Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/66/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010653 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2513010653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému F. C., nar. XX.XX.XXXX v D., stíhaného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, prejednal odvolanie obžalovaného, ako aj okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 23.02.2015, sp. zn. 1T/129/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2016 v Trnave, a takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný F. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom V., F. V.. X, prechodne bytom C. R., U. A. č. XXX/X, o d s u d z u j e Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (troch) rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/22/2013 zo dňa 26.03.2013, právoplatný 26.03.2013, čo do výroku o treste. Zrušujú sa aj všetky rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. II. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného F. C., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 23.02.2015, sp. zn. 1T/129/2013 bol obžalovaný F. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalším bližšie nezisteným páchateľom dňa 18. novembra 2012 v čase asi o 14.07 hod. v D. na ul. H. č. XX neoprávnene vnikol do bytu, ktorý obýval A. L. tým spôsobom, že kameňom rozbil okno na vchodových dverách a odomkol ich kľúčom z vnútornej strany, následne v byte poškodil kopaním interiérové dvere a nábytok a potom odtiaľ odišiel na neznáme miesto, čím spôsobil vlastníkovi bytu D. A. poškodením dverí a nábytku škodu vo výške 148,- Eur. Za to mu bol Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 7 (siedmich) rokov. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/22/2013, zo dňa 26.03.2013, právoplatný 26.03.2013, čo do výroku o treste a trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/239/2013, zo dňa 06.12.2013, právoplatný 17.12.2013, čo do výroku o treste. Zároveň zrušil všetky rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazol obžalovaného uhradiť poškodenému D. A. škodu vo výške 100,68 Eur. Samosudkyňa okresného súdu odôvodnila písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 290-293. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný F. C., ako aj prokurátor okresnej prokuratúry. Prokurátor v písomnom odôvodnení č. l. 299-300 spisu uviedol, že podáva odvolanie do výroku o treste, ktorý považuje za nezákonný, a to z toho dôvodu, že obžalovanému mal byť uložený súhrnný trest iba vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/22/2013 zo dňa 26.3.2013, právoplatný dňa 26.3.2013, a nie aj vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/239/2013 zo dňa 06.12.2013, právoplatného dňa 17.12.2013. V závere navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písmeno d/, písmeno e/, písmeno b/ zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o treste pre obžalovaného F. C. tak, že mu uloží podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písmeno h/, písmeno m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 3 rokov a tiež, aby zrušil výrok o vine a výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/22/2013 zo dňa 26.3.2013, právoplatný dňa 26.3.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutie, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Obžalovaný v písomne podanom odvolaní prostredníctvom obhajcu č. l. 303 spisu uviedol, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na čítanie výpovede svedka D. O., tohto svedka je potrebné vypočuť na hlavnom pojednávaní. Tým prišlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Nemožno vylúčiť bez vypočutia tohto svedka, či nebol páchateľom skutku, pretože podľa výpovede poškodeného mal byť v čase skutku v byte poškodeného. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na to, že okresný súd chybne vyhodnotil podmienky na uloženie súhrnného trestu, z toho dôvodu navrhol, aby krajský súd rozhodol v zmysle podaného odvolania a odvolanie obžalovaného zároveň navrhol zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na písomnom podaní odvolania, obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenia svojho obhajcu. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote stanovenej v zákone. Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplne dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní tak, že z hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd I. stupňa všetky zákonné vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne, a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú, alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali, tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný F. C. spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého I. stupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky skutkové závery I. stupňového súdu osvojuje, keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a doposiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom obdobne, a to i v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal už I. stupňový súd. Okresný súd prečítal výpoveď svedka D. O. v zmysle § 263 ods. 3 písmeno a/ Trestného poriadku, keďže svedok sa nedostavil opätovne na predvolania súdu bez dôvodu, jeho predvedenie políciou bolo neúspešné, pričom v čase, kedy bol vypočutý v prípravnom konaní, bol vypočutý za prítomnosti obhajkyne obžalovaného. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by svedok O. bol ďalším bližšie nezisteným páchateľom, ktorý neoprávnene vnikol do bytu poškodeného D. A.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že bol u poškodeného asi hodinu predtým než došlo k uvedenému incidentu. Aj odvolací súd bol toho názoru, že vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná, a to výpoveďou poškodeného A. L., ako aj výpoveďou svedka B.K., ktorý sa v kritickom čase nachádzal vo vedľajšom vchode vedľa bytu, kde býva poškodený A. L. a opoznal osobu obžalovaného ako jednu z dvoch osôb, ktoré sa dobíjali do bytu poškodeného. Takisto i výpoveďou svedkyne G. D., ktorá potvrdila za akých okolností obžalovaný spolu s ďalšou osobou sa dobíjal do bytu poškodeného L.. Za tejto dôkaznej situácie okresný súd nepochybil, keď protiprávne konanie obžalovaného F. C. právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno d/ Trestného zákona. Okresný súd nepochybil ani v postupe konanie, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie správneho trestu. Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval len priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v ustanovení § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona (spáchal viacej trestných činov a bol už v minulosti súdne trestaný). Správne vyhodnotil ich vzájomný pomer a dôsledne posúdil všetky okolnosti plynúce z ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného zákona je jeden až päť rokov, táto sa však v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvyšuje, a to na dolnej hranici o jednu tretinu, teda trestná sadzba, z ktorej okresný súd mohol vychádzať bola 28 mesiacov až 5 rokov, teda správne uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Okresný súd obžalovaného správne pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin ( naposledy vo výkone trestu odňatia slobody na základe rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2011 sp.zn.7T50/2010). Zároveň okresný súd správne zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/22/2013 zo dňa 26.03.2013, právoplatný 26.03.2013, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 7 rokov, ktorý bol uvedeným rozhodnutím uložený. Nesprávne však okresný súd postupoval, keď zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/239/2013 zo dňa 06.12.2013, právoplatný 17.12.2013, vo výroku o treste, a to z toho dôvodu, že v prejednávanej trestnej veci vydanie rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/22/2013 zo dňa 26.03.2013, právoplatné 26.03.2013, spôsobilo, že trestné činy spáchané pred vyhlásením citovaného rozsudku, t. j. trestný čin spáchaný dňa 04.12.2012, za ktorý bol obžalovaný C. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/22/2013 zo dňa 26.3.2013 a trestný čin zo dňa 18.11.2012, za ktorý bol obžalovaný C. odsúdený napadnutým rozsudkom nemôžu byť vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu s trestným činom spáchaným po vyhlásení citovaného rozsudku, t.j. s trestným činom spáchaným dňa 05.12.2013, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/239/2013, nakoľko ide o recidívu a uloženie súhrnného trestu je vylúčené. Nakoľko odvolanie prokurátora bolo dôvodné, krajský súd odvolaniu prokurátora vyhovel, rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonuzrušil a vo veci sám rozhodol. Nakoľko odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné, odvolanie zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.