Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511204007 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2511204007.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému U. U., M. R. F. XXX/XX, C., zastúpenému advokátkou Mgr. Evou Bačíkovou, A. Žarnova 1, Trnava, o zaplatenie 8.113,51 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti medzitýmnému rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 11Cb/74/2011-288 zo dňa 09.06.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V konaní o náhradu škody vo výške 8.113,51 eur spôsobenej neoprávneným odberom elektriny Okresný súd Piešťany medzitýmnym rozsudkom zo dňa 09.06.2015 vyslovil, že „Navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný“. V odôvodnení rozhodnutia súvisiaceho s argumentáciou žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu k podaniu žaloby (návrhu), súd uviedol, že za preukázané na základe vykonaného dokazovania považoval, že dňa 15.01.2010 Západoslovenská energetika, a.s. vykonala kontrolu na odbernom mieste, v podnikateľskom objekte žalovaného, pričom kontrolou bolo zistené, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nakoľko chýbala doplnková overovacia plomba. V danom prípade medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľ je subjektom oprávneným domáhať sa náhrady škody titulom neoprávneného odberu v zmysle § 39 zákona o energetike vo všeobecnosti. V danom prípade mal sú za preukázané, že spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o vklade časti podniku, na základe ktorej na žalobcu ako nadobúdateľa prešli všetky veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré funkčne súvisia prevádzanou časťou podniku. Na základe zmluvy o vklade časti podniku k prechodu práv a záväzkov dochádza ex lege a to aj vtedy, keby tieto práva a záväzky /povinnosti/ neboli v zmluve identifikované. Stačí, že sa týkajú odpredávanej časti podniku. Zákonné určenie rozsahu práv a záväzkov dikciou „na ktoré sa predaj vzťahuje“ je určujúci pri predaji časti podniku. V danom prípade zo zmluvy je zrejmé, že predmetom zmluvy sú tie práva, veci a záväzky, ktoré funkčne súvisia s prevádzanou časťou podniku, ktorou v tomto prípade bol úsek prevádzky distribučnej sústavy predstavujúci časť podniku vkladateľa, ktorá zabezpečuje prevádzkovanie distribučnej sústavy, ktorá časť podniku je tvorená vecami, právami a iným aj inými majetkovými hodnotami, záväzkami, zamestnancami súvisiacimi a slúžiacimi na prevádzkovanie distribučnej sústavy. Účinnosťou zmluvy nadobúdateľ vstúpil do práv a záväzkov vkladateľa, ktoré vznikli zo zmlúv alebo z iných právnych skutočností pred účinnosťou samotnej zmluvy. Pokiaľ ide o prechod pohľadávok, tento sa spravuje ustanoveniami § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že pri prechode záväzkov sa zákon explicitne neodvoláva na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tento záver je možné vyvodiť na základe vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníka vyjadreného v § 1 Obchodného zákonníka. Distribučnou sústavou vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo nízkeho napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy; súčasťou distribučnej sústavy je aj elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia, ak takéto elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie nespája národnú prenosovú sústavu s prenosovou sústavou členského štátu Európskej únie alebo s prenosovou sústavou tretích štátov; na takomto elektrickom vedení a elektroenergetickom zariadení sa preprava elektriny uskutočňuje v režime schválenom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Prevádzkovateľom distribučnej sústavy je právnická osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia. Podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona o energetike, Neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1.pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2.dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4.prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5.distribúcii elektriny, b)bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c)meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Zákon o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu ako aj odkaz na spôsob výpočtu škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom, avšak explicitne neustanovuje, akému subjektu tým ktorým neoprávneným odberom je odberateľ povinný škodu nahradiť. