Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/332/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899985 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2708899985.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: B. O., nar. XX. B. XXXX, bytom A. XX, XXX XX Q., zast. advokátom: Mgr. Ján Polák, Bratislava, Miletičova 64, proti žalovanému: B. O., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XX, XXX XX Q., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. splnomocnenkyňou: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo 7. júla 2014 č. k. 3C/39/2008 - 446 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti čo do sumy 53.077,08 eur priznaného zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 79.839,67 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej bolo odôvodnené právne ust. §§ 420 ods. 1 a 444 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a tiež § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 a § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení (o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ďalej tiež len „odškodňovacia vyhláška“, resp. „vyhláška“). Vecne mal za to, že tu šlo o prípad preukázanej zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 O. z., keďže tento spôsobil dňa 27. apríla 2001 dopravnú nehodu porušením právnej povinnosti, špecifikovanej v trestom rozkaze Okresného súdu Skalica z 20. júna 2002 č.k. 2T/77/01-111, v dôsledku ktorej došlo k ujme na zdraví žalobkyne. Uviedol, že pri spôsobení škody na zdraví sa poškodenému priznávajú rôzne nároky v zmysle O. z., medzi nimi i odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (ďalej len ,,SSÚ“), ktoré sú náhradou nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Jedná sa o nároky osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo a pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za SSÚ sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečení a odstraňovaním jeho následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v ustanovení § 7 ods. 2 vyhlášky. SSÚ sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví, preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. SSÚ treba rozumieť vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote a tiež sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu alebo voľby povolania, voľby budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho vzdelávania. Je potrebné vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vzniknutou ujmou na zdraví, pričom mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSÚ súdom prichádza do úvahy podľa okolností konkrétneho prípadu vtedy, ak je poškodenému podstatne sťažené alebo znemožnené uplatnenie v živote a v spoločnosti v porovnaní so stavom pred úrazom, pričom sa tu posudzujú celkové okolnosti prípadu. Náhrada za bolesť a náhrada za SSÚ sú dve relatívne samostatné zložky škody na zdraví, i keď sú upravené vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Oba druhy odškodnenia sú náhradou svojou povahou takzvanej nemateriálnej ujmy a slúžia na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Nároky sú osobnej povahy a odškodňujú sa jednorazovo. Vo vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov sú zvlášť upravené podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť stanovené podmienky pre odškodnenie SSÚ. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu, následná (budúca) bolesť sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za SSÚ. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o osobitné mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad hodnotenia odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky. U obidvoch prípadov výška odškodnenia závisí od lekárskeho posudku. SSÚ sa odškodňuje, ak poškodenie zdravia má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Výška odškodnenia za SSÚ závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú teraz pre úraz obmedzené alebo celkom stratené. Lekárske ohodnotenie je základom, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti. Preto treba v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky posudzovať zvýšenie nárokov jednotlivo, u každého nároku osobitne a existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie bolestného a naopak. Zvýšenie odškodnenia nad ustanovené výmery odškodnenia je možné podľa ustanovenia len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného, mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského, v tom kultúrneho, športového, politického života ako i realizácia