Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoE/381/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2398897749 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2398897749.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci oprávneného: CHEMOLAK, a.s., IČO: 31 411 851, so sídlom Smolenice, Továrenská 7, proti povinnému: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom A. J. O., pre vymoženie 215,82 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Hlohovec, Nám. sv. Michala 5, pod sp. zn. EX 563/1998, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 9.9.2015, č.k. SA-0Er/674/1998-33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu vedenú JUDr. Ing. Romanom Liščákom pod sp. zn. EX 563/1998 zastavil, vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi náhradu trov exekúcie vo výške 54,26 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 57 ods. 1 písm. c), § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2,, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vecne dôvodil tým, že oprávnený v priebehu exekučného konania podaním zo dňa 8.12.2014 navrhol zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor si odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky vyčíslil správne, a preto sa s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora v tejto časti stotožnil. Súdny exekútor si ďalej nesprávne vyúčtoval paušálu odmenu podľa § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 Vyhlášky, nakoľko žiadal priznať 19 x 3,32 eur za každé zisťovanie účtu povinné, avšak takýto postup súdneho exekútora je nehospodárny, nakoľko súdny exekútor mohol zisťovať účet povinného prostredníctvom daňového úradu. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v sume 7 x 3,32 eur, t.j. 23,24 eur. Súd prvej inštancie mal za to, že súdny exekútor si nevyčíslil správne náhradu hotových výdavkov, nakoľko žiadal priznať k úhrade aj poštovné v sume 9,08 Eur v zmysle ust. § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), avšak súdny exekútor preukázal iba 6 doručení. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi poštovné v sume 6 x 1,30 Eur, t.j. 7,80 Eur. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za telekomunikačné poplatky a internet, nakoľko sa jedná o náklady spojené s vedením úradu, pričom nie je dôvod, aby sa účastníci podieľali na účtoch exekútora za internet. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi ďalej ani náhradu za stratu času za vrátenia poverenia 1,32 Eur, nakoľko súdny exekútor toto osobné doručenie skutočne nevykonal. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za manipuláciu so spismi, nakoľko súdny exekútor nezdôvodnil akým subjektom zapožičal svoj spis. Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 2 v spojitosti s § 14 ods. 3 a 15 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky spolu vo výške 36,52 eur, náhradu hotových výdavkov - poštovného vo výške 8,70 eur a 20 % DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 9,04 Eur. Celkovo trovy exekúcie súdneho exekútora sú vo výške 54,26 Eur. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 24.2.2016 odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu č.k. SA-0Er/674/1998-33 zrušil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie mal o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002. Svoj názor odôvodnil s poukazom na znenie prechodného ustanovenia uvedeného v § 235 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, keďže ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že exekúcia bude neúspešná a jeho pohľadávka by mohla byť nevymožiteľná. Pri vymáhaní svojej pohľadávky sa správal náležite opatrne, pred podaním návrhu na exekúciu venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť zaplatiť pohľadávku. Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať a predvídať, že exekúcia by mohla byť nevymožiteľná, a že exekúcie bude trvať tak dlhú dobu, po ktorú sa nepodarí pohľadávku vymôcť. Oprávnený vo svojom odvolaní poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. 272/2008 zo dňa 22.8.2008, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že v konaniach začatých pred 31.8.2005 mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie výlučne v prípadoch, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 4. Povinný a súdny exekútor odvolací návrh nepodali, k odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý sa osobitne vyjadril k dôvodu zastavenia exekúcie aj k odvolaniu voči trovám exekúcie. Podľa súdneho exekútora oprávnený správne poukazuje na prechodné a záverečné ustanovenia novely č. 32/2002 Z.z., opomína však tú skutočnosť, že Exekučný poriadok v znení do 31.1.2002 nepozná zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti podľa ust. 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený samotný navrhol zastavenie exekúcie, pohnútka podania návrhu už nie je podstatná. V časti náhrady trov exekúcie súdny exekútor žiadal odvolanie oprávneného odmietnuť, pretože v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku (účinného v čase podania vyjadrenia) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nemožno podať mimoriadne dovolanie. