Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/192/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206463 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2711206463.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Komerční banka, a.s., Na Příkopě 969/33, Praha 1, Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Majerom, Legionárska 14, Trenčín, proti žalovaným: 1. W. W., nar. XX.XX.XXXX a 2. D. W., nar. XX.XX.XXXX, obom bytom M. XXX, F., o zaplatenie 32.011,83 Kč s príslušenstvom, o odvolaní oboch žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/157/2012-167 zo dňa 28.04.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny 32.011,81 Kč s príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o úvere č. 0670007225668 zo dňa 04.12.207, na základe ktorej žalovaným poskytol úver vo výške 40.000,- Kč. Okresný súd Skalica rozsudkom zo dňa 28.04.2014 konanie v časti o úroku z omeškania vo výške 450,08 Kč a o úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 7.300,38 Kč od 02.03.2011 do zaplatenia zastavil a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 32.011,81 Kč, úrok z úveru 7.300,38 Kč, úrok z omeškania 2.787,70 Kč, úrok vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32.011,81 Kč od 02.03.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne z tej istej sumy od 02.03.2011, všetko do troch dní. Súčasne žalobcovi podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 942,62 eur (105,- eur + 837,62 eur). Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca skutkovo a právne dôvodil tým, že dňa 4.12.2007 uzatvoril so žalovaným v 1.rade Smlouvu o úvěru č. 0670007225668 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 40 000 Kč. Žalovaný v 2.rade uzatvoril zmluvu o úvere ako spoludlžník. Úver bol dojednaný s úrokovou sadzbou 14,9 % so splatnosťou jednotlivých splátok tak, ako je uvedené v zmluve o úvere. Žalovaní sa zaviazali uhradiť poskytnutý úver spolu s dojednanými úrokmi. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.1.2010 v dôsledku nesplnenia si zmluvných povinností žalovanými. Žalovaní sa v zmluve zaviazali hradiť žalobcovi poplatky spojené s úverom a dodržiavať Obecné úvěrové podmínky Komerční banky, a.s. Žalovaní ku dňu 1.3.2011 dlžili žalobcovi celkovú pohľadávku vo výške 43 587,85 Kč pozostávajúcu z istiny 32 011,81 Kč, úverových poplatkov 0 Kč, úroku 7 300,38 Kč a úroku z omeškania 4 275,66 Kč. Žalobca ďalej požadoval úrok vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 39 312,19 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má pobyt na území SR. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie návrhom uplatneného nároku žalobcu. Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle článku 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, je v danej veci daná na konanie právomoc súdov Slovenskej republiky. Právom rozhodným pre toto konanie, je podľa čl. 4 ods.1 Rímskej zmluvy I, účinnej pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 01.07.2006, právo Českej republiky. Súd priznal žalobcovi ním v konaní uplatnený nárok európskym platobným rozkazom č.k. 5Ro/353/2011-64 zo dňa 10.1.2012, ktorý sa podaním odporu obomi žalovanými zrušil v celom rozsahu. Žalovaní odpor odôvodnili tým, že v žalovaný 1 v dôsledku pracovného úrazu stratil zamestnanie a dostal sa do hmotnej núdze, jeho manželka žalovaná 2 poberá v dôsledku úrazu chrbtice plný invalidný dôchodok, bývajú v podnájme s 5 člennou rodinou, uvedené úvery boli kryté životnou poistkou založenou v KB. Boli by schopní splácať svoj dlh čiastkami 20-50 eur mesačne. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril tak, že žalovaní nerozporovali existenciu ani výšku dlžnej čiastky, iba z dôvodu sťaženej finančnej situácie žiadali o pozastavenie platenia dlžnej čiastky a o úhradu dlžnej čiastky v splátkach. Žalobca súhlasil s návrhom žalovaných splácať dlžnú čiastku v splátkach a navrhol minimálnu výšku mesačnej splátky vo výške 3 700 Kč pod stratou výhody splátok pri nezaplatení niektorej z nich. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s postupom, ktorí uviedli žalovaní, že dávajú žalobcovi plnú moc k prevedeniu finančných prostriedkov zo životnej poistky žalovaných, nakoľko takýto postup nebol žalobcom akceptovateľný, je iba na žalovaných, aby požiadali o vyporiadanie zmluvy týkajúcej sa životnej poistky a prípadne aby použili vyplatené peňažné prostriedky zo zmluvy na úhradu svojich pohľadávok. Žalobca na podanom návrhu trval v plnom rozsahu, nakoľko žalovaní nevykonali žiadne úhrady odo dňa 22.9.2011. Svojím podaním zo dňa 12.12.2012 doplnil žalobca návrh tak, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaným úver vo výške 40 000 Kč tak, ako je zjavné tiež z historického výpisu zo dňa 1.3.2011 a tiež z interného účtovného dokladu zo dňa 4.12.2007. V súlade s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o úvere boli žalovaní povinní hradiť úroky z úveru a to v zmysle čl. 5 ods. 1 vo výške 14,90 % ročne, s povinnosťou uhrádzať úroky vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá úhrada mala byť vykonaná v najbližšom 20. dni v mesiaci po zahájení čerpania úveru. V súlade s čl. 4 ods. 4 zmluvy o úvere počnúc dňom 20.1.2008 boli žalovaní vždy k 20. dni v mesiaci povinní hradiť istinu, minimálna mesačná splátka bola vo výške 852 Kč, konečná splatnosť celého úveru bola dňa 20.11.2013. Splátky obsahovali len istinu a úroky z úveru. V prípade omeškania so splácaním splátok boli žalovaní povinní hradiť úroky z omeškania v zákonnej výške, keďže žalovaní sú spotrebitelia. V súlade s čl. 2 ods. 4 zmluvy o úvere boli žalovaní povinní hradiť poplatky za poskytnuté služby, ktorých výška je uvedená v prehľade poplatkov spojených s úverom, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere. Žalobca započítaval úhrady žalovaných najskôr na istinu a potom na úroky z úveru. Žalovaní od 20.12.2007 do 20.8.2009 vykonali celkom 22 úhrad splátok spolu vo výške 17 304,89 Kč, prvú dňa 20.12.2007 vo výške 264,89 Kč, následné v dňoch 21.1.2008, 26.2.2008, 26.3.2008, 28.4.2008, 27.5.2008, 26.6.2008, 29.7.2008, 26.8.2008, 26.9.2008, 26.11.2008, 29.12.2008, 29.1.2009, 20.2.2009, 20.3.2009, 30.4.2009, 20.5.2009, 17.7.2009, 20.7.2009, 20.8.2009 každú vo výške 852 Kč, dňa 20.10.2008 v sume 473,21 Kč a 29.10.2008 v sume 378,79 Kč. Splátky žalovaných boli započítané na istinu v sume 7 988,19 eur a na úroky v sume 9 316,70 Kč. Nesplatený úrok ku dňu 1.3.2011 je vo výške 7 300,38 Kč a nesplatený úrok z omeškania je vo výške 3 237,78 Kč a nie vo výške 4 275,66 Kč ako uviedol žalobca v návrhu a preto zobral žalobca úrok z omeškania vo výške 1 037,88 Kč späť. Žalobca žiadal po späťvzatí priznať istinu 32 011,81 Kč, úrok z úveru 7 300,38 Kč, úrok z omeškania 3 237,78 Kč, úrok vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd uznesením č.k. 3C/157/2012-118 zo dňa 7.1.2013 konanie čiastočne o úrok z omeškania vo výške 1 037,88 Kč zastavil. Žalobca sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná 2, nedostavil sa žalovaný 1, žalovaná 2 