v osobnom a rodinnom živote v dôsledku poškodenia zdravia je veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Základné bodové ohodnotenie SSÚ a bolestného bolo určené lekármi, primárom MUDr. N., ortopédom, špecialistom FBLR v NRC Kováčová, ktorý bolestné ohodnotil 1113,75 bodmi a SSÚ ohodnotené celkom 825 bodmi MUDr. D. I.. Zo znaleckého posudku MUDr. Šebovej vyplynulo, že žalobkyňa má aj trvale poškodený sluch v dôsledku úrazu, ktorý jej sťažuje osobný a spoločenský život a bol zistený až po začatí súdneho konania a bodovo ohodnotený 50 bodmi. Prvostupňový súd tak ustálil SSÚ 875 bodmi. Pretože v prejednávanej veci bol ustálený zdravotný stav žalobkyne podľa skutkového zistenia súdu prvého stupňa, správy podanej MUDr. S.D., ortopédom ku dňu 26. septembra 2005 (č. l. 73), vyplývajúceho aj zo znaleckých posudkov, zohľadňujúcich opakované komplikácie a operácie žalobkyne, riadi sa výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č. 32/1965 v znení novely vykonanej vyhláškou č. 19/1999 Z.z., to znamená, že výška náhrady za SSÚ a bolestné predstavovala niekdajších 60 Sk za jeden bod. Vedľajší účastník vyplatil žalobkyni na bolestnom 2.389,96 eur a na SSÚ 1742,67 eur. Súd prvého stupňa považoval u žalobkyne za dôvodné zvýšenie bolestného na 30-násobok a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne na 10- násobok základného bodového ohodnotenia, majúc za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keď pri bolestnom je nutné vziať v úvahu závažnosť spôsobených zranení, najmä pohybového aparátu žalobkyne (dolnej končatiny) a zranení aj ostatného tela, výskyt komplikácií pri transfúziách a operácii nohy, opakované, dlhodobé hospitalizácie, opakované bolestivé operácie a pri SSÚ úplné vylúčenie z pracovného života v dôsledku invalidity a vylúčenia zo spoločenského života. Žalobkyňa sa pohybuje iba za pomoci bariel (ortopedických pomôcok), musí pri komunikácii nosiť načúvací aparát, nie je schopná bez pomoci cestovať, je obmedzená i v osobnom, rodinnom živote, keď má podstatne sťažené každodenné úkony - obliekanie, obúvanie, osobná hygiena, a je u nich odkázaná na pomoc iných osôb. Je úplne nemožné, aby realizovala svoje záľuby - tancovanie, túry, jazdenie na bicykli, pričom v mimopracovnom čase prišla o prácu externistky. Náhrada za bolesť predstavuje 66.545,50 eur - 2.389,96 eur, t. j. 1113,75 bodov x 60 x 30, keďže sa zvyšuje iba základné bodové ohodnotenie. Vedľajší účastník vyplatil žalobkyni na bolestnom 2.389,96 eur (niekdajších 72.000 Sk) a žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bolestného 64.155,54 eur. Náhrada za SSÚ predstavuje sumu 15.684,13 eur - 1742,67 eur (zaplatené vedľajším účastníkom ku dňu vyhlásenia rozsudku), t. j. 875 bodov x 60 x 10 predstavuje 17.426,80 eur - mínus zaplatených 1742.67 eur je priznaná suma 15.684,13 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni. Pri mimoriadnom zvýšení náhrady na bolestnom a SSÚ zohľadnil aj závery znaleckého posudku MUDr. Šebovej o poškodení zraku žalobkyne pred úrazom a tak isto poškodenie jej sluchu pred úrazom (tinnitus), keď aj tieto v konečnom dôsledku majú podiel na zhoršení poškodenia zdravia žalobkyne úrazom, avšak nesúvisiaceho s jej úrazom. Nevzal do úvahy na základe znaleckého posudku MUDr. Grigelovej a jej výpovede pri zvýšení bodového hodnotenia SSÚ ani prípadný alkoholizmus manžela žalobkyne, nakoľko tvrdenie žalobkyne o následku požívania alkoholu jej manžela a vplyvu na rodinný a osobný život žalobkyne v dôsledku úrazu bolo dokazovaním vyvrátené. Taktiež nebral do úvahy operácie ľavého bedrového kĺbu u žalobkyne, pretože aj jej výpoveďou bolo preukázané, že s úrazom nesúvisia a žalovaný za ne nenesie zodpovednosť titulom porušenia právnej povinnosti, za ktorú bol postihnutý trestným rozkazom OS Skalica. Keďže sa vo veci sa jednalo o zložitý prípad, využil možnosť rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, lehota na vyčíslenie trov konania plynie podľa ods. 1 a 2 tohto ustanovenia. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie vedľajšia účastníčka a navrhla ho zmeniť tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 26.762,59 eur a vo zvyšku návrh zamietne. