Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200224 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2514200224.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, U., právne zastúpený advokátom: Mgr. Petrom Kubalom, so sídlom Pod Párovcami 1362/55, Piešťany, proti žalovanému TECHFIN, s.r.o., so sídlom Hlohovská cesta 94/22, Leopoldov, IČO: 47 415 797, právne zastúpený advokátom JUDr. Danielom Kostolanským, so sídlom Štúrova 4, Piešťany, o zaplatenie 2.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 22. októbra 2015, č.k. 12C/259/2014-60, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 06.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 144 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 437,51 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 3, § 5 ods. 1 - ods. 3, § 8 Zákona č. 116/1990 Z.z., § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1 veta druhá a § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 07.10.2013 platne uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov tam špecifikovaných, ďalej mal preukázané, že v zmluve sa strany dohodli na výške nájomného 600 eur mesačne, splatného do 5. dňa príslušného mesiaca, pričom žalovaný nezaplatil na nájomnom žiadnu sumu. Z dokazovania vyplynulo, že nájom zanikol na základe písomnej výpovede samotného žalovaného zo dňa 12.12.2013 s tým, že v zmysle článku IX. zmluvy výpovedná doba uplynula 31.03.2014. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že až dodatočne zistil, že zmluva bola spätne podpísaná pôvodnou konateľkou P. L., ktorej funkcia v spoločnosti žalovaného zanikla 03.02.2014 a ostatní spoločníci ani ďalší štatutárny zástupca o zmluve nemali vedomosť. S ohľadom na predmet svojej činnosti žalovaný uvedený predmet nájmu špecifikovaný v nájomnej zmluve nikdy neužíval, užívať nemohol a k fyzickému prevzatiu predmetu ani dôjsť nemohlo. Žalovaný sa dovolával relatívnej neplatnosti právneho úkonu, najmä z dôvodu nespôsobilosti predmetu zmluvy o nájme a tiež tvrdil, že napriek formálnej existencii nájomnej zmluvy, k faktickej realizácii práv a povinností z nej nikdy nedošlo a je teda zrejmé, že išlo o právny úkon zastretý a neplatný. V prípade pochybností, či predmetná nájomná zmluva je alebo nie je platná, žalovaný súčasne vzniesol kompenzačnú námietku v zmysle § 8 Zákona č. 116/1990 Z.z. s tvrdením, že v rozhodnom období nemohol nebytový priestor užívať. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo znenia zmluvy, ktorá v článku I. stanovuje, že nebytové priestory spĺňajú podmienky ako skladové priestory a k tomuto účelu sa aj prenajímajú. Podľa článku V. nájomca preberá predmetné priestory určené k výkonu podnikateľskej činnosti v stave, ktorý tomuto účelu zodpovedá. Podľa výpisu z Obchodného registra žalovaného ako štatutárny orgán boli zapísaní v období od 04.10.2013 do 03.02.2014 u žalovaného dvaja konatelia a to P. L. a T. G., pričom za spoločnosť konal každý konateľ samostatne. Za žalovaného uzavrela zmluvu P. L., ktorá bola oprávnená v mene žalovaného tak urobiť, takže spoločnosť žalovaného pri uzavretí predmetnej nájomnej zmluvy konala v súlade so spôsobom konania zapísaným v Obchodnom registri a pri označení nájomcu okrem vlastnoručného podpisu konateľa, bol pripojený aj odtlačok pečiatky žalovaného. Tvrdenia žalovaného, že predmetná nájomná zmluva mala byť uzavretá spätne, neboli ničím preukázané a zároveň sú v rozpore s časovou následnosťou žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže zmluva bola uzavretá dňa 07.10.2013, P. L. bola konateľkou žalovaného v období od 04.10.2013 do 03.02.2014 pričom návrh na začatie konania bol súdu doručený už 21.01.2014, preto vôbec nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá spätne bez bližšej konkretizácie. V zmysle článku IX. nájomnej zmluvy bola táto uzavretá na dobu neurčitú s tým, že každá zo zmluvných strán ju môže vypovedať v jednomesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Upomienkou zo dňa 18.12.