ospravedlnila jeho neúčasť. Súd, majúc za splnené podmienky, dané v § 101 O.s.p., vec prejednal a rozhodol bez účasti ospravedlneného žalobcu a bez účasti ospravedlneného žalovaného 1. Súd vykonal dokazovanie Smlouvou o úvěru č. 0670007225668 zo dňa 4.12.2007, Přílohou ke Smlouvě o úvěru (přehled poplatků spojených s úvěrem), Úvěrovými podmínkami pro fyzické osoby nepodnikatele s účinnosťou od 1.6.2007, Interním účetním dokladem pro jednoduché zápisy, výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky zo dňa 7.1.2010 spolu s doručenkou pre žalovaného 1, vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa 11.6.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.12.2012 a zo dňa 19.4.2013, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej 2 a zistil tento skutkový stav veci : Smlouvou o úvěru č. 0670007225668 zo dňa 4.12.2007 uzatvoril žalobca so žalovanými podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku Smlouvu o kreditní kartě a podľa § 497 Obchodního zákoníku zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 40 000 Kč a to jednorazovým čerpaním a žalovaní sa zaviazali splatiť úver najneskôr do 20.11.2013. V zmysle článku 4.2 bol žalobca oprávnený vykonávať úhrady splátok vyčerpanej istiny spotrebiteľského úveru a úrokov prevodom z účtu žalovaných č. 35-4557400237/0100 bez súhlasu žalovaných. Žalovaní sa zaviazali zabezpečiť, aby v deň splatnosti boli na bežnom účte prostriedky zodpovedajúce výške splatnej istiny spotrebiteľského úveru a splatných úrokov. V zmysle článku 4.3 odo dňa čerpania boli žalovaní povinní uhrádzať žalobcovi úroky z vyčerpanej istiny spotrebiteľského úveru vo výške 14,90 % ročne a to uhrádzať úroky mesačne vždy 20. dňa mesiaca, prvá úhrada úrokov bude vykonaná za obdobie odo dňa čerpania do najbližšie nasledujúceho 19. dňa kalendárneho mesiaca. V zmysle článku 4.4 od 20.1.2008 boli žalovaní povinní splácať žalobcovi vyčerpanú istinu spotrebiteľského úveru a to v pravidelných mesačných splátkach splatných vždy 20. dňa kalendárneho mesiaca. Výška splátky vyčerpanej istiny úveru mala vždy zodpovedať rozdielu medzi čiastkou 852 Kč a výške úrokov splatných za obdobie od predchádzajúceho dňa splatnosti úrokov, prípadne splátky vyčerpanej istiny úveru do daného dňa splatnosti. Odporcovia tak boli povinní splatiť istinu úveru 71 mesačnými anuitnými splátkami vo výške 852 Kč. Výška poslednej splátky mala zodpovedať čiastke nesplatenej istiny úveru a neuhradených úrokov. V zmysle článku 4.6 boli žalovaní povinní platiť úroky z omeškania vo výške stanovenej v oznámení. V zmysle článku 8.1 bola ročná percentuálna miera nákladov stanovená vo výške 16,01 %. V příloze ke Smlouvě o úvěru (přehled poplatků spojených s úvěrem) bol uvedený prehľad poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom. Úvěrovými podmínkami pro fyzické osoby nepodnikatele s účinnosťou od 1.6.2007 súd zistil, že tvoria súčasť zmluvy o úvere. Podľa článku XI. bod 1 písm. a) sa považuje za prípad porušenia zmluvy, ak sa klient dostane do omeškania s úhradou akéhokoľvek peňažného záväzku vzniknutého na základe zmluvy. Následne podľa bodu 2 písm. f) je banka oprávnená požadovať okamžité splatenie celej vyčerpanej istiny úveru a príslušenstva. Interním účetním dokladem pro jednoduché zápisy súd zistil, že v ňom dňa 4.12.2007 žalovaný 1 udelil súhlas s vyčerpaním úveru v sume 40 000 Kč. Výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky zo dňa 7.1.2010 spolu s doručenkou pre žalovaného 1 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie celej úverovej pohľadávky vo výške 33 912,48 Kč, z dôvodu, že sa dostal do omeškania s úhradou splatných záväzkov. Z Poistnej zmluvy, na ktorú sa žalovaní odvolávali súd zistil, že ide o Smlouvu o životním pojištění VITAL, ktorá neslúži k poistnému krytiu nepovoleného debetu, ale k zaisteniu ochrany blízkych poistenca pred finančnými dôsledkami jeho smrti. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu predniesol, že je listinnými dôkazmi preukázaná dôvodnosť jeho návrhu a zo strany žalovaných nebola existencia a výška pohľadávky namietaná. K tvrdeniu žalovaných, že pohľadávka mala byť krytá poistnou zmluvou dal vyjadrenie, že je na samotných žalovaných aby toto tvrdenie preukázali. Žalovaným nebola daná výpoveď zo zmluvy, banka od zmluvy neodstúpila, nestalo sa tak ani zo strany žalovaných, bola iba zosplatnená pohľadávka, na čo mal žalobca právo podľa obchodných podmienok, s ktorými boli žalovaní oboznámení. O tom, že sa veriteľ rozhodol zosplatniť pohľadávku, žalovaných písomne oboznámil, o čom priložil doručenku. Uviedol, že mu nie je známa poistná zmluva, ktorú uzatvorili žalovaní. Z výsluchu žalovanej 2/ súd zistil, že ona a žalovaný 1 pri poskytnutí pôžičky od žalobcu uzatvorili poistnú zmluvu k úveru, kde v prípade, že by ako dlžníci posledný rok úver nesplácali, banka si mohla automaticky zobrať sumu, ktorú žalovaní po dobu 3 rokov nasporili na poistke. Mesačne so splátkami uhrádzali aj poistku v sume 400 Kč a to samostatne na iný účet, splátky veriteľovi žalovaní hradili vo výške 3 600 Kč na iný účet odlišný od účtu súvisiaceho s poistkou. Pravidelne veriteľovi splácali úver po dobu 12 mesiacov, kým sa im stal úraz a preto žiadali veriteľa, aby si uspokojila úver z poistky. Poistku za úver platili po dobu 6 rokov, poistka mala končiť vo februári 2011, poistka im nebola vyplatená, je pozdržaná bankou. Keď sa domáhali, aby si banka uspokojila svoj dlh z poistky, bolo im oznámené, že všetko má advokát. Dávali banke plnú moc, aby si uspokojila svoju pohľadávku voči nim z poistky, domnievala sa, že ak má na poistke 50 000 Kč, tak si banka mohla pohľadávku uspokojiť z poistky. Ďalej uviedla, že banka s nimi nevyjednávala podmienky zmluvy o úvere, neposkytla im sumu 40 000 Kč, ale len sumu 39 000, nakoľko 1 000 Kč si odpočítala ako poplatok v súvislosti s prípravou a poskytnutím úveru. Úver si brali pre potreby domácnosti. Podaním zo dňa 19.4.2013 právny zástupca žalobcu vzal návrh čiastočne späť o úrok z omeškania vo výške 450,08 Kč. Žalobca ďalej trval na návrhu o zaplatenie istiny 32 011,81 Kč, úroku z úveru 7 300,38 Kč, úroku z omeškania 2 835,41 Kč, úroku vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd zistil, že v pôvodnom návrhu žiadal žalobca úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 39 312,19 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia, kým ďalej už od 14.12.2012 žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia. Podľa obsahu podania žalobcu ide o späťvzatie časti úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 7 300,38 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia preto konanie čiastočne aj v tejto späťvzatej časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Súd ďalej poznamenáva, že v podaní žalobcu zo dňa 19.4.2013, v ktorom žalobca zobral návrh čiastočne späť o úrok z omeškania vo výške 450,08 Kč, došlo pravdepodobne v chybe v počítaní zo strany právneho zástupcu žalobcu, keď žalobca žiadal pred týmto podaním priznať úrok z omeškania vo výške 3 237,78 Kč, pričom