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že v prípade ak sa potvrdia jeho tvrdenia o neoprávnenom odbere zo strany žalovaného, je oprávneným subjektom na vymáhanie náhrady škody respektíve jej uplatnenie. Žalobca počas konania tvrdil, že škoda vznikla jemu, pretože ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť distribúciu elektriny a za tým účelom musí žalobca vynakladať určité náklady aj na straty elektriny, ktoré vznikajú výlučne na distribučnej sústave. Tieto straty majú prejaviť v prevádzkových nákladoch žalobcu tým, že množstvo nakúpenej elektriny je väčšie ako množstvo elektriny predajnej. Pri predanej elektrine ide o elektrinu, ktorú si žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy následne účtuje v rámci poskytnutia distribučných služieb buď u dodávateľa elektrickej energie alebo u odberateľa (v prípade, ak má odberateľ uzatvorenú samostatnú zmluvou o distribúcii so žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a samostatnú zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny). V danom prípade prípadné nároky jednotlivých subjektov pôsobiacich na úseku elektroenergetiky (prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, výrobca elektriny) voči tretín osobám nevyplývajú zo zákona o energetike účinného ku dňu 15.01.2010 príp. iných právnych predpisov. Súd preto zisťoval, či skutočnosť, že žalobca je oprávnený na náhradu škody z neoprávneného odberu vyplýva zo zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným. Rozhodnutím zo dňa 23.12.2009 ÚRSO schválil prevádzkový poriadok žalobcu, kde v bode 3.12 je uvedené, že množstvo elektriny, ktoré bolo spotrebované odberateľom elektriny neoprávnene v zmysle § 39 ods. 1 písm. b) ZEje súčasťou strát prevádzkovateľa distribučnej sústavy (...). V zmysle VOP, prevádzkový poriadok schválený ÚRSO je záväzný aj pre odberateľov. Z bodu 1.2VOP vyplýva, že obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o združenej dodávke elektriny aj všetkých zmlúv o združenej dodávke elektriny a zmlúv o dodávke elektriny ktoré boli uzatvorené pre účinnosťou týchto VOP. Keďže súčasťou zmluvy o dodávke elektriny boli v čase vykonania kontroly VOP, ktoré určujú, že rozhodnutia ÚRSO, ktorým je schválený prevádzkový poriadok PDS, je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, teda aj pre odberateľa, a súčasťou prevádzkového poriadku PDS je ustanovenie týkajúce sa oprávneného subjektu pre náhradu škody z neoprávneného odberu, súd má za to, že žalobca je oprávneným subjektom na uplatnenie náhrady škody z neoprávneného odberu. V závere považuje súd za potrebné uviesť, že žalobca automaticky vyčíslil výšku škody v zmysle vyhlášky č. 154/2005 Z.z., avšak paradoxne, predložil súdu dôkaz preukazujúci, že meracie zariadenie meralo v rámci tolerovanej odchýlky, teda meralo skutočne odobratú elektrinu (kontrolný zápis zo dňa 05.02.2010). Súd považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike základným predpokladom na priznanie náhrady škody je vznik škody. Až po zistení, že škoda skutočne vznikla, zisťuje sa jej skutočná výška. Ak túto výšku nie je možné zistiť, až vtedy je možné aplikovať výpočet podľa vyhlášky. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo sporné, či žalobca má právo domáhať sa náhrady škody, súd najprv rozhodol o práve žalobcu uplatniť si právo na náhradu škody z neoprávneného odberu voči žalovanému. Takýto postup sa javí súdu ako hospodárny, nakoľko následné dokazovanie ohľadne vzniku škody a jej výšky bude spojené s ďalšími nákladmi. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bola žaloba z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietnutá. Namietal ako nesprávnosť záverov súdu týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s tým, že subjektom oprávneným na náhradu škody je podľa jeho názoru dodávateľ elektriny, tak aj samotný vznik škody neoprávneným odberom elektriny. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného, hoci z iných ako odvolateľom uvádzaných dôvodov. Hoci podľa doslovného znenia ustanovenia § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p. upravujúceho všeobecne možnosť súdu rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom súd, ak je to účelné, môže rozhodnúť len o základe prejednávanej veci, v konkrétnej prejednávanej veci musí súd základ veci, ktorý je predmetom jeho medzitýmneho rozsudku, vo výroku rozsudku jednoznačne identifikovať. Základom veci, o ktorom súd, s prihliadnutím najmä na hospodárnosť svojho postupu, môže, ale nemusí medzitýmnym rozsudkom rozhodovať, sú okolnosti determinujúce výšku predmetu konania. Nepísanou podmienkou v konaniach o náhradu škody je, aj vzhľadom na skutočnosť, že vydávanie negatívnych medzitýmnych rozsudkov nemá logické opodstatnenie (v takom prípade hospodárnejším je zamietnutie žaloby), aby súdom bola zistená aspoň čiastočná opodstatnenosť uplatneného nároku, teda naplnenie všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. V danom prípade súd prvého stupňa nielen, že vo výroku napadnutého rozsudku konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu bez konkretizovania, k čomu je žalobca aktívne vecne legitimovaný, ale podľa odôvodnenia rozhodnutia tak rozhodol aj bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či škoda, ktorej náhrada je predmetom konania, vôbec vznikla. Konštatovanie aktívnej legitimácie žalobcu (k uplatneniu nároku na náhradu škody) v tejto súvislosti nemá opodstatnenie, je rovnako ako samotná formulácia výroku medzitýmneho rozsudku zmätočným a nepreskúmateľným. Odvolací súd preto dospel k záveru o nesplnení zákonných podmienok pre vydanie medzitýmneho rozsudku v súdom prvého stupňa zvolenej forme, a vzhľadom na skutočnosť, že ide o rozhodnutie nie vo veci samej vydané bez návrhu účastníkov, napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.