Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616200533 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2616200533.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Gavalcovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. K., nar. XX.XX.XXXX a T. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka - J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, I., t.č. bytom C. XXXX, C. - I., zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, AK so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, otec - V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, I., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 2P/9/2016-70 zo dňa 07. apríla 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ohľadne nedoplatku na zročnom výživnom na obe maloleté deti p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie na čas do rozvodu manželstva zveril maloletého I. K. nar. X.X.XXXX a maloletého T. V. K., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, počnúc od 27.1.2016. Otec je povinný na čas do rozvodu manželstva prispievať na výživu maloletého I. sumou 200,- eur mesačne a na maloletého T. V. sumou 180,- eur mesačne, počnúc od 27.1.2016. Výživné je zročné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého I. za čas od 27.1.2016 do 24.3.2016 v sume 129,75 eur a nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého T. V. za čas od 27.1.2016 do 24.3.2016 v sume 91,58 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. 3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, bol podaný dôvodne. Keďže súd v starostlivosti matky o mal. deti nezistil žiadne nedostatky, zveril mal. I. a mal. T. V. do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom súd po preskúmaní odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov dospel k záveru, že otcovi je možne uložiť povinnosť prispievať na výživu mal. I. v sume 200,- eur mesačne a na mal. T. V. v sume 180,- eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného na mal. deti, súd bral do úvahy príjem matky, ktorý predstavoval len nemocenské dávky vo výške 175,80 eur, nakoľko mala matka dlhodobé vážne zdravotné problémy a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur, ako aj príjem otca, ktorý bol vlastníkom spoločnosti D.- I. P., s.r.o. so zárobkom cca 1.500,- eur, tiež bol dlhodobo PN ( poberal nemocenské vo výške 315,30 eur ), poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 158,90 eur a mal príjem z trénovania tenisu 50,- eur až 100,- eur mesačne. Súd určil výživné spätne od 27.1.2016 t. j. odo dňa podania návrhu matky na súd do 24.3.2016 t.j. do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a úprave práv a povinností k mal. deťom. Vzhľadom k spätnej úprave výživného vznikol otcovi po zohľadnení jeho úhrad nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 27.1.2016 do 24.3.2016 na mal. I. v sume 129,75 eur a na mal. T. V. v sume 91,58 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec a to konkrétne proti výroku o výške nedoplatku na zročnom výživnom na obe maloleté deti. Otec uviedol že trvá na tom, že nemá žiaden nedoplatok na výživnom za obdobie od 27.01.2016 do 24.03.2016 ani k maloletému I., ani k maloletému T. V., keď matke maloletých detí zaslal v mesiacoch február a marec 2016 vždy po 200 eur a tiež priamo z jeho dôchodku bola matke v mesiacoch január, február a marec 2016 poukázaná suma 158,90 eur. Uvedenú sumu považuje za výživné na maloleté deti. Je teda nepochybné, že za čas od 27.01.2016 do 24.03.2016 má výživné riadne vyrovnané. V danom prípade je toho názoru, že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci ohľadne nedoplatku na zročnom výživnom a preto žiada odvolací súd aby rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu otec maloletých detí pripojil listinný dôkaz a to bankový doklad nazvaný Vklad, vydaný F. V. D., a.s., dňa 15.02.2016, z ktorého vyplýva že klient V. K. vložil v prospech účtu s názvom J. K., sumu 200 eur. Ďalej otec maloletých detí pripojil k odvolaniu aj oznámenie o výplate dôchodku zo strany Sociálnej poisťovne zo dňa 25.02.2016 z ktorého vyplýva, že otcovi bude poukazovaný dôchodok v sume 158,90 eur mesačne na jeho účet vždy k 14. dňu kalendárneho mesiaca od marca 2016. 5. K odvolaniu otca maloletých detí zaslala vyjadrenie matka maloletých detí v ktorom uviedla, že trvá na tom, že otec má za čas od 27.01.2016 do 24.03.2016 nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté deti, tento nedoplatok bol otcovi určený za čas od 27.01.2016, t.j. od podania návrhu do 24.03.2016 kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Senica pod sp.zn. 1P/9/2016, zo dňa 16.03.2016, o rozvode manželstva účastníkov konania. Otec uhradil výživné na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva nasledovne: dňa 15.02.2016 sumu 200 eur, dňa 15.03.2016 sumu 200 eur a dňa 06.04.2016 sumu 102 eur. Inú sumu na výživu detí na čas do rozvodu manželstva neuhradil. Suma čiastočného invalidného dôchodku otca a to vo výške 158,90 eur mesačne bola síce poukazovaná na účet matky, avšak táto neslúžila na výživu detí ale na to, aby vzápätí bol realizovaný príkaz na úhradu sumy 164,55 eur v prospech V. I. D. A. I., ako poplatku za správu bytu na H. ulici v I., v ktorom účastníci konania bývali do 05.03.2016, kedy sa matka spolu s maloletými deťmi z bytu odsťahovala a býva tu už len otec maloletých detí. Na tom, že čiastočný invalidný dôchodok bude chodiť na účet matke a s tým, že bude určený na úhradu poplatku za správu bytu sa matka s otcom dohodli. Suma 158,90 eur neslúžila na výživu maloletých detí, ale slúžila na zaplatenie predmetného poplatku. Vzhľadom na uvedené žiada matka, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zročného výživného potvrdil. Matka maloletých detí zaslala k tomuto vyjadreniu aj listinné dôkazy a to výpisy z účtu z C. banky