Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512205689 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512205689.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: DATARECOVERY, s.r.o., Ružinovská 1, Bratislava, IČO: 44 392 001, zastúpený advokátom Mgr. Jurajom Vlkovičom, Kozmonautická 9, Bratislava, proti žalovanému: PNEUMOTO s.r.o., Bašovce 146, IČO: 36 243 311 , zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Klieštencom, Waltariho 7, Piešťany, o zaplatenie 779,45 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 4Cb/68/2012-82 zo dňa 14.10.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,61 eur do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, keď vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 779,45 eur, keď po diagnostike na základe objednávky žalovaného vykonal pre neho záchranu dát na pevnom disku v dohodnutom režime uskutočnenia záchrany za cenu 1.558,90 eur, ktorú si vyúčtoval faktúrou č. 201012015 zo dňa 22.10.2010. 3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, poukazoval na to, že faktúra, ktorá mu bola doručená zo strany žalobcu neobstojí a podľa jeho tvrdenia, žalobca má nárok iba na zaplatenie sumy 665,- eur bez DPH, pretože nedodržal lehotu záchrany dát pamäťového média, za ktorú prislúcha žalobcom uplatňovaná suma. 4.Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4Cb/68/2012-42 zo dňa 05.02.2014, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Na základe odvolania žalovaného bol predmetný rozsudok prvoinštančného súdu zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/96/2014-60 zo dňa 30.12.2014 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z právnej úpravy zmluvy o dielo uvedenej v ustanoveniach Obchodného zákonníka, z cenovej ponuky, ktorú žalobca predložil a po vykonanom dokazovaní opäť o veci rozhodol. 5. Súd prvej inštancie, doplnil dokazovanie, vypočul štatutárnych zástupcov strán sporu a po vyhodnotení v konaní predložených dôkazov a súvisiacich listín v spojení i s výpoveďami právnych zástupcov účastníkov mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej mal žalobca vykonať záchranu dát na nosiči dát žalovaného pri použití režimu záchrany EXPRES 100, ktorý si zvolil žalovaný z viacerých variant predložených žalobcom a ktorý podľa ponuky predloženej žalobcom bol za cenu 1.310,- eur bez DPH, pri ktorom režime doba záchrany trvá 1-2 dni. V konaní bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela až na tretí deň z čoho vyplýva, že režim záchrany EXPRES 100 ktorý mal byť v rozpätí 1-2 dni nedodržal. V uvedenom termíne mal dielo nielen vykonať, ale aj odovzdať. Odovzdanie nosiču dát žalobcovi sa uskutočnilo dňa 18.10.2010 a podľa preberacieho protokolu bol tento odovzdaný žalovanej strane dňa 22.10.2010, teda po 4 dňoch, k čomu žalobca nepreukázal, že by bol žalovaného na prevzatie diela vyzval dňa 21.10.2010. Dokazovanie preukázalo, že žalovaný si vybral najrýchlejší režim záchrany a to podľa času, pretože mal záujem, aby dáta boli opravené v čo najkratšom možnom čase, preto akceptoval i najvyššiu cenu. Žalobca na svoju obranu uvádzal, že doba záchrany je iba sekundárnou záležitosťou a určujúcim faktorom je cena diela. Uvedené tvrdenie, ale súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné, pretože určujúcim faktorom pre objednávateľa je rýchlosť záchrany dát, teda časové hľadisko a nie spôsob, aký žalobca pri zhotovení použije, preto i tvrdenie žalobcu vyhodnotil nelogické a ako paradox a uviedol príklad, podľa ktorého ak by si objednávateľ zvolil režim EXPRES 100, ktorý má najvyššiu cenu a na záchrane by pracoval žalobca viac ako mesiac, napriek tomu by musel objednávateľ zaplatiť takúto cenu. Pokiaľ je pri režime záchrany EXPREX 100 uvedená dĺžka trvania 1-2 dni za sumu 1.310,- eur bez DPH a žalobca ako zhotoviteľ tento časový limit nesplnil, nemôže sa domáhať zaplatenia ceny diela, ktorá k tomuto režimu podľa cenovej ponuky prislúcha. Ak má žalobca za to, že doba záchrany je iba orientačná, musí to mať vyjadrené v cenovej ponuke, ktorú objednávateľovi predložil. Táto podmienka ale splnená nebola. Na základe týchto zistených skutočností súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť žalobcovi v sume 665,- eur, čo znamená 779,45 eur vrátane DPH, ktorú sumu žalovaný žalobcovi už uhradil, preto návrh v tejto časti zamietol. Žalovaný však nezaplatil odplatu v lehote splatnosti, t.j. do 05.11.2010, dostal sa s plnením peňažného záväzku do omeškania a tak vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 9 % ročne, čo predstavuje pri uvedenej istine 9,61 eur, k úhrade ktorej žalovaného zaviazal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. 6. Z hľadiska právneho posúdenia odkázal prvoinštančný súd na právnu úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku a to konkrétne na § 536, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchod. zák., ktorými je upravený inštitút zmluvy o dielo, a na právnu úpravu uvedenú v § 342 ods. 1 Obchod. zák., ktorou sa rieši určenie času plnenia v prospech jednej alebo oboch zmluvných strán. Úrok z omeškania priznal podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a vykonávacím predpisom Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 7. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne si uplatnil i nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že v cenovej ponuke, na ktorú reagoval žalovaný je doba záchrany pri jednotlivých režimoch len orientačná, ktorá závisí od typu poškodenia, preto pri režime EXPRES 100 žalobca nezaručuje dobu záchrany 1-2 dni, iba garantuje, že bude na odstránení poškodenia pracovať nonstop, pričom sa nedá predpokladať doba prác, pretože rozsah poškodenia sa zistí až v procese práce. Pri režime ECONOMY je orientačná doba záchrany 3-4 týždne a pri ďalšom režime STANDARD je orientačná doba do 1 týždeň. Ak by mala byť určujúcim faktorom doba záchrany, tak žalobca nemá pokrytú dobu 1 týždeň a 1 deň až 2 týždne a 6 dní, čo je nelogické a potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že doba záchrany je iba orientačná. Z uvedeného dôvodu, ak by i žalobca prekročil dobu záchrany, nedopustil by sa porušenia zmluvnej povinnosti zhotoviť dielo riadne a včas. Zároveň protokolom č. V-00729852 zo dňa 20.10.2010, ktorý je súčasťou súdneho spisu je preukázané, že záchrana bola ukončená dňa 20.10.2010, čo vyplýva i z výpovede konateľa žalobcu ako i z výpovede právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 05.02.2014, ktorý uviedol, že dňa 21.10.2010 bol žalovaný žalobcom vyzvaný, aby dodal disk na zachránené dáta, čím je preukázané, že dáta boli k dispozícii už 21.10.2010, ale žalovaný tým, že doručil disk žalobcovi až dňa 22.10.2010 sám spôsobil, že bol disk odovzdaný až v uvedený deň. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní pritom určil cenu ako pri režime STANDARD bez ohľadu na to, že doba záchrany, ako je už spomenuté vyššie, je dobou orientačnou a ak by bol žalovaný poskytol súčinnosť a dodal disk v deň ako bol žalobcom vyzvaný, bol by zrejme súd určil cenu ako pri režime EXPRES 50. Zároveň treba vziať do úvahy, že žalovaný dobu záchrany nereklamoval, hoci faktúra mu bola odovzdaná zároveň s prevzatím dát a reagoval až na základe výzvy žalobcu na úhradu odplaty, teda mesiac od prevzatia dát. 8. Žalovaný sa k odvolaniu, ktoré mu bolo doručené súdom prvej inštancie nevyjadril. 9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejnéhovyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali. 10. Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že prvoinštančný súd za zásadnú pre rozhodnutie považoval žalobcom predloženú cenovú ponuku, z ktorej si žalovaný vyberal podľa času, t.j. lehoty, počas ktorej žalobca záchranu vykoná. Keďže mal záujem poškodenie pamäťového média odstrániť v čo najkratšom možnom čase, zvolil si z cenovej ponuky režim označený ako EXPRES 100, s časom 1-2 dni. Zákazka bola prijatá dňa 18.10.2010 a odovzdaná žalovanému dňa 22.10.2010. Súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a podrobne vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vzišli i so záverom, výsledkom ktorého bolo odvolateľom napadnuté rozhodnutie, Odvolací súd nemôže považovať odvolateľom vznesené dôvody odvolania za relevatné, ktoré by znamenali zmenu či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu. Medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah so znakmi zmluvy o dielo. Predmet plnenia bol jednoznačne určený a spočíval v záchrane poškodeného pamäťového média, ku ktorému si objednávateľ - žalovaný zvolil cenu vzhľadom na dĺžku rep. doby záchrany, ktorú mu v štyroch variantoch ponúkol žalobca. Pri poškodení pamäťového média je doba odstránenia poškodenia „záchrany“, ako ju označuje zhotoviteľ -žalobca, pre objednávateľa určite významným aspektom, ktorým sa žalovaný pri výbere režimu riadil. Ak uvedenú dobu žalobca pri žalovaným vykonanom výbere režimu a s ním spojenej ceny ponúkol v cenovej ponuke, nemôže obstáť jeho tvrdenie, že ide o dobu orientačnú, ktorá sa môže zmeniť. Ak sa doba zmení a žalobca nemôže dodržať čas, ktorý má pri danom režime uvedený, dalo by sa minimálne očakávať, že túto skutočnosť oznámi objednávateľovi a nebude si uplatňovať cenu podľa režimu, ktorý si vybral objednávateľ, bez ohľadu na to, že doba záchrany trvala viac ako 1-2 dni. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tvrdení, že poškodenie bolo odstránené už 20.10.2010, čo je doba pre režim EXPRES 100, ani dôkaz o odstránení do 2-3 dní v režime EXPRES 50. Odvolateľ síce v odvolaní poukazuje na výpoveď právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 05.02.2014, ktorý potvrdil, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný aby priniesol ďalší disk, to ale neznamená a nepreukazuje, že dielo bolo vykonané a odovzdané objednávateľovi. Čas plnenia súd prvej inštancie z uvedených dôvodov preto správne posudzoval i s poukazom na ust. §342 Obchod. zák. Doba záchrany pri jednotlivých režimoch nemôže byť iba orientačná, ak tam je vzhľadom na rôzne ceny uvedená, čo už zdôraznil odvolací súd i vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Takýto prístup zhotoviteľa je potom zavádzajúci a nemožno mu priznať opodstatnenie. Doba od prijatia poškodeného disku do odovzdania disku so zachránenými dátami trvala od 18.10 do 22.10.2010, čo presahuje i dobu EXPRES 50, ktorá je 2-3 dni. 11. Podľa § 387 CSP (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 12. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je i vo výroku vecne správne a podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ho potvrdil. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. s tým, že ich výške rozhodne uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).