Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/950/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899587 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2508899587.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Mesto Piešťany, so sídlom Nám. SNP 3, Piešťany, IČO: 612 031, proti odporcom: 1/ N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, C. a 2/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, C., t.č. Z., M. X, C., zastúpená opatrovníkom MUDr. S. U., bytom Y. XX, C., obaja odporcovia právne zastúpení JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom, Fándlyho 32, Trnava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie vlastníckeho práva a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 2. júna 2015, č.k. 7C/81/2008-222 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. júna 2015, č.k. 7C/81/2008-242, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,92 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk JUDr. Štefana Bugalu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa a určil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi 1/ 100 % trov konania a odporcovi 2/ 100 % trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom po jeho doplnení a zmene domáhal určenia, že dohoda o vydaní veci uzavretá dňa 21.07.1993 medzi obchodnou spoločnosťou DOSPRA, a. s. ako povinnou osobou a N. U., nar. XX.XX.XXXX(pôvodný odporca1/) a Z. U., nar. XX.XX.XXXX(odporkyňa 2/) ako oprávnenými osobami, je absolútne neplatným právnym úkonom, určenia neplatnosti všetkých následných prevodov a prechodov vlastníckych práv k parc. č. 3852/3 ostatná plocha vo výmere 316 m2, pôvodne označená ako parc. č. 1327/6 zastavaná plocha vo výmere 316 m2 zapísaná na LV č. XXXX katastrálne územie C. a určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 3852/3 ostatná plocha vo výmere 316 m2, pôvodne označenej ako parc. č. 1327/6 zastavaná plocha vo výmere 316 m2 v k. ú. C., je navrhovateľ v celosti a určenia povinnosti odporcom 1/ a 2/ vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Po podaní návrhu zomrel pôvodný odporca 1/ N. U., nar. XX.XX.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.11.2003, sp. zn. D820/02, Dnot 15/03 jeho spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti zdedil N. U., nar. XX.XX.XXXX. Darovacou zmluvou zo dňa 27.07.2004 odporkyňa 2/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti na odporcu 1/ N. U., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporca 1/ je v súčasnosti výlučným vlastníkom parc. č. 3852/3 vo výmere 316 m2, druh pozemku ostatné plochy v k. ú. C. zapísanej na LV č. XXXX. Bývalý Pozemkový úrad v Trnave dňa 06.09.1993, pod č. j. 374/92-j schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby N. U., nar. XX.XX.XXXX a Z. U., nar. XX.XX.XXXX a povinná osoba DOSPRA, a. s., Školská 19, Piešťany. Na základe dohody sa oprávneným osobám vydala nehnuteľnosť zapísaná vo vložke č. 8096, parc. č. 1327/6 kultúra - zastavaná plocha vo výmere 316 m2 v k. ú. C., a to podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991. Oprávneným osobám bola táto predmetná nehnuteľnosť odňatá ako pôvodným vlastníkom vyvlastnením na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého Národného výboru, odbor výstavby v Piešťanoch, č. j. Výst.2260/67 zo dňa 20.09.1967 za účelom výstavby kotolne v rámci výstavby sídliska Piešťany pri stanici. Keďže vyvlastnený pozemok bol na účely vyvlastnenia použitý iba čiastočne a väčšia časť pozemku zostala po prechode na štát nezastavaná, došlo k naplneniu podstaty reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde č. 229/1991 Zb.. Zároveň pozemkový úrad v rozhodnutí zriadil podľa § 9 ods. 5 zákona o pôde na vydávanej parcele vecné bremeno podľa geometrického plánu č. 115308/93 Ing. C. N.. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom vydania parc. č. 1327/6 v k. ú. C. vo výmere 316 m2, bola vytvorená na základe uvedeného geometrického plánu a predstavuje tú časť nehnuteľnosti, ktorá nebola využitá na účely vyvlastnenia. Rozhodnutie Pozemkového úradu bolo doručované obom oprávneným osobám v jednej zásielke s označením adresáta N. U. a manž.. Rozhodnutie prevzala Z. U. dňa 14.09.1993, N. U. voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré však neskôr vzal späť. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 1 O.s.p., § 3 ods. 1 OZ, podľa preambuly k zákonu č. 229/1991 Zb.o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR III.ÚS 16/2012, III.ÚS 271/05, III.ÚS 78/07, na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, a to nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 289/1995. Súd prvého stupňa skonštatoval, že zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde mal snahu zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, a to obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde, úpravou vlastníckych vzťahov k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka. K reštitučným nárokom je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo k ďalšej krivde. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. Súd musí pri výklade aplikácií príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. V danom prípade je nepochybné, že predmetný pozemok bol pôvodnému odporcovi v prvom rade a odporkyni v druhom rade vyvlastnený nedôvodne, keďže táto časť pozemku vo výmere 316 m2, čo predstavuje súčasnú parc. č. 3852/3, nikdy nebola využitá na účely vyvlastnenia. Odporcovia tak boli od roku 1968, kedy došlo k vyvlastneniu až do 30.09.1993, kedy malo nadobudnúť rozhodnutie Pozemkového úradu právoplatnosť, neoprávnene zbavení vlastníckeho práva k predmetnej parcele, čím došlo k spáchaniu krivdy na ich majetku, k odstráneniu ktorej malo zo strany štátu dôjsť práve prostredníctvom rozhodnutia Pozemkového úradu. Navrhovateľ argumentuje tým, že je naďalej vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko Pozemkový úrad schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti uzatvorenú medzi oprávnenými osobami a spoločnosťou DOSPRA, a. s., na ktorú treba hľadieť, ako keby nebola nikdy vznikla, nakoľko z uznesenia Mestského súdu v Bratislave, sp. zn. 20Cob/507/93 vyplynulo, že spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra 25.05.1992, zápis trval minimálne do 06.12.1994, kedy súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zamietol návrh na zápis spoločnosti do Obchodného registra. Išlo o spoločnosť, ktorú založilo Mesto Piešťany a ktorá ako povinná osoba jednala s oprávnenými osobami o uplatnených reštitučných nárokoch. Predmetná spoločnosť bola vymazaná s účinkami ex tunc pre pochybenie na strane zakladateľa Mesta Piešťany, keďže plnú moc, na základe ktorej JUDr. Y. podala návrh na zápis spoločnosti DOSPRA do Obchodného registra, nebola udelená zo strany oprávnených osôb. Navrhovateľ Mesto Piešťany sa po takmer 8 rokoch od vydania nehnuteľnosti domáha jej vrátenia z dôvodu neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľnosti, ktorú neplatnosť spôsobil sám tým, že založil neplatne spoločnosť, ktorá ako povinná osoba mala predmetnou dohodou odstrániť krivdu spôsobenú nedôvodne vyvlastnením 316 m2 pozemku. Mesto následne má snahu profitovať z tejto vlastnej chyby a získať späť majetok, ktorý už raz vydalo prostredníctvom spoločnosti, ktorú samo neplatne založilo. Súd má za to, že vzhľadom na charakter konania - reštitučné konanie, v rámci ktorého došlo k predmetnej dohode, súd pri rozhodovaní nemôže len formálne aplikovať zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na právne úkony realizované subjektom bez právnej subjektivity, ale treba mať na zreteli všetky okolnosti daného prípadu počnúc od dôvodu uplatnenia reštitučného nároku až po samotný dôvod neplatnosti predmetného právneho úkonu (chyba na strane navrhovateľa). Predmetnú vec treba posúdiť vo svetle účelu reštitučného konania, rešpektovaním ducha zákona, ako aj vyvinutú judikatúru Ústavného súdu SR a v neposlednom rade vo svetle právnych princípov. Jedným z princípov právneho štátu je princíp „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech zo svojej vlastnej nepoctivosti). Vzhľadom k tomu, že dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva je neplatnosť právneho úkonu, ktorú spôsobil sám navrhovateľ, súd nárok navrhovateľa na určenie, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, považuje za v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu, preto návrh v časti o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti zamietol. Navrhovateľ sa domáhal popri určení svojho vlastníckeho práva aj určenia neplatnosti právneho úkonu, dohody o vydaní veci zo dňa 21.07.1993 a neplatnosti následných prevodov a prechodov vlastníckych práv (bližšie nešpecifikovaných) k predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa v petite 2 dožaduje určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, súd sa zaoberal otázkou neplatnosti predmetného právneho úkonu ako predbežnou otázkou, preto návrh v časti 1 zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľnosti, táto časť je viazaná na vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti a keďže súd navrhovateľovi vlastnícke právo nepriznal, návrh v časti o vypratanie považoval za nedôvodný a zamietol ho. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p., keď skonštatoval, že odporcovia 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech, patrí im plná náhrada trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že hodnotenie a skúmanie otázok vyvlastnenia považuje za úplne nadbytočné. Navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu dohody o vydaní nehnuteľnosti z 21.07.1993 z dôvodu, že dohodu uzavrel subjekt, ktorý nemal právnu subjektivitu. Otázka neexistencie spoločnosti DOSPRA právoplatne už vyriešil Mestský súd v Bratislave uznesením č. k. 20Cob/507/1993 zo dňa 06.12.