zo dňa 31.01.2016, zo dňa 29.02.2016, z ktorých okrem iného vyplýva, že Sociálna poisťovňa dňa 13.01.2016 poukázala na tento účet sumu 158,90 eur a následne dňa 20.01.2016 z predmetného účtu odišla suma 164,55 eur kde ako účel platby je uvedené OSBD. Dňa 12.02.2016 taktiež Sociálna poisťovňa pripísala v prospech predmetného účtu sumu 158,90 eur, dňa 22.02.2016 bol zadaný trvalý príkaz na úhradu vo výške 164,55 eur. Dňa 11.03.2016 bola pripísaná na účet vo C. suma 158,90 eur zo strany Sociálnej poisťovne a dňa 21.03.2016 bola odpísaná suma 164,55 eur. 6. K vyjadreniu matky maloletých zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých detí v ktorom uviedol, že aj naďalej trvá na svojom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 07.04.2016 a naďalej jednoznačne trvá na tom, že sumy 158,90 eur ktoré boli poukazované matke maloletých detí priamo z jeho dôchodku v mesiacoch január, február, marec 2016 boli určené na výživné maloletým deťom I. a T. V.. Uviedol, že s matkou maloletých detí od januára 2016 nehospodária a nebol teda žiaden dôvod na to, aby prispieval na poplatky spojené s užívaním bytu sumou 158,90 eur. Matka maloletých detí by prispela na tieto poplatky iba sumou 5,65 eur. Z uvedeného je teda nepochybné, že v žiadnom prípade za čas od 27.01.2016 do 24.03.2016 mu nemohol vzniknúť nedoplatok na zročnom výživnom u maloletého I. vo výške 129,75 eur a u maloletého T. V. vo výške 91,58 eur. 7. Dňa 1.7.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle § 395 ods. 1 a 2 CMP tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§1 ods. 2 CMP), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 1.7.2016) zostávajú pritom zachované. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti ohľadne nedoplatku na zročnom výživnom vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia i argumenty otcom predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či otcovi maloletých detí vznikol na zročnom výživnom za čas od 27.01.2016 do 24.03.2016 u maloletého I. nedoplatok na výživnom vo výške 129,75 eur a u maloletého T. V. za to isté obdobie v sume 91,58 eur. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa svojím návrhom podaným na súd dňa 27.01.2016 domáhala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I. a T. V. tak, že by ich zveril do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca platiť na výživu maloletého I. mesačne sumu 350 eur a na výživu maloletého T. V. sumu 300 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Matka maloletých detí ďalej žiadala, aby súd upravil aj styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa stýkať s deťmi každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 27.01.2016 a zaviazal otca platiť na výživu maloletého I. sumu 200 eur mesačne a na maloletého T. V. sumu 180 eur mesačne, počnúc dňa 27.01.2016. Zároveň určil za obdobie od 27.01.2016 do 24.03.2016 nedoplatok na zročnom výživnom u maloletého I. v sume 129,75 eur a u maloletého T. V. v sume 91,58 eur. Zročné výživné určil za obdobie od 27.01.2016, kedy bol podaný návrh matky na súd do 24.03.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom. Čo sa týka platenia výživného za uvedené obdobie, otec uviedol v priebehu konania ako aj v odvolacom konaní, že matke zaplatil v mesiacoch marec a február 2016 dva - krát sumu 200 eur a ďalej v mesiacoch január, február, marec 2016 tri - krát sumu 158,90 eur, kým matka maloletých detí uviedla, že otec na výživnom na obe maloleté deti za predmetné obdobie zaplatil len dňa 15.02.2016 sumu 200 eur, dňa 15.03.2016 sumu 200 eur a dňa 06.04.2016 sumu 102 eur. 11. Sporným v prejednávanej veci bola skutočnosť, či platby vo výške 158,90 eur a to v mesiacoch január, február, marec 2016 zo strany otca na účet matky ako priama platba jeho čiastočného invalidného dôchodku zo Sociálnej poisťovne bola určená na platenie výživného na obe maloleté deti alebo išlo o úhradu za správu bytu Okresnému stavebnému bytovému družstvu Senica, tak ako to uvádzala matka. V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil tento skutkový stav a predostreté tvrdenia, ako aj dôkazy predložené zo strany oboch rodičov maloletých detí v tom smere, že z výpisov z účtu matky vedeného vo C.C. banke nevyplýva, že platba vo výške 158,90 eur predstavuje úhradu výživného na obe maloleté deti, ale ide len o platbu zo strany Sociálnej poisťovne v prospech účtu matky, bez konkrétnej špecifikácie, uvedenia variabilného symbolu alebo inej skutočnosti, preukazujúcej, že táto platba predstavuje úhradu výživného na obe maloleté deti. V prípade, ak otec tvrdí, že sa s matkou dohodli že takýmto spôsobom bude z jeho strany platené výživné na obe maloleté deti, tak v danom prípade odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie zo strany otca nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané a to ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ani v rámci odvolacieho konania, keď otec maloletých detí ani v rámci odvolacieho konania ničím nepreukázal, že týmito platbami platil výživné na obe maloleté deti. 12. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie správne, keď otcovi maloletých detí určil za obdobie od 27.01.2016 do 24.03.2016 na zročnom výživnom nedoplatok u maloletého I. vo výške 129,75 eur a u maloletého T. V. vo výške 91,58 eur. 13. Odvolací súd z uvedených dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ohľadne určenia nedoplatku na zročnom výživnom otca na obe maloleté deti za vecne správny a zákonný a preto ho s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. S poukazom na ustanovenie § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP, odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh, ktorý v tomto konaní nebol podaný, pričom v konaní nevznikli trovy konania štátu. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).