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku čoho súdom prvého stupňa priznané náhrady za bolestné a SSÚ nemožno považovať za primerané. V danom prípade rozhodujúcimi dôkazmi a vlastne jedinými boli lekárske správy žalobkyne, ktorá pri liečení pociťovala bolesti, absolvovala operácie, avšak v konaní nárok nepreukázala, že by bolesti, ktorými trpela boli zvlášť mučivé, ako to predpokladá súdna prax v obdobných prípadoch, preto rozhodnutie súdu o priznaní 30-násobku nepovažuje za primerané, ale za primerané považuje 10-násobok základného bodového ohodnotenia teda 19.791,87 eur (1.113,75 b x 60 x 10 = 668.250 Sk - 72.000 Sk plnené = 596.250 Sk, t. j. 19.791,87 eur). V prípade priznania 10-násobku základného bodového ohodnotenia pri SSÚ súd prvého stupňa dostatočne nezhodnotil tú skutočnosť, že žalobkyňa už pred nehodou mala poškodené zdravie, trpela na obojstrannú nedoslýchavosť a tinitus - v 11/1999 bola kvôli tomu hospitalizovaná, koxartrózou vľavo III-IV. stupňa (v roku 1976 komplikovaná zlomenina krčka ľavej stehnovej kosti), mala 13-14 dioptrie, problémy z klimaktéria, mala depresívne stavy a podráždenosť v dôsledku manželských nezhôd, alkoholizmu manžela. Z psychiatrického posudku MUDr. Grigelovej, znalkyne z oblasti psychiatrie, v prípade žalobkyne ide o osobnosť s pithiatickou štruktúrou, ktorá je zameraná na riešenie problémov v rodine získaním finančných prostriedkov zo sporu (poistky), keďže má rozplánované splatenie dlhov, vyplatenie manžela atď. Lekárske správy o mimoriadnom odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia nemôžu byť jediným dôkazom, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o uplatnenom nároku. Už v čase pred nehodou bola žalobkyňa členkou Únie nevidiacich a slabozrakých, s manželom vzhľadom k jeho alkoholizmu a žiarlivosti mali matrimoniálne nezhody, chodila a v súčasnosti pravidelne chodí do klubu dôchodcov, na nákupné výlety, podľa vyjadrenia psychiatra má nadštandardné sociálne kontakty. Za primerané považuje odvolateľka 5- násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia, t. j. 6.970,72 eur (875b x 60 x 5 = 262.500 Sk - 52.500 Sk plnené = 210.000 Sk, t.j. 6.970,72 eur). Žalobkyňa ani žalovaný odvolací návrh nepodali. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, odvolanie vedľajšej účastníčky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny a je dôvodné ho v zmysle § 219 O.s.p. potvrdiť. Podľa § 444 O. z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 7 ods. 1 odškodňovacej vyhlášky (vydanej na vykonanie ust. § 444 O. z. a s účinnosťou od 1. augusta 2004 nahradenej zákonom upravujúcim rovnakú problematiku, v tejto súv. por. i čl. I § 12 a čl. III zákona č. 437/2004 Z. z.) výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod; podľa odseku 2 tohto ustanovenia celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk a podľa odseku 3 tu citovaného ustanovenia vyhlášky (v znení platnom a účinnom od 1. apríla 1995, tu por. tiež čl. I bod 1 a čl. III vyhlášky č. 47/1995 Z. z.) v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2; kým napokon podľa znenia ostatného zhora citovaného ustanovenia odškodňovacej vyhlášky platného a účinného do 31. marca 1995 vrátane v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. Zmenou odškodňovacej vyhlášky s účinnosťou od 1. apríla 1995 došlo k zmierneniu pôvodne značne obmedzujúcej podmienky pre uplatnenie postupu predpokladaného ustanovením § 7 ods. 3 vyhlášky, teda na vybočenie (súdom) z medzí nachádzajúcich sa v skorších odsekoch rovnakého paragrafu vyhlášky (v ods. 1 a 2) - nakoľko prechod od formulácie „v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa“ k novej formulácii „v prípadoch hodných osobitného zreteľa“ podľa názoru odvolacieho súdu prakticky ani inak vyložiť nešlo. Skoršie výnimočné priznávanie zvýšených náhrad podľa § 7 ods. 3 odškodňovacej vyhlášky s poukazom na mimoriadne (napr. kultúrne, športové či všeobecne spoločenské) aktivity poškodeného pred vznikom škody a výrazné obmedzenie či dokonca stratu možnosti v takýchto aktivitách neskôr pokračovať (čo obdobne platilo aj u nedostatku takýchto aktivít a na tom závislého odopierania súdov zvýšené náhrady priznávať) sa viazalo výlučne na náhradu za SSÚ. Pri náhrade za bolesti sa totiž na rozdiel od náhrady za SSÚ odškodňujú iné následky poškodenia zdravia a to rôzne bolesti, útrapy, strádania a i obmedzenia poškodeného nielen pri samotnom poškodení zdravia, ale aj v priebehu procesu odstraňovania či aspoň zmierňovania následkov takéhoto poškodenia a v prípade trvalých či aspoň dlhšie trvajúcich následkov i po prípadnom liečení či uskutočnení lekárskych výkonov (spôsobilých v miere zodpovedajúcej stavu dostupných poznatkov lekárskej praxe a medicínskym postupom reparovať dôsledky poškodenia zdravia) i v neskoršom čase. Pritom treba opäť vziať do úvahy, že náhrada za bolesti a náhrada za SSÚ sú dvoma rôznymi druhmi náhrad, ktoré majú odlišný charakter i