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.01.1995, ktorým bol zamietnutý návrh na zápis spoločnosti DOSPRA, a. s. do obchodného registra a vyslovil jednoznačne, že spoločnosť DOSPRA, a. s. nikdy nevznikla a nikdy nebola osobou v správnom slova zmysle. Súd dospel k záveru, že predmetná spoločnosť bola vymazaná s účinkami ex tunc pre pochybenie na strane zakladateľa a po takmer 8 rokoch sa domáha vrátenia nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľnosti, chce profitovať z vlastnej chyby a získať späť majetok, ktorý už raz bol vydaný prostredníctvom spoločnosti, ktorú chybne mesto založilo. Zamietnutie navrhovateľovho návrhu o určenie vlastníctva z dôvodu neplatnosti právneho úkonu a nepriznania vlastníckeho práva navrhovateľa odôvodnil súd prvého stupňa len tým, že navrhovateľove domáhanie sa, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, je v rozpore s dobrými mravmi, čo nepožíva právnu ochranu, nakoľko neplatnosť tohto úkonu sám navrhovateľ spôsobil. Navrhovateľ uvádza, že absolútna neplatnosť má ďalekosiahle právne následky a pôsobí voči každému. Môže sa jej dovolávať ktokoľvek, i ten, kto ju spôsobil. Okrem účastníkov právneho úkonu každý, kto má na tom právny záujem. Otázkou neplatnosti právneho úkonu sa súd prvého stupňa zaoberal ako otázkou predbežnou s odôvodnením, že navrhovateľ sa v petite 2 dožaduje vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, preto návrh v časti I. zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Ak súd rozhodne o tom, že dohoda o vydaní nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym rozhodnutím sa neriešia všetky právne otázky sporu, predovšetkým s končenou platnosťou, komu nehnuteľnosť patrí. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedenej dohody, nakoľko bez tohto určenia je jeho postavenie neistým, pretože v katastri nehnuteľností je momentálne zapísaný odporca 1/ ako vlastník a nie Mesto Piešťany, a v prípade, že súd určí, že dohoda je neplatná, nespôsobí to ešte, že Mesto Piešťany sa stane jej vlastníkom. Bude tu rozhodnutie súdu o tom, že dohoda je neplatná ale nespôsobí to, že navrhovateľ sa stane vlastníkom. Súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil zamietnutie určovacích návrhov navrhovateľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, neuviedol, na základe akých skutkových zistení vyvodzuje právny záver zamietnutia určovacích výrokov, akú konkrétnu právnu normu aplikuje na zistený skutkový stav, ktorá viedla k zamietnutiu určovacích výrokov, v akých okolnostiach videl neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Preto má za to, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď navrhovateľov návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu, určenia vlastníctva a vypratanie nehnuteľnosti zamietol. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 72,92 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/81/2008 je určenie, že dohoda o vydaní veci uzavretá dňa 21.07.1993 medzi obchodnou spoločnosťou DOSPRA, a. s. ako povinnou osobou a N. U., nar. XX.XX.XXXX a Z. U., nar. XX.XX.XXXX ako oprávnenými osobami, je absolútne neplatným právnym úkonom a zároveň sú neplatné všetky následné prevody a prechody vlastníckych práv k parc. č. 3852/3 ostatná plocha vo výmere 316 m2 v k. ú. C., určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti je navrhovateľ a určenie povinnosti odporcom 1/ a 2/ predmetnú parcelu vypratať. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a navrhovateľovi určená povinnosť nahradiť odporcom 1/ a 2/ každému 100 % trov konania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa jeho právny záver, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že správne súd prvého stupňa skonštatoval, že na určenie neplatnosti dohody o vydaní veci zo dňa 21.07.1993 nemá navrhovateľ naliehavý právny záujem, nakoľko zároveň žaluje o určenie svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, kde sa otázka platnosti respektíve neplatnosti dohody rieši ako predbežná otázka. Súd správne skonštatoval, že dohoda o vydaní veci je neplatným právnym úkonom, nakoľko povinná strana v dohode nemala právnu subjektivitu, ktorý stav spôsobil svojim konaním sám navrhovateľ. Správne po vyriešení si predbežnej otázky súd prvého stupňa zamietol návrh na určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti, čo aj správne a dostatočne odôvodnil v podstate tým, že je v rozpore s dobrými mravmi dožadovať sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ktorú spôsobil sám navrhovateľ. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešným odporcom priznal ich náhradu a určil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ sumu 72,92 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk JUDr. Štefana Bugalu, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd tu konštatuje, že právny zástupca odporcov si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 72,92 eur, ktorú sumu bližšie nešpecifikoval, ktorá však zrejme predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu v sume 64,53 eur (1/13-tina výpočtového základu) + režijný paušál 8,39 eur. Uvedená suma predstavuje najnižšiu možnú výšku odmeny, na ktorú má právny zástupca nárok, preto odvolací súd uvedenú sumu odporcom priznal. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.