Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614204094 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614204094.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: P. K., nar. XX. H. XXXX, bydlisko D., č. XX, zastúpenej opatrovníčkou: M. K., pracovníčka Okresného súdu Senica, o zaplatenie istiny 132,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 24. októbra 2014 č. k. 6C/176/2014-38, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica sp. zn. 5Ro/160/2014-20 z 26. júna 2014; zamietol žalobu žalobkyne (o zaplatenie sumy 132,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. marca 2012 do zaplatenia) a nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods. 1, § 101, § 103, § 489 OZ (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a noviel), § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 101, § 103, § 5b ZoOS (z. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa), § 142 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien) a vecne tým, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorej žalobkyňa plnila, poskytla žalovanej úver vo výške 1994,98 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 66,39 eur. Žalovaná si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnila, pretože neplatila splátky úveru riadne a včas spôsobom ustanoveným v Zmluve o úvere a v zmluvných dojednaniach zmluvy, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a preto žalobkyňa zosplatnila úver dňa 31. januára 2010 a zároveň žalovanému oznámila, že uplynutím 15 dní od doručenia výzvy žalovanej sa stáva splatným celý dlh (199,17 eur). Výzva bola žalovanej doručená 23. júla 2010, splatnosť úveru nastala 7. augusta 2010, od 8. augusta 2010 plynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva, ktorá uplynula 8. augusta 2013. Žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 30. augusta 2014, to znamená po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti, čo malo za následok, že premlčané právo nemohlo byť žalobkyni priznané. O náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná náhradu nepriznal, nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa iba v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v napadnutej časti, alternatívne navrhla zrušenie rozsudku v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, namietala nezákonnosť postupu súdu aplikujúceho na prejednávaný prípad ustanovenie § 5b ZoOS, tvrdiac, že jeho aplikácia je v rozpore so základnými ústavnými princípmi, nezohľadňuje to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu žaloby, čím došlo k zotretiu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a zároveň došlo k závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Žalobkyňa v konaní uplatnila svoj nárok žalobou 30. apríla 2014 a ust. § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť až 1. mája 2014, preto ustanovenie § 5b ZoOS nemohlo byť aplikované. Dôvodila, že súd prvého stupňa svojim postupom porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/176/2014 je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 132,74 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15. marca 2012 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba žalobkyne v celom rozsahu zamietnutá a v závislom výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Súd prvého stupňa správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňa definičné znaky označujúce jej subjekty a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), aj podľa právneho poriadku platného v čase jej uzavretia tjs. 24. mája 2007 (§ 52 ods. 2, 3 OZ v znení účinnom do 31.12.2007). Podľa ZoSU (§ 2 ods. 1 písm. a/) má tiež charakter spotrebiteľského úveru dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento právny vzťah možno podriadiť aj pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnení (platného v čase uzavretia zmluvy), keďže v zmysle jeho ustanovenia § 23a ods. 1 sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obch. z. (okrem zmlúv podľa OZ i všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ), bolo potrebné na daný prípad aplikovať občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá vzhľadom na dĺžku premlčacej doby, je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia (v porovnaní so štvorročnou premlčacou lehotou podľa Obch. z.). Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obch. z. bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 OZ podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd považoval za správnu aplikáciu ustanovenia § 5b ZoOS súdom prvého stupňa zakotvujúcu povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný (prípadne či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať). Uvedené ustanovenie má procesný charakter a bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania (ide o tzv. režim okamžitej aplikovateľnosti, uplatňovanej pri procesných predpisoch). Súd prvého stupňa správne kvalifikoval nárok uplatnený žalobkyňou ako premlčaný, aplikujúc hmotnoprávne ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami žalobkyne, poukazujúcimi na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 5b ZoOS. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 O.s.p., skutkové zistenia súd prvého stupňa správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne uzatvorila so žalovanou dňa 23. mája 2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000083279, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 72.000 Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 30 - mesačných splátkach vo výške 110,67 eur vždy do 16. dňa kalendárneho mesiaca. Žalobkyňa si uplatnila právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka t.j. okamžitú splatnosť úveru. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 31. januára 2010 vyplýva, že žalobkyňa oznámila žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátky č. 30, 31 a 32 o viac ako 3 mesiace, ktoré je povinná splácať v zmysle uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000083279. V prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako tri mesiace a uplynie doba 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 13. júla 2010. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. Keďže k zosplatneniu úveru zo strany žalobkyne došlo ku dňu 7. augusta 2010 (uplynutie 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení dlhu odporkyni dňa 23. júla 2010), žalobkyňa sa mala na súde najneskôr v lehote do 8. augusta 2013 domáhať zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom. Nakoľko zo strany žalobkyne bol nárok na zaplatenie žalovanej istiny uplatnený na súde až dňa 30. augusta 2014, stalo sa tak po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na skutočnosť, že súd je povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobkyne nebolo možné jej uplatnený nárok voči žalovanej priznať a preto správne súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za premlčané považoval správne súd prvého stupňa aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, rozhodol vecne správne a správne rozhodol aj v závislom výroku o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a taktiež jej nevyplývajú z obsahu spisu. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.