Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoE/146/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708200545 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2708200545.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: C. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y., G. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Beáta Boncseková, Komárno, Ul. biskupa Királya 12, o vymoženie 16,60 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 2Er/2483/2008-22 zo dňa 10. októbra 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 27,18 eura. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vecne argumentoval tým, že v danom prípade uplynula trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť dňom vykonateľnosti predmetného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý je exekučným titulom, t.j. 16.03.2007 a uplynula dňom 16.03.2010. V súčasnej dobe preto už exekúciu na základe predmetného exekučného titulu nemožno realizovať, preto bolo potrebné exekúciu zastaviť. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Uviedol, že vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 1.9.2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky uplynul po 1.9.2008, je nutné vykladať ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch tak, že ak trojročná prekluzívna lehota uplynula pred dátumom 1.9.2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, no v prípade, ak táto lehota uplynula po uvedenom dátume, nie je možné postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. Pri časovom strete dvoch právnych predpisov novou úpravou sa spravujú aj vzťahy založené zrušenou normou. Bez existencie osobitného časového zmocnenia nie je možné aplikovať právnu normu, ktorá už nie je platná. Nakoľko novela nerieši stav stretu časovo rozdielnych predpisov, právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch sa vzťahujú aj na právne predpisy založené v minulosti. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustan. § 212 ods. 1 OSP, vec posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.). V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Za účelom predchádzania prieťahom a v záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nie je lehotou v ktorej by mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania. Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon takéhoto rozhodnutia s poukazom na § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydané Oddelením hraničnej polície PZ Brodské zo dňa 28.02.2007, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 28.02.2007 a vykonateľnosť dňa 16.03.2007. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 16.03.2010 po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02). Nakoľko novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to ust. § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia, s poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy. Navyše lehota, ktorá už raz začala plynúť, by mala skončiť podľa právneho poriadku platného v čase začatia jej plynutia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula dňom 16.03.2010. Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa márnym uplynutím tejto lehoty stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z predmetného bloku. V dôsledku toho bolo potom dôvodné, aby prvostupňový súd preskúmavaným uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. Odvolací súd je vo všeobecnosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, teda rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a O.s.p. Výnimky z tejto zásady taxatívne stanovuje ods. 2 § 212 O.s.p., teda v týchto prípadoch odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré napadnuté neboli. V danom prípade oprávnený vo svojom odvolaní výrok o trovách exekúcie výslovne nenapadol, povinný ani súdny exekútor odvolanie nepodali. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolací súd výrok o trovách exekúcie nepreskúmaval. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.