účel a že existencia dôvodov mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesti nemusí mať automaticky za následok aj zvýšenie náhrady za SSÚ, resp. nemusí prichádzať do úvahy zvýšenie v rovnakom rozsahu (a naopak). Existujú totiž zjavne poškodenia zdravia, ktoré samy osebe alebo priebeh ich liečby nie sú obzvlášť bolestivými a nie sú tak spojenými s mimoriadnymi fyzickými útrapami poškodeného, avšak ich následky sa môžu prejaviť v radikálnej zmene pôvodného spôsobu života poškodeného (napr. oslepnutie alebo ochrnutie); na druhej strane však iné poškodenia zdravia nemusia mať nutne za následok sťaženie skoršieho spoločenského uplatnenia poškodeného alebo sa takýto dôsledok prejaví len v obmedzenej miere, avšak samotné poškodenie zdravia, dostupný spôsob jeho liečby a i život poškodeného po ukončení dostupnej liečby je sprevádzaný značnými (objektívne nemerateľnými) bolesťami alebo i stavmi pred poškodením zdravia neznámymi (napr. únava, zmeny nálad a pod.). Napokon nemožno vylúčiť, že niektoré dôsledky poškodenia zdravia sa môžu prejaviť ako v rovine bolestí, tak i v rovine sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného (napr. tunajším súdom v minulosti prejednávaná vec poškodenia zdravia, v ktorej popri bolestivých následkoch poškodenia zdravia postrelením tu bolo i nesporné znemožnenie poškodenej, teda osobe ženského pohlavia donosiť a porodiť vlastné dieťa). Odvolací súd má za to, že bolestivosť úrazov žalobkyne, ich následnej liečby i neskôr prežívaných bolestí nepochybne odôvodňoval zvyšovanie náhrady nad vyhláškou normovaný rámec, preto bolo treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, keď pristúpil k zvýšenie náhrady za bolesti v rozsahu ním priznanom, ktorá zodpovedá požiadavkám plnej a tým i spravodlivej nápravy, keďže obsah odvolania vedľajšej účastníčky nie je spôsobilý spochybniť správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených. Treba uviesť, že právo nedefinuje bolesť, jedná sa o pojem, ktorý možno posúdiť z lekárskeho hľadiska, pričom súd má nepochybne oprávnenie skúmať, či lekárom určený základný počet bodov je adekvátny bolesti, za ktorú, okrem bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním jej následkov, sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody (napr.: závažné psychické zmeny, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu). U práva na zvýšenie náhrady za SSÚ prípadmi hodnými osobitného zreteľa (pre zvýšenie tejto náhrady) je spravidla obmedzenie či úplné vylúčenie poškodeného (práve v dôsledku poškodenia zdravia) zo skorších aktivít, ktoré boli v čase pred poškodením zdravia bežným spôsobom uspokojovania rôznych potrieb a záujmov poškodeného, resp. i iných osôb (na poškodenom buď závislých či s týmto následky jeho poškodenia zdravia zdieľajúcich), u ktorých šlo nezriedka o výkon činností na vyššej než bežnej úrovni a u ktorých obmedzenie či dokonca i strata možnosti sa im venovať práve v dôsledku poškodenia zdravia musí obvykle viesť i k podstatnej zmene spôsobu života poškodeného. Ak bolo na jednej strane potrebné vychádzať z premisy o nemožnosti dopadu úpravy z ust. § 7 ods. 3 odškodňovacej vyhlášky v znení platnom a účinnom od 1. apríla 1995 len na prípady poškodených činných po stránke spoločenského uplatnenia na celkom mimoriadnej úrovni (t. j. bude sa rešpektovať účel novelizácie vyhlášky, sledujúcej zmiernenie následkov príliš nízko nastavených a s ekonomickou realitou už zjavne nekorešpondujúcich stropov odškodňovania aj u tých poškodených, ktorým bolo, resp. i je vlastné uspokojovanie ich potrieb a záujmov na úrovni, ktorú možno označiť iba za bežnú) a na strane druhej z nutnosti vyhodnotenia tiež potenciálu schopností poškodenej sa spoločensky uplatniť pred škodovou udalosťou i po nej; musí byť zjavné, že súd prvého stupňa si aj v tomto smere opatril dostatok skutkových zistení spôsobilých podporiť napadnutým rozsudkom vyslovený záver, že z pohľadu obmedzenia žalobkyne v jej spoločenskom uplatnení došlo k obmedzeniu a aj vylúčeniu poškodenej zo skorších aktivít, ktoré boli v čase pred poškodením zdravia bežným spôsobom uspokojovania rôznych potrieb a záujmov poškodenej, preto aj tu bolo na mieste zvyšovanie náhrady nad vyhláškou normovaný rámec a bolo treba súhlasiť aj so súdom prvého stupňa priznaným rozsahom tejto náhrady. Odvolací súd preto v takejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods. 4 O.s.p.). K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosť ním uložená nebude splnená dobrovoľne v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.