úrok z omeškania zobral späť vo výške 450,08 Kč, z čoho vyplýva, že v súčasnosti má žalobca predstavuje nárok na úrok z omeškania sumu 2 787,7 Kč a nie vo výške 2 835,41 Kč, tak ako uviedol vo svojom podaní zo dňa 19.4.2013. Právny zástupca žalobcu sa ďalej dňa 19.4.2013 vyjadril, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 a nas. Obchodního zákoníku (ďalej len „OBZ“) ako zmluva výslovne v zákone neupravená. Sama zmluva predstavuje dve samostatné zmluvy zahrnuté do jednej listiny, čo umožňuje ust. § 275 ods. 1 OBZ. Toto ustanovenia výslovne uvádza, že v takomto prípade sa každá zo zmlúv posudzuje samostatne, čo je i tento prípad. Keďže sa jedná o dva samostatné na sebe úplne nezávislé záväzky, má žalobca za to, že potvrdenie o vydaní kreditnej karty je pre záväzok žalovaných, ktorý je predmetom tohto konania, úplne bezvýznamný. Podľa neho zmluva o úvere v zmysle § 55 Občanského zákoníku neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach zmluvných strán. Žalobca ďalej oznámil, že žalovaní mali pred podpísaním zmluvy o úvere možnosť podrobne sa zoznámiť s daným produktom a jeho podmienkami, prípadne si zvoliť iný produkt, mali možnosť si vybrať inštitúciu u ktorej si o daný úver zažiadajú. K tvrdeniu žalovaných týkajúceho sa uzavretia poistnej zmluvy uvádza, že súčasťou zmluvy o úveru bolo i ustanovenie o pristúpení ku kolektívnemu poisteniu ku spotrebiteľským úverom (čl. 15 zmluvy o úvere). K samotnému pristúpeniu žalovaných k poistnej zmluve však nedošlo, nakoľko nezodpovedala technickým zásadám pre dojednanie poistenia. Ku vzniku poistenia k uvedenému úveru tak nedošlo, čo bolo tiež písomne žalobcom oznámené žalovaným. Poistná zmluva, na ktorú sa žalovaní odvolávajú predstavuje Smlouvu o životním pojištění VITAL, ktorá neslúži k poistnému krytiu spotrebiteľských úverov, ale k zaisteniu ochrany blízkych poistenca pred finančnými dôsledkami jeho smrti. Ide o poistenie pre prípad smrti alebo dožitia. Táto poistná zmluva sa netýka predmetnej úverovej zmluvy a žalobca preto nemôže vykonať žiadne započítanie či úhradu dlžnej čiastky z poistky. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku (ďalej len Obchodní zákoník“), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníku Je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občanský zákoník“) dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis (nařízení vlády č. 33/2010 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení). S účinnosťou novely nařízení vlády č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sadzby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi žalobcom a žalovanými 1, 2 vznikol uzavretím zmluvy o úvere obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka Českej republiky, na základe ktorého žalobca poskytol v prospech žalovaných finančné prostriedky v dohodnutej výške a žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovaným plniť ustanovenia zmluvy o úvere. Žalovaní sa preukázateľne dostali do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, žalobca si preto uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške. Žalobca z dôvodu neuhrádzania splátok žalovanými zosplatnil celý dlh o čom oboznámil žalovaných. Pretože žalovaní si neplnili riadne svoje povinnosti splácať úver, žalobca vyzval žalovaných listom zo dňa 7.1.2010 k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky. Záväzok žalovaných po uhrádzaní splátok a po dvoch čiastočných späťvzatiach, o ktorých súd rozhodol, tvorí istina 32 011,81 Kč, úrok z úveru 7 