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nájomného za obdobie od októbra do decembra 2013 v celkovej výške 1.800 eur v lehote do 31.12.2013. Písomnou výpoveďou z 12.12.2013, podpísanou druhým konateľom žalovaného, žalovaný vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu, kde súčasne konštatoval, že priestor spĺňa všetky predpoklady na využitie skladových priestorov. Nájom vypovedal prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda 01.01.2014 a nájomná zmluva skončila 31.01.2014. Tvrdenia žalovaného o tom, že prenajaté priestory nevyužíval, sú irelevantné, nakoľko samotný žalovaný zmluvu v decembri 2013 písomne vypovedal a zároveň konštatoval, že priestory spĺňajú potrebné náležitosti. To, či žalovaný priestory užíval, alebo ich ponechal na užívanie tretím osobám, je tiež z hľadiska prejednávanej veci irelevantné. Z uzavretej nájomnej zmluvy totiž žalobcovi vznikla povinnosť odovzdať prenajatý priestor v stave spôsobilom na dojednané užívanie a žalovanému vznikla povinnosť za užívanie platiť dohodnuté nájomné. To, či nájomca priestor skutočne užíval alebo nie (bez zavinenia prenajímateľa), alebo umožnil jeho užívanie tretiemu subjektu, je vo vzťahu k žalobcovi s prihliadnutím na predmet konania nepodstatné. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o zastretom právnom úkone, toto nevychádzalo podľa názoru súdu prvej inštancie ani zo základnej definície inštitútu zastretého resp. nezastretého právneho úkonu a súd ho považoval za účelové tvrdenie. Rovnako žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o vznesenú kompenzačnú námietku, neuviedol totiž aké konkrétne povinnosti si žalobca ako prenajímateľ nesplnil, pre ktoré by žalovaný ako nájomca nemohol vôbec resp. len obmedzene užívať prenajatý priestor, takže kompenzačná námietka je neurčitá a nezrozumiteľná. 4. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté žalovaným, keď ich považoval za nadbytočné a neúčelné a vyhovel žalobe v celom rozsahu uložiac žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.400 eur predstavujúcu celé dlžné nájomné za dobu trvania nájmu od 07.10.2013 do 31.01.2014 teda štyri mesiace krát 600 eur. 5. Súčasne súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako plne úspešnému v spore priznal náhradu trov konania vo výške 144 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 437,51 eur za štyri úkony právnej služby. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd potom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Uviedol, že návrh je nedôvodný jednak z dôvodu, že predmet nájmu mu nebol odovzdaný a jednak predmet nájmu nebol spôsobilý na dohodnuté užívanie podľa nájomnej zmluvy z dôvodu jeho užívania tretími osobami, pričom hoci tieto skutočnosti majú právnu relevanciu, nakoľko príslušná právna úprava oprávňuje nájomcu neplatiť nájomné alebo primerane znížiť výšku nájomného v prípade vád predmetu nájmu, napriek tomu súd prvej inštancie tieto skutočnosti považoval za irelevantné, čím podľa názoru žalovaného vec nesprávne právne posúdil. Súd ďalej nevykonal dôkazy navrhované žalovaným (výsluch svedkyne L., ktorá bola konateľkou v čase uzavretia nájomnej zmluvy, výsluch svedka L., ktorý podľa tvrdení žalovaného užíval predmet nájmu v čase trvania nájomnej zmluvy v rámci jeho podnikateľských aktivít, výsluch starostu obce Podolie, návrh na zaobstaranie dôkazov o subjekte, ktorý platil náklady spojené s užívaním predmetu nájmu), všetko dôkazy na preukázanie existencie skutkových okolností, majúcich za následok zánik povinnosti platiť nájomné žalovaným. Existencia skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre právne posúdenie vzniku a zániku povinností platiť nájomné zo strany žalovaného, je právne významná v merite veci a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tieto skutkové okolnosti preskúmať v rámci navrhnutého dokazovania. Napokon odvolateľ dôvodil tým, že po ukončení dokazovania pred súdom prvej inštancie sa dostal do dispozície žalovaného listinný dôkaz a to list zo dňa 02.01.2014 spolu s podacím lístkom, ktorý nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie bez jeho viny. Týmto listom vtedajší konateľ žalovaného v čase uzavretia a trvania nájomnej zmluvy žalobcovi výslovne uvádza, že predmet nájmu mu nebol odovzdaný ani na výzvu a preto si má žalobca nájomné uplatňovať voči skutočnému užívateľovi nehnuteľností. Skutočnosti, uvedené v predmetnom liste sú podstatné v merite veci a opätovne potvrdzujú ním uvádzané skutkové okolnosti, podľa ktorých predmet nájmu nebol žalovanému odovzdaný resp. nebol spôsobilý na dohodnuté užívanie z dôvodu jeho užívania tretím subjektom. Ide o skutočnosti, ktoré majú za následok zánik povinnosti platiť nájomné. Predmetný list je podstatný pre úplné zistenie skutkového stavu veci a vytvára tiež potrebu výsluchu okrem bývalej konateľky pani L. aj druhého konateľa pán G.. 7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v prípade, ak odvolanie bolo podané včas (o čom má žalobca pochybnosti), navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že z doterajšieho konania žalovaného ani z odvolania nevyplýva dôvod, pre ktorý nebolo možné list zo dňa 02.01.2014 predložiť alebo označiť bez viny žalovaného, pričom žalovaný nezdôvodnil a nepreukázal, čo mu bránilo. Žalovaným navrhnuté dôkazy žalobca nepovažoval a nepovažuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, postup súdu prvej inštancie bol správny, keď žiaden z navrhovaných dôkazov by nemohol zmeniť nič na závere súdu. Ak by aj vznikla prekážka v užívaní predmetu nájmu, nárok na zľavu z nájomného alebo nárok na odpustenie povinností platiť nájomné si žalovaný neuplatnil (vôbec), resp. ho neuplatnil riadne a včas, preto jeho tvrdenia v tomto smere považuje žalobca za irelevantné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/259/2014 je zaplatenie sumy 2.400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.400,- eur od 06.01.2014 do zaplatenia titulom dlžného nájomného. 10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania. 11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia nájomného za dobu trvania nájmu od 07.10.2013 do 31.01.2014 podľa nájomnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu. Súd vyhodnotil nájomnú zmluvu ako platne uzavretú a majúc potom preukázané, že žalobca neuhradil z dohodnutého nájomného v sume 600,- eur mesačne žiadnu sumu, považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Obrana žalovaného sa zakladala na tvrdení o neplatnosti právneho úkonu ( nájomnej zmluvy ) najmä z dôvodu nespôsobilosti predmetu zmluvy o nájme byť užívaný v súlade so zmluvou, neplatnosť zmluvy vyvodzoval tiež zo skutočnosti, že malo ísť o právny úkon zastretý, tvrdením tiež o tom, že žalovaný až dodatočne zistil, že zmluva bola spätne podpísaná pôvodnou konateľkou P. L., ktorej funkcia v spoločnosti žalovaného zanikla 03.02.2014 a ostatní spoločníci ani ďalší štatutárny zástupca o zmluve nemali vedomosť a k prevzatiu predmetu nájmu zo strany žalovaného nikdy nedošlo, pričom s ohľadom na predmet svojej činnosti žalovaný predmet nájmu nikdy neužíval ani užívať nemohol a napokon sa bránil kompenzačnou námietkou v zmysle § 8 Zákona č. 116/190 Z.z., s tvrdením, že v rozhodnom období nemohol nebytový priestor užívať. Žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu navrhol za účelom preukázania svojich tvrdení zabezpečiť vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou jeho bývalého konateľa P. L., ktorý návrh súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.10.2014 zamietol z dôvodu, že žalovaný neosvedčil nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu preukázaním takej dôvodnej obavy, že by tohto svedka nebolo možné v ďalšom konaní vypočuť. Následne súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 22.10.2015, na ktorom boli oboznámené listinné dôkazy predložené žalobcom a vykonaný výsluch strán sporu, kedy žalovaný zotrvával na tvrdeniach uvedených v odpore a navrhol vykonanie dôkazov na ich preukázanie výsluchom už navrhovanej svedkyne ( bývalej konateľky žalovaného), ďalej výsluchom svedka L. L., ktorý mal užívať tieto priestory ako ubytovňu, čo bránilo tomu, aby priestory užíval odporca, tiež výsluchom zástupcu obce Podolie, ktorý sa mal vyjadriť za akým účelom bola prevádzkovaná predmetná predajňa a skladové priestory a navrhol tiež doplniť dokazovanie zabezpečením faktúr ohľadom odberu energií za účelom zistenia osoby, ktorej boli účtované. Súd všetky návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol, dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol, keď ním označené dôkazy považoval za nadbytočné a neúčelné. 12. Prvoradou povinnosťou nájomcu je platiť nájomné. Žalovaný však v konaní okrem iného tvrdil, že sú tu okolnosti, pre ktoré nie je povinný platiť nájomné a to v zmysle § 8 zákona č. 116/1990 Z.z., pretože nemohol nebytový priestor užívať z dôvodu nesplnenia si povinnosti prenajímateľa zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a preto ako nájomca má nárok na zľavu z nájomného. Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že dôvodnou bola predovšetkým námietka žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie zamietol všetky návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania a tak žalovaný prakticky nemal možnosť vyvrátiť pravdivosť verzie žalobcu v prejednávanej veci, keďže okrem výsluchu mu nebol daný priestor na vykonanie dôkazov ním navrhnutých, keď súd rozhodol vec na prvom pojednávaní majúc za to, že ďalšie dokazovanie je nadbytočné. 13. Občiansky súdny poriadok (a od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok) ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. ( a od 01.07.2016 v zmysle § 185 ods. 1 CSP) je to však súd, kto rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. 14. V uvedenom prípade súd nevykonal žiadny dôkaz navrhnutý žalovaným na preukázanie ním tvrdenej rozhodujúcej skutočnosti - skutkových okolností, majúcich za následok zánik povinnosti platiť nájomné žalovaným, nezisťoval vôbec, či si žalovaný uplatnil zľavu, kedy a v akej výške, hoci súd následne dospel k záveru, že žalovaný ohľadom tohto tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. V tomto smere bolo potom potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že sú tu skutočnosti, významné pre právne posúdenie vzniku a zániku povinností platiť nájomné zo strany žalovaného a súd nevykonal žiadny k tomu navrhnutý dôkaz, potom sú jeho skutkové zistenia nepostačujúce. Ak súd vôbec nezisťoval skutočnosti tvrdené žalovaným ( a to najmä vo vzťahu k prípadnej existencii dôvodu na vznik práva nájomcu na zľavu z nájomného, resp. práva na odpustenie nájomného podľa § 8 zákona č. 116/190 Z.z., a vo vzťahu k ich včasnému a relevantnému uplatneniu ), ktoré môžu byť rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli žalovaným tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, ide o dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. 15. S poukazom na uvedené sú preto závery súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie celého dohodnutého nájomného bez vykonania navrhnutých dôkazov predčasné a preto vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu vec znova prejednať, doplniť dokazovanie opätovným výsluchom žalovaného a vykonaním potrebných dôkazov navrhnutých žalovaným a to vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke, ktorej súd nevenoval dostatočnú pozornosť a v odôvodnení len skonštatoval jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, preto za týmto účelom vyzve žalovaného na jej upresnenie a vyjadrenie sa k tvrdeným okolnostiam, pre ktoré mu malo vzniknúť právo v zmysle § 8 zák. č. 116/1990 Z.z., súd zistí, či nájomca nemohol reálne priestory užívať, ak nemohol, potom či zavinením prenajímateľa alebo vlastným zavinením, teda či ide o prípad, kedy žalovanému vzniklo právo na zľavu z nájomného a ak áno, v akej výške, pričom bude potrebné vysporiadať sa aj otázkou včasnosti uplatnenia prípadného práva na zľavu z nájomného. Z navrhovaných dôkazov sa zatiaľ javí ako relevantný vo veci dôkaz výsluchom svedkov a to bývalých konateľov žalovaného v čase existencie predmetného nájomného vzťahu a tiež nový dôkaz, predkladaný žalovaným v odvolaní, ktorým je listinný dôkaz zo dňa 02.01.2014, označený ako „ Nenaplnenie Nájomnej zmluvy“, ktorý inak ako odvolací dôvod nebol spôsobilý obstáť, keďže žalovaný ničím nepreukázal, že ho bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak vzhľadom na nutnosť doplnenia dokazovania z dôvodov uvádzaných vyššie bude namieste vykonať aj tento dôkaz. s tým, že súd prvej inštancie následne rozhodne, či je tu potreba vykonania aj ďalších dôkazov výsluchom svedka L., prípadne iným dôkazom alebo zistený skutkový stav postačuje na právne posúdenie veci, pričom svoje rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 CSP i riadne odôvodní a to nielen v časti žalovanej istiny, ale aj jej príslušenstva, keďže odvolaním napadnutý rozsudok, ktorým bolo žalobcovi priznané aj príslušenstvo, neobsahuje žiadne ( vecné ani právne) zdôvodnenie, čím v tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).