náhrade trov konania bolo potrebné podrobiť odvolaciemu prieskumu i výrok 3. napadnutého uznesenia. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že žalobca sa mieni vo veci samej domáhať vrátenia daru od žalovanej, teda vrátenia darovaného spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach darovacou zmluvou zo dňa 8.9.2015. Tiež súd prvej inštancie výrokom 2. (osobitne nenapadnutým odvolaním žalovanej) uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní od doručenia napadnutého uznesenia podať žalobu vo veci samej, ktorú povinnosť si už žalobca v čase rozhodovania odvolacieho súdu splnil, keďže dňa 4.8.2016 podal na súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré konanie je vedené pod spisovou značkou 26C/315/2016. Z uvedeného je zrejmé, že sa v prejednávanej veci nejedná o prípad neodkladného opatrenia, ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej, ani o prípad neodkladného opatrenia nariaďovaného po skončení konania vo veci samej, ani o prípad zamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie až odvolacím súdom a napokon ani o prípad zastavenia konania odvolacím súdom po skoršom vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vymenované prípady sú spojené aj so vznikom povinnosti rozhodnúť o trovách takto skončeného konania. Práve to bol dôvod, pre ktorý aj o nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia v prejednávanej veci sa má rozhodnúť až v rozhodnutí končiacom konanie vo veci samej (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 22. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku 3. o náhrade trov konania len zrušil (bez potreby a možnosti náhrady tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie akýmkoľvek iným rozhodnutím), keďže neexistoval dôvod, pre ktorý bolo rozhodnuté o náhrade trov konania spolu s rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie a sám nerozhodol o trovách odvolacieho konania. 23. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).