300,38 Kč, úrok z omeškania 2 787,7 Kč, čo má súd preukázané výpisom z účtu žalovaných ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.4.2013. Žalovaná 2 na výsluchu uviedla, že banka im neposkytla sumu 40 000 Kč, ale len sumu 39 000, nakoľko 1 000 Kč si odpočítala ako poplatok v súvislosti s prípravou a poskytnutím úveru. Súd preskúmal uvedené tvrdenie žalovanej 2, avšak zistil, že žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaným úver vo výške 40 000 Kč, čo vyplýva z historického výpisu z účtu, kde dňa 4.12.2007 je uskutočnená transakcia nazvaná čerpanie úveru s uvedením sumy 40 000 Kč. Uvedené vyplýva tiež z interného účtovného dokladu zo dňa 4.12.2007 a preto súd nemal pochybnosti o poskytnutí úveru žalovaným vo výške 40 000 Kč. Žalovaní ako dlžníci nepreukázali, že ich záväzok zaplatiť svoj dlh zanikol zaplatením alebo iným zákonom prípustným spôsobom, napríklad započítaním z inej ich pohľadávky voči žalobcovi, a preto súd žalovaných zaviazal na povinnosť zaplatiť dlh tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalovaní sa ďalej v konaní bránili tým, že so žalobcom uzatvorili poistnú zmluvu, na základe ktorej si mal žalobca previesť finančné prostriedky z poistky na úhradu svojej pohľadávky. Žalovaní súdu nepredložili poistnú zmluvu k úveru na základe ktorej podľa tvrdenia žalovanej 2 mala banka automaticky zobrať sumu, ktorú žalovaní po dobu 3 rokov nasporili na poistke a ktorú si mala banka započítať na záväzok žalovaných z úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Na svoje tvrdenie neuniesli dôkazné bremeno a súd nemôže akceptovať bez súhlasu žalobcu, ktorý je veriteľom žalovaných, aby bola započítané v prospech žalobcu plnenie z poistnej zmluvu Vital, ktorá sa týka krytia inej poistnej udalosti ako krytia v prípade poistnej udalosti z úveru. Súd preskúmal uvedenú zmluvu, pričom táto neobsahuje žiadne ustanovenia o poistnom, použiteľné na záväzky žalovaných z neuhradených úverov. Taktiež trvalý príkaz na úhrady poistného, ktorý predložili žalovaní sa netýkal poistenia úveru v tomto konaní. V konaní nebolo preukázané, žeby boli žalovaní poistený v súvislosti s poskytnutým úverom od navrhovateľa pri nesplácaní úveru. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.1.2010 v dôsledku nesplnenia si zmluvných povinností žalovanými v zmysle čl. XI. ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 písm. f) ÚP, čo bolo oznámené žalovaným listom zo dňa 7.1.2010, kedy účinky zosplatnenia nastali k 20.1.2010. Zo strany žalovaných nedošlo k úhrade žalobcovej pohľadávky a žalovaní ani zaplatenie toho, čo uplatnil žalobca v súdnom konaní po nich netvrdili a preto súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 32 011,81 Kč, úrok z úveru 7 300,38 Kč, úrok z omeškania 2 787,7 Kč a úrok vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia. Súd ďalej zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občanského zákoníku a nařízením vlády č. 33/2010 Sb. úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia. Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. K návrhu žalobcov na povolenie im splátok ohľadom splácania dlhu touto formou súd uvádza, že aj keď ich finančné pomery v dôsledku zrejme aj zdravotného stavu žalovanej 2/ a jej dávok z invalidného dôchodku, aj keď obaja žalovaní sú živiteľmi viacčlennej rodiny, príjmom rodiny je aj zárobok žalovaného 1/ z jeho pracovnej činnosti a ak aj dal žalobca súhlas s povolením splátok žalovaným, žalobca navrhol vyššiu splátku oproti výške navrhnutou žalovanými a k dohode o výške splátok medzi účastníkmi nedošlo. Pri rozhodnutí o nepovolení splátok žalovaným súd vzal do úvahy, že splatnosť úveru nastala 20.1.2010, konanie na súdu začalo podaním návrhu dňa 3.11.2011 a od týchto momentov žalovaní neuhradili žalobcovi žiadnu splátku. Pri použití ustanovenia § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. treba podľa názoru súdu zohľadniť nielen právo na splátky, ale aj povinnosti dlžníka a jeho správanie sa voči veriteľovi vzhľadom na jeho právo byť uspokojený dlžníkom peňažným plnením v primeranom čase. Vzhľadom k tomu, že žalovaní ani počas súdneho konania neprejavili vôľu začať splácať dlh v splátkach, súd mal za to, že nie je dôvodné vyhovieť ich návrhu na povolenie splátok. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietali, že banke navrhli úhradu pohľadávky z poistky, o zrušenie ktorej už požiadali, a že žalobcovi dňa 20.11.2013 uhradili sumu 10.909,- Kč a dňa 16.05.2014 sumu 32.012,- Kč. Žiadali, aby súd žalobcovi nepriznal právo na úroky z omeškania a aby prihliadol na ich nepriaznivú finančnú situáciu vyplývajúcu zo skutočnosti, že žalovaná v druhom rade je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 123,- eur a žalovaný v 1 rade zarába mesačne 12.000,- Kč, pričom majú tri nezaopatrené deti. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukazoval na to, že žalovaní boli v konaní pred súdom prvého stupňa nečinní a ani v odvolaní nerozporujú existenciu dlžnej čiastky. Platbu žalovaných zo dňa 20.11.2013 vo výške 10.908,53 Kč započítal v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 Obch. zák. na súvisiacu pohľadávku č. 0000276780351107 vzniknutú zo zmluvy o zriadení a vedení Expreskonta zo dňa 16.05.2015 nakoľko žalovaní pri realizácii platby neurčili, na ktorú pohľadávku smeruje. Platba zo dňa 16.05.2014 vo výške 32.011,81 Kč bola započítaná na predmetnú pohľadávku, na poníženie istiny vo výške 9.143,69 Kč a čiastočnú úhradu úroku z úveru vo výške 22.868,31 Kč. V súvislosti s týmto plnením žalovaných vzal žalobca v časti uhradenej čiastky na istinu a úroky z úveru vo výške 32.012,- Kč späť a vo zvyšnej časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné v odvolacom konaní potvrdiť ani zmeniť. Je potrebné konštatovať, že žalovaní v konaní pred súdom prvého stupňa v zásade nerozporovali výšku svojho dlhu voči žalobcovi a ich námietky mali súvislosť skôr s možným spôsobom úhrady dlhu a ich schopnosťou plnenia ako so spochybňovaním nároku žalobcu, v konečnom dôsledku však plnením v dobe po rozhodnutí súdu prvého stupňa v spojení s vyjadrením žalobcu k ich odvolaniu spochybnili samotný právny základ predmetu sporu. Žalobca v konaní uplatnenú sumu 32.011,81 Kč prezentoval ako neuhradený zostatok istiny úveru poskytnutého v pôvodnej výške 40.000,- Kč, pričom súdom prvého stupňa mu k tejto čiastke bolo priznané aj uplatnené úročenie úrokom z úveru vo výške 14,9 % a súčasne úrokom z omeškania vo výške 7,75 %. Podľa vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaných prijatá platba zo dňa 16.05.2014 vo výške 32.011,81 Kč bola započítaná na poníženie istiny vo výške 9.143,69 Kč a čiastočnú úhradu úroku z úveru vo výške 22.868,31 Kč, ktorá skutočnosť v rozpore s doterajšími stanoviskami žalobcu naznačuje, že súdom priznaná čiastka 32.011,81 Kč nepredstavuje iba istinu úveru, ale aj (v prevažnej väčšine) úroky z úveru, ktoré by rozhodnutím súdu mali byť opätovne úročené úrokmi z úveru (14,9 % zo sumy 32.011,81 Kč od 02.03.2011 do zaplatenia) a súčasne úrokmi z omeