Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010034 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616010034.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. G. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 04.04.2016, sp. zn. 2T/18/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.12.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v období od 05.12.2013 do 04.04.2016 v S. a v A. neprispieval na výživu svojich synov A. G., nar.XX.XX.XXXX a K. G., nar.XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 3P/65/2009 zo dňa 17.09.2009, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu syna A. sumou 80 € mesačne a syna K. sumou 45 Eur mesačne vopred k rukám matky detí B. M., pričom s účinnosťou od 22.01.2014 mu bola rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 11P/5/2014, zo dňa 23.04.2014 vyživovacia povinnosť k synom zvýšená, a to na syna A. na sumu 100 Eur mesačne a na syna K. na sumu 60 Eur mesačne. Výživné neplatil, pretože bol bez zamestnania, ale účinným spôsobom cestou úradu práce nehľadal si zamestnanie, z ktorého by mohol platiť výživné, na živobytie si zarábal brigádami, čím sa uvedené obdobie dlhuje na výživnom B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S.. T. a A. XXXX/X, sumu 4 405,16 Eur. Skutok spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Senica č. k. 1T/106/2013, zo dňa 27.11.2013, právoplatným 13.12.2013 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Za to mu bol uložený podľa 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý a uvedené tvrdenia o jeho platbách nie sú pravdivé. Zabezpečuje si úver na splatenie výživného. Zástupca krajského prokurátora navrhol, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1. Krajský súd pri splnení zákonných podmienok rozhodol na verejnom zasadnutí v neprítomnosti obžalovaného. Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci, konanie obžalovaného posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v zmysle ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, preto súd I. stupňa v súlade so zákonom vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že vôbec nevie kedy a koľko poslal B. M. na výživnom za uvedené obdobie, neplatil pravidelne ani v plnej výške. ale ku konkrétnym platbám sa vyjadriť nevedel. Posielal jej peniaze vkladom na jej účet do J.. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil z dôvodu, že mu na to nesiahajú príjmy. Čo sa týka zamestnania, vždy pracoval len na dohodu alebo brigádne na čierno bez prihlásenia na rôznych stavbách ako pomocný stavebný robotník. Svedkyňa B. M. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný je jej bývalý druh, s ktorým má dve deti a to A. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX. Obžalovaný bol už v minulosti trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy, nakoľko si vyživovaciu povinnosť väčšinou neplní. Za posledné obdobie v zmysle obžaloby a to od 05.12.2013 do 31.01.2016 nezaplatil na výživnom nič, ani cent. Nie je pravdou, že by posielal peniaze na účet do J.. Uviedla ďalej, že od 31.01.2016 do vykonania hlavného pojednávania t. j. 04.04.2016 rovnako obžalovaný nezaplatil na výživnom ani cent. Obžalovaný jej teda za posledné obdobie dlhuje na výživnom sumu, ktorá je uvedená v obžalobe a zvýšenú ešte o ďalšie 2 mesiace t. j. o 320 Eur. Celkové dlžné výživné ku dňu hlavného pojednávania je podľa vyjadrenia svedkyne 4.405 Eur. V nadväznosti na výpoveď svedkyne B. M. sú rozhodnutia Okresného súdu Senica sp. zn. 3P/65/2009 ktorým bolo určené výživné a 11P/5/2014, ktorým bolo zmenené pôvodné rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania teda vyplýva, že výška výživného bola obžalovanému určená rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 3P/65/2009, zo dňa 17.09.2009, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu syna A. sumou 80 Eur mesačne a syna K. sumou 45 Eur mesačne vopred k rukám matky detí B. M., pričom s účinnosťou od 22.01.2014 mu bola rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 11P/5/2014, zo dňa 23.04.2014 vyživovacia povinnosť k synom zvýšená a to na syna A. na sumu 100 Eur mesačne a na syna K. na sumu 60 Eur mesačne. Je tiež zrejmé, že obžalovaný v období od 05.12.2013 nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, na živobytie si zarábal brigádami a prácami na čierno. Obžalovaný sa už opakovane dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy. Svedkyňa B. M. vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedla, že obžalovaný sa na súdy nedostavuje, neospravedlňuje sa, podáva odpory a odvolania, zavádza prokuratúru a súdy. Výživné naďalej neplatí, vždy sa odvoláva na prísľub úveru. Je však dlhodobo nezamestnaný a ani záujem o zamestnanie neprejavuje. V konaní o odvolaní obžalovaného opäť svedkyňa B. M. potvrdila, že obžalovaný jej neposlal žiadne peniaze a neplatí ani mesačné výživné. Krajský súd preto ďalej poukazuje v podrobnostiach na jednotlivé časti napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie, ktoré si osvojuje. V súlade so zákonom preto súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona. Súd I. stupňa nepochybil ani pri výmere trestu a jeho druhu, keď uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť, preto postupoval v zmysle ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona. V zmysle ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona dostatočne prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ani podľa názoru krajského súdu neprichádzalo do úvahy uloženie iného druhu trestu, nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin, pre ktorý už bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/106/2013. V súlade so zákonom je zaradenie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol ešte vo výkone trestu odňatia slobody, hoci bol už 5-krát súdne trestaný, avšak väčšina odsúdení je s účinkami zahladenia. Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.