Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/360/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516204584 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2516204584.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: PAVLIX, s.r.o., IČO 45 493 146, so sídlom Galvaniho 41, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO 47 256 371, so sídlom Hollého 20, Hlohovec, proti žalovanej: Ing. Q. A., narodená XX.X.XXXX, bytom Z. X, K., zastúpená advokátom: JUDr. Alexander Kostolanský, so sídlom Štúrova 4, Piešťany, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/185/2016-42 zo dňa 2.9.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. O., zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. CKN 7478/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 605 m2, rodinný dom s. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. CKN 7478/1, predajom spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 31.05.2005 na dražbe, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. O., evidovaných Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva súd prvej inštancie ďalej zistil, že medzi ťarchami viažucimi sa k predmetným nehnuteľnostiam je evidované záložné právo v prospech žalovanej a súčasne, že dňa 17.12.2015 bola pod č. P 699/15 zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom - žalovanou. Z obsahu spisu tamojšieho súdu sp. zn. 15C/2/2016 vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 4.1.2016 domáhal určenia, že záložné právo vyplývajúce z Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 31.5.2005, ktorej predmetom je záloh - nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, v kat. úz. O., pre okres Piešťany, obec O., a to pozemok s parcelným číslom č. 7478/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 605 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku s parcelným číslom 7478/1, zaniklo. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol od obchodnej spoločnosti POPO, s.r.o. aj so záložným právom, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalobkyne ako predávajúcej voči spoločnosti POPO, s.r.o. ako kupujúcemu spočívajúca v doplatení kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Žalovaná dňa 14.12.2015 písomne doporučeným listom oznámila žalobcovi výkon záložného práva, a to aj napriek tomu, že podľa jeho vedomostí získaných od spoločnosti POPO, s.r.o. bol zvyšok kúpnej ceny žalovanej uhradený. Pre prípad, že by informácie od spoločnosti POPO, s.r.o. neboli pravdivé, žalobca namietol premlčanie práva žalovanej domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Z tohto dôvodu a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná oznámila žalobcovi začatie výkonu záložného práva sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to formou výkonu záložného práva, teda aby ich nepredala spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 31.5.2005 a aby ich nepredala na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Mal za to, že úpravou pomerov nariadením navrhovaného predbežného opatrenia dôjde k zamedzeniu vzniku škody, či inej ujmy, ktorá mu prípadným výkonom záložného práva reálne hrozí. Z obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 31.5.2005 tvoriacej obsah súdneho spisu sp. zn. 15C/2/2016 bolo súdom prvej inštancie zistené, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovanej ako predávajúcej na spoločnosť POPO, s.r.o. ako kupujúceho za kúpnu cenu 5.500.000 Sk, z čoho suma 1.000.000 Sk bola žalovanej vyplatená pri podpise zmluvy a zvyšnú časť kúpnej ceny sa spoločnosť POPO, s.r.o. zaviazala zaplatiť v troch splátkach do 30.6.2006. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bolo súčasne dohodnuté zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, a to na zabezpečenie pohľadávky žalovanej vyplývajúcej zo záväzku spoločnosti POPO, s.r.o. zaplatiť dojednanú kúpnu cenu. V zmluve sa uvádza, že záložný veriteľ je so súhlasom záložcu oprávnený realizovať výkon záložného práva priamym predajom alebo dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z.. Uznesením č. k. 15C/2/2016-19 zo dňa 2.2.2016 tamojší súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/168/2016-51 zo dňa 11.4.2016 zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaná v odvolaní vyvrátila tvrdenie žalobcu a osvedčila, že mieni disponovať nehnuteľnosťou oprávnene, pretože za predanú nehnuteľnosť doposiaľ nedostala časť kúpnej ceny 43.152 eur napriek tomu, že jej bol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy priznaný rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 7C/275/2008-175. Priklonil sa tak k právnemu názoru žalovanej, že v prípade, ak by bolo vyhovené návrhu žalobcu a žalovanej by sa zakázalo disponovať s nehnuteľnosťou, žalovanej by bolo takýmto spôsobom znemožnené vykonať jej právo vyplývajúce z existujúceho záväzku, kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 31.5.2005. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti POPO, s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 18.4.2006 bola časť podniku spoločnosti POPO, s.r.o. predaná spoločnosti POPO SLOVAKIA, a.s., so sídlom Maróthyho 6, Bratislava v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Z rozsudku tamojšieho súdu č. k. 7C/275/2008-175 zo dňa 29.11.2012 vyplýva, že spoločnosť POPO Slovakia, s.r.o. žalovanej oznámila, že na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 18.4.2006 prevzala záväzky spoločnosti POPO, s.r.o. súvisiace s podnikom, medzi inými i záväzok voči žalovanej. Súčasne z tohto rozsudku vyplýva, že dňa 27.9.2007 odpredala spoločnosť POPO, s.r.o. nehnuteľnosti spolu zo záložným právom v prospech žalovanej M. O. a v roku 2010 bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedené na žalobcu. Z výpisu z Obchodného vestníka č. 102/2015 zo dňa 1.6.2015 súd prvej inštancie zistil, že na spoločnosť POPO Slovakia, s.r.o. bol uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 26.5.2015, sp. zn. 25K/35/2014 vyhlásený konkurz. Lustráciou v elektronickej verzii Obchodného vestníka súd nezistil, že by si žalovaná v tomto konaní uplatnila svoju pohľadávku, príp. iné právo. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil neodkladnou potrebou ochrany svojho právneho postavenia ako vlastníka predmetných nehnuteľností, ktoré je ohrozené faktickým konaním žalovanej smerujúcim k výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (ktorú skutočnosť žalobca osvedčil predložením listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že dňa 6.9.2016 sa má uskutočniť dražba predmetných nehnuteľností na základe návrhu žalovanej), a to napriek tomu, že podľa tvrdenia žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam zaniklo. Je zrejmé, že žalovaná si v konkurze voči spoločnosti POPO, s.r.o. včas pohľadávku neprihlásila. Čo sa týka aktuálneho dlžníka POPO Slovakia, s.r.o., z výpisu z Obchodného vestníka, ktorého obsahom je návrh čiastkového rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty úpadcu - spoločnosti POPO Slovakia, s.r.o. a zoznam prihlásených pohľadávok, sa pohľadávka žalovanej nenachádza. V zmysle § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z, o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. S poukazom na citované zákonné ustanovenie a osvedčené tvrdenia žalobcu je zrejmé, že zánik záložného práva práve v dôsledku neuplatnenia si zabezpečenej pohľadávky v konkurze voči aktuálnemu záväzkovému dlžníkovi žalovanej sa javí ako možný. Je nesporné, že v prípade, ak žalovaná bude pokračovať v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami formou výkonu záložného práva, ktoré zaniklo, dôjde tým k neoprávnenému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktorému je potrebné zabrániť. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie návrh žalobcu vyhodnotil ako dôvodný a nariadil neodkladné opatrenie, majúc za to, že toto rozhodnutie sa neprieči zásade proporcionality zásahu do oprávnených záujmov žalovanej, keďže ochrana vlastníckeho práva žalobcu pred prípadným neoprávneným výkonom záložného práva zo strany žalovanej v tomto prípade legitimizuje rozhodnutie o dočasnom obmedzení práva žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami formou výkonu záložného práva. 4. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol aj so záložným právom, pričom by malo ísť o záložné právo, ktoré zabezpečovalo zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudla od žalovanej obchodná spoločnosť POPO, s.r.o., ktorá zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 1.000.000 Sk a zvyšok kúpnej ceny vo výške 4.500.000 Sk bol zabezpečený záložným právom - spoločnosť POPO, s.r.o. tak bola v čase podpisu kúpnej zmluvy záväzkovým dlžníkom, ako aj záložným dlžníkom. Počas trvania vlastníctva zaplatila spoločnosť POPO, s.r.o. žalovanej sumu 4.200.000 Sk, nezaplatila však sumu 1.300.000 Sk, t. j. 43.152 eur, ktorú si následne žalovaná uplatnila v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7C/275/2008, pričom rozsudkom zo dňa 29.12.2012 jej žalovaná suma aj s príslušenstvom bola priznaná. Na spoločnosť POPO, s.r.o., so sídlom Rázusova 73, Hlohovec, IČO: 36 222 119 bol dňa 26.02.2013 vyhlásený konkurz (konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/26/2012). Podľa zistení žalobcu si žalovaná v tomto konkurznom konaní pohľadávku vo výške 50.788,32 eur uplatnila po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, čoho dôsledkom bol podľa názoru žalobcu v zmysle § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov zánik pohľadávky, ako aj záložného práva. Žalobca dôvodil tým, že základnou podmienkou trvania záložného práva ako práva akcesorickej povahy je existencia hlavného záväzku, z ktorého pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom vyplýva; zánikom hlavného, t. j. zabezpečovaného záväzku, dochádza nevyhnutne k zániku zabezpečovacieho záväzku, t. j. záložného práva. Napriek tomu, že zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniklo aj záložné právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalovanej, žalovaná zánik záložného práva neuznala. V ďalšom žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/275/2008-175 zo dňa 29.11.2012, z ktorého vyplýva, že spoločnosť POPO, s.r.o. na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 18.4.2006 predala časť podniku vrátane nehnuteľnosti, na ktorej viazlo záložné právo, ktoré je predmetom konania vo veci samej, na spoločnosť POPO Slovakia, s.r.o., teraz so sídlom Pánska niva 1, Hlohovec, IČO: 36 290 378. Zistil, že na spoločnosť POPO Slovakia, s.r.o. bol vyhlásený konkurz (konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/35/2014 ), pričom žalovaná si v tomto prípade v základnej prihlasovacej lehote, ani ku dňu vyhotovenia návrhu neprihlásila svoju pohľadávku. Žalobca dôvodnosť podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná mu doručila oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom zálohu, pričom začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom (žalovanou) formou dobrovoľnej dražby je poznamenané aj na predmetnom liste vlastníctva; o tom, že žalovaná pokračuje vo výkone záložného práva napriek tomu, že zaniklo, je aj osvedčenie o výsledku dobrovoľnej dražby publikované v Obchodnom vestníku č. 148/2016 zo dňa 02.08.2016, notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby a oznámenie o dobrovoľnej dražbe publikované v Obchodnom vestníku č. 126/2016 zo dňa 30.06.2016 (ktoré žalobca ako listinné dôkazy priložil k návrhu). Z uvedeného žalobca vyvodil ten záver, že žalovaná pokračuje v dobrovoľnej dražbe a bude v nej chcieť pokračovať, hoci došlo k zániku záložného práva, a preto žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zabráni realizácii dobrovoľnej dražby, a teda prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby. Žalobca má za to, že dobrovoľná dražba predstavuje prechod vlastníckeho práva na tretie osoby, voči ktorým bude absolútne vylúčené domáhať sa akýchkoľvek práv. 5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom jej advokáta. K odvolaniu pripojila prvú stranu uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/168/2016-51, prvú stranu rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/275/2008-175. V odvolaní uviedla, že tamojší súd ešte dňa 2.2.2016 v konaní sp. zn. 15C/2/2016 uznesením už vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to formou výkonu záložného práva, a teda predať ich priamym predajom, príp. prostredníctvom realitnej kancelárie a na dražbe, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd Trnava dňa 11.4.2016 na základe podaného odvolania žalovanej v konaní 23Co/168/2016 toto rozhodnutie zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Pri svojom rozhodnutí pri tom dôkladne posúdil všetky okolnosti a dôkazy predložené účastníkmi konania i dôkazy vyplývajúce najmä z predložených listín, ktoré sú súčasťou spisu v konaní 15C/2/2016. Krajský súd ako súd odvolací v rozhodnutí č. k. 23Co/168/2016 zo dňa 11.4.2016 uviedol právny názor, že v prípade, ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a žalovanej by sa zakázalo disponovať s nehnuteľnosťou, žalovanej by bolo takýmto spôsobom znemožnené vykonať jej právo vyplývajúce z existujúceho záväzku, kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 31.5.2005. Žalobca však v uvedenej - identickej veci podal ďalší návrh a účelovo tento odôvodnil skutočnosťami, ktoré sa navyše nezakladajú na pravde, aby sa vyhol plneniu záväzkov vyplývajúcich zo zriadeného záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Princípom záložného práva je zabezpečenie záväzku, ide o právo, ktoré sa viaže k veci. Ak ide o právo k nehnuteľnostiam, je toto zapisované do evidencie nehnuteľností a pri akejkoľvek zmene vlastníckych pomerov prechádza na každého právneho nástupcu a pôsobí voči všetkým a aj tretím osobám. Je právne neprípustné, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým prejudikuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie odvolacieho súdu. Ak by aj tvrdenie o tom, že odlišné skutkové okolnosti, ako tomu bolo v prípade skôr podaného návrhu boli pravdivé a zákonným spôsobom podložené, pokladá takýto postup súdu prvej inštancie za nesprávny a nezákonný. Ani sama okolnosť, skutočnosť alebo dôkaz nezakladá právo a ani možnosť v tej istej veci vydať rozhodnutie, o ktorej už bolo právoplatne a vykonateľne rozhodnuté súdom vyššieho stupňa. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietne. 6. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom jeho splnomocnenca. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalobca netrval na právnych dôvodoch, ktoré boli uvedené v prvom predbežnom opatrení vydanom v posudzovanej veci a uviedol nové právne dôvody. Žalobca jednoznačne vysvetlil, z akého dôvodu považuje záložné právo žalovanej za zaniknuté. K tomu žalovaná len poukázala, že záložné právo trvá naďalej, pričom neponúkla žiadne právne relevantné zdôvodnenie toho, prečo by napriek tomu záložné právo trvalo. K argumentácii, aký zásah vyvolá zákaz realizácie dražby u žalovanej uviedol, že rovnako by bolo výrazne poškodené vlastnícke právo žalobcu, ktorý je odlišný subjekt od záväzkového veriteľa a teda nebol oboznámený s predmetným súdnym sporom. Žalobca bol oprávnený požiadať o nové neodkladné opatrenie, nakoľko žalovaná vykonávala opätovne dražbu. Žalobca žiada odvolanie zamietnuť a potvrdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. 7. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom jej advokáta. Vo vyjadrení žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že by záložné právo zaniklo. Existencia záložného práva ako taká vyplývala zo samotného listu vlastníctva pri nadobudnutí nehnuteľností žalobcom k nehnuteľnostiam. Správanie žalobcu, ktorý v tej istej veci ohľadne identických účastníkov doručí súdu viac podaní tak, aby očakával pre neho priaznivé rozhodnutie, pokladá za zneužívanie právneho poriadku ako aj činnosti súdov v danej veci. Zotrváva, že ide iba o opätovne podaný - ďalší návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý iba smeruje k mareniu a realizácii záväzkov vyplývajúcich zo zriadeného záložného práva. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaná použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovanej predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam predajom spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 31.5.2005 na dražbe, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 10. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c), d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. V zmysle § 328 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3). 14. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2). 15. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2). 16. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2). 17. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 18. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1.7.2016 nahrádza predbežné opatrenia (upravené do 30.6.2016 v Občianskom súdnom poriadku) neodkladnými opatreniami a zabezpečovacími opatreniami. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na jeho nariadenie je postačujúce, ak strana osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. 19. Jednou z odvolacích námietok žalovanej, pritom však zásadnou bolo namietanie, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 15C/2/2016 už bolo rozhodované o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom súd prvej inštancie návrhu vyhovel a Krajský súd v Trnave na základe podaného odvolania žalovanej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. 20. Podľa § 161 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 3). 21. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15C/2/2016 žalobou zo dňa 4.1.2016 domáha vydania rozhodnutia vo veci samej, ktorým by bolo určené, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam zriadené Kúpnou zmluvou a Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 31.5.2005 na zabezpečenie záväzku spoločnosti POPO, s.r.o. ako kupujúceho zaplatiť žalovanej ako predávajúcej kúpnu cenu za predaj predmetných nehnuteľností s tým, že záložný veriteľ je so súhlasom záložcu oprávnený realizovať výkon záložného práva priamym predajom alebo dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z., zaniklo. Žalobca uvedenú žalobu odôvodnil tvrdením, že záložným právom zabezpečovaná pohľadávka zanikla splnením, pričom pre prípad, že by táto skutočnosť nebola potvrdená, vzniesol námietku premlčania práva začať výkon záložného práva. Spolu so žalobou sa žalobca v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15C/2/2016 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to formou výkonu záložného práva, teda aby ich nepredala spôsobom určeným v Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 31.5.2005 a aby ich nepredala na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej dôvodiac, že úpravou pomerov nariadením navrhovaného predbežného opatrenia dôjde k zamedzeniu vzniku škody, či inej ujmy, ktorá mu prípadným výkonom záložného práva reálne hrozí, pričom poukazoval na to, že žalovaná hodlá realizovať výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, čo mu oznámila Listom zo dňa 14.12.2015. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 15C/2/2016-19 zo dňa 2.2.2016 bolo žalovanej zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, v kat. úz. O., pre okres Piešťany, obec O., a to s pozemkom s parcelným číslom č. 7478/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 605 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, a stavbou - rodinným domom so súpisným číslom XXXX postaveným na pozemku s parcelným číslom 7478/1, a to formou výkonu záložného práva, a teda predať ich priamym predajom, prípadne predajom prostredníctvom realitnej kancelárie a na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/168/2016-51 zo dňa 11.4.2016 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 15C/2/2016-19 zo dňa 2.2.2016 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Ďalej z obsahu spisu bolo zistené, že po predaji predmetných nehnuteľností žalovanou spoločnosti POPO, s.r.o. bolo zmluvou o predaji podniku vlastnícke právo prevedené na spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s., následne došlo k prevodu vlastníckeho práva spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. na fyzické osoby M. O. a manželka A. O., rod. O., následne fyzickými osobami M. O. a manželka A. O., rod. O. na spoločnosť Drôtovňa s.r.o., následne spoločnosťou Drôtovňa s.r.o. na žalobcu. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 7C/275/2008-175 zo dňa 29.11.2012 bolo rozhodnuté o uložení povinnosti spoločnosti POPO, s.r.o. (v konaní sp. zn. 7C/275/2008 v postavení žalovanej) zaplatiť žalovanej (v konaní sp. zn. 7C/275/2008 v postavení žalobkyne) sumu 43.152 eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že si spoločnosť POPO, s.r.o. nesplnila svoju povinnosť zaplatiť zvyšok kúpnej ceny v sume 1.300.000 Sk z celkovej kúpnej ceny v sume 5.500.000 Sk dojednanej v Kúpnej zmluve a Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 31.5.2005 za predaj predmetných nehnuteľností. V prejednávanej veci sa žalobca návrhom zo dňa 17.8.2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia so znením výroku totožným ako v návrhu na nariadenia predbežného opatrenia vo veci vedenej na súde prvej inštancie sp. zn. 15C/2/2016. 23. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/2/2016 sa žalobca návrhom podaným spoločne so žalobou domáhal nariadenia predbežného opatrenia (v zmysle v tom čase účinného zákona č. 99/1963 Zb.) s obsahovo rovnakým petitom, ako je tomu v tomto prípade, pričom o jeho návrhu bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/2/2016-19 zo dňa 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/168/2016-51 zo dňa 11.4.2016 tak, že jeho návrh bol zamietnutý. Súd prvej inštancie preto skúmal, či opätovnému rozhodnutiu o podanom návrhu nebráni prekážka rozhodnutej veci v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku a dospel pritom k záveru, že procesné podmienky na rozhodovanie o podanom návrhu v intenciách uvedených zákonných ustanovení sú splnené, nakoľko žalobca svoj nárok v konaní vo veci samej odvodzuje z odlišných skutkových okolností, ako tomu bolo v prípade skôr podaného návrhu. 24. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a strán, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného sporového konania. K podmienkam konania potom nevyhnutne patrí tiež neexistencia vecných prekážok v konaní. Na strane súdu patria k podmienkam konania také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné sporové konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. K týmto vlastnostiam patrí jednak právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to tak vecná, ako aj funkčná a miestna. K podmienkam konania na strane strán patria také ich vlastnosti, ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení strán a ktoré im zároveň umožňujú mať subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať. Ide o procesnú subjektivitu a aj spôsobilosť procesnú. U zástupcov strán prichádza do úvahy spôsobilosť byť zástupcom a nutnosť preukázať oprávnenie na zastupovanie. K vecným procesným podmienkam patrí žaloba, pokiaľ je podľa zákona podanie tejto žaloby podmienkou začatia konania. Ak súd v prípadoch, kde to zákon dovoľuje začína konanie bez návrhu (jedná sa o prípady konaní podľa Civilného mimosporového poriadku), stáva sa procesnou podmienkou tiež vydanie uznesenia o začatí konania. K tzv. negatívnym procesným podmienkam, či prekážkam, patria prekážka začatého konania (litispendencia) a prekážka veci rozsúdenej (res iudicata). 25. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. V ustanovení § 161 Civilného sporového poriadku je ustanovené ako má súd postupovať v prípade, keď zistí neodstrániteľný nedostatok niektorej procesnej podmienky a v prípade, keď zistí odstrániteľný nedostatok. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorou stranou. 26. V záujme právnej istoty strán Civilný sporový poriadok predchádza tomu, aby v tej istej veci bolo nariadené neodkladné opatrenie opakovane alebo aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne rozhodnutia, a to negatívnou podmienkou konania vymedzenou v ustanovení § 230 Civilného sporového poriadku. Uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vytvára prekážku veci právoplatne rozsúdenej, v dôsledku čoho súd nemôže ten istý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia znovu prejednávať. 27. Prekážka rei iudicatae nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia "táto vec" prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná "totožnosť veci". Za tú istú vec v treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania (Stanovisko 25/11 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011). 28. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd v prvom rade venoval pozornosť tomu, či v prejednávanej veci rozhodovaniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni prekážka rozsúdenej veci. V konaní vedenom pod sp. zn. 15C/2/2016 podal žalobca prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého návrhu súd prvej inštancie predbežné opatrenie nariadil a odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V prejednávanej veci podal žalobca druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenie, na základe ktorého návrhu súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil. Predmetné uznesenie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Z listín tvoriacich obsah spisu jednoznačne vyplýva splnenie podmienky totožnosti veci, totožnosť skutkových okolností, totožnosti uplatneného nároku a totožnosti strán. V oboch podaných návrhoch sa totiž žalobca proti žalovanej domáhal na podklade rovnakého skutkového základu - začatia výkonu záložného práva žalovanou z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za predaj predmetných nehnuteľností jeho právnym predchodcom, zákazu nakladania s jeho majetkom formou výkonu záložného práva, pričom v oboch prípadoch žalobca odvodzoval svoju požiadavku na predbežnú / neodkladnú úpravu jednak z okolnosti tvrdeného zániku záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zriadeného v prospech žalovanej ako predávajúcej na zabezpečenie jej pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny spoločnosťou POPO, s.r.o. ako kupujúcej na základe Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 31.5.2005, jednak z okolnosti potreby bezodkladne upraviť pomery strán, aby nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby, hoci došlo k zániku záložného práva. Žalobca v oboch návrhoch tak argumentoval totožnými skutkovými okolnosťami, keď žalovaná realizuje výkon záložného práva, pričom toto konanie žalovanej žalobca vníma ako pokračujúce ohrozovanie jeho vlastníckeho práva. K zmene skutkových okolností od podania prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia do podania druhého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedošlo. 29. Ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku zakazuje vec prejednať znovu, pokiaľ sa rozhodlo o rovnakej veci. V danej veci po zhodnotení všetkých okolností prejednávanej veci odvolací súd jednoznačne uzavrel, že vo veci nedošlo k zmene skutkových okolností ani právneho stavu oproti tomu, ako bol v čase rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/168/2016-51 zo dňa 11.4.2016. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. 30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušil a konanie s použitím ustanovenia§ 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami žalovanej, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné. 31. Záverom považuje odvolací súd za potrebné ešte dodať: Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal, že na dôvodoch uvedených v žalobe zo dňa 4.1.2016 netrvá, ale trvá na petite, že záložné právo zaniklo. Kým v žalobe a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/2/2016 zdôvodňoval zánik záložného práva zaplatením celej kúpnej ceny a vznesením námietky premlčania výkonu záložného právu, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci zdôvodňoval zánik záložného práva ustanovením § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, keďže si žalovaná v konkurznom konaní úpadcu POPO, s.r.o. neprihlásila v základnej prihlasovacej lehote svoju zabezpečovanú pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny. Mylne sa však žalobca domnieval, že iné zdôvodnenie zániku záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako v samotnej žalobe (spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia) nebude viesť súd k vzhliadnutiu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Niet pochybností, že uplatnený nárok je zhodný (zákaz nakladania s majetkom žalobcu formou výkonu záložného práva), vychádza z toho istého právneho dôvodu (potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán v dôsledku zániku záložného práva) a na podklade toho istého skutkového stavu (začatie výkonu záložného práva žalovanou z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za predaj predmetných nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu). 32. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).