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 58 ods. 6 Exekučného poriadku). 6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016. 8. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 10. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. 11. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. 12. Podľa § 201 veta prvá O.s.p. v znení účinnom v čase podania odvolania, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. 13. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase podania odvolania, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. 14. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil a nahradil doterajší zákon upravujúci občianske konanie pred súdmi: zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. 15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 16. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákona pripúšťa. 17. Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. SA-0Er/674/1998 bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 215,82 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Šaľa č.k. Cb 30/98-22 zo dňa 15.5.1998. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 2.10.1998. Z toho vyplýva, že na toto exekučné konanie je potrebné v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku aplikovať právnu úpravu účinnú do 31.1.2002. Čo sa však týka prípustnosti podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie, musí sa už odvolací súd riadiť právnou úpravou obsiahnutou v § 234b ods. 1 v spojení s § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko tieto prechodné ustanovenia upravujú aj samotnú aplikáciu § 235 ods. 2 Exekučného poriadku. 18. V zmysle vyššie uvedeného preto súd posudzuje prípustnosť podania odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie, ak bola exekúcia zastavená podľa niektorej z možností uvedených v § 57 Exekučného poriadku, vždy v závislosti od dátumu podania odvolania. 19. Odvolací súd posudzoval prípustnosť podania odvolania podľa právnych predpisov účinných v čase podania odvolania oprávneným, teda ku dňu 24.2.2016, čo znamená, že odvolací súd sa musel riadiť pri posudzovaní možnosti podať odvolanie Občianskym súdnym poriadkom v spojení s Exekučným poriadkom. Rozhodnutie odvolacieho súdu však už vzhľadom na zásady procesného práva musí byť rozhodnuté podľa aktuálne účinnej právnej úpravy, teda podľa Civilného sporového poriadku v spojení s Exekučným poriadkom. 20. Exekučný poriadok je vo vzťahu k O.s.p. resp. CSP, normou lex specialis, čo znamená, že na exekučné konanie vykonávané podľa tohto osobitného predpisu sa prednostne uplatnia ustanovenia tohto predpisu. Exekučný poriadok je procesným predpisom, ktorý sa systematicky zaraďuje do občianskeho procesného práva, úprava v O.s.p. má však iba podporné a komplementárne využitie (podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia prechádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak, resp. § 9a Exekučného poriadku). Rovnako to platí aj o úprave uvedenej v CSP. 21. Na rozdiel od procesnoprávnej úpravy možnosti podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zakotvenej v O.s.p., podľa ktorej odvolanie sa nepripúšťa iba proti rozhodnutiam v prípadoch výslovne v O.s.p. stanoveným, Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok sú koncipované tak, že naopak taxatívne vypočítavajú prípady, resp. stanovujú výslovne proti ktorým rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie prípustné. A contrario platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je. V prejednávanej veci na odvolacom súde ide o prvoinštančné rozhodnutie exekučného súdu - uznesenie o povinnosti zaplatiť náhradu trov exekúcie súdneho exekútora, po tom čo bola exekúcie zastavená v zmysle § 57 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení v čase podania odvolania účinným Občianskym súdnym poriadkom odvolanie nebolo prípustné. 22. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj v prípade, že by sa riadil iba znením prechodného ustanovenia upraveného v § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, tak ani v tom prípade by odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie pri zastavení exekúcie nebolo prípustné. V právnych predpisoch účinných do 31.1.2002 už bolo v 202 ods. O.s.p. zakotvené, že v exekučnom konaní je možné podať odvolanie iba v prípadoch, v ktorých to Exekučný poriadok vyslovene pripúšťa. Exekučný poriadok však v znení účinnom do 31.1.2002 neobsahoval ustanovenie, ktorým by pripúšťal možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie pri zastavení exekúcie. Takéto ustanovenie bolo zakomponované do Exekučného poriadku až novelou účinnou od 1.9.2005. 23. Na veci nemení nič ani fakt, že napadnuté uznesenie obsahovalo nesprávne poučenie, kde bolo uvedené, že odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Nesprávne poučenie nezakladá právo odvolateľa na podanie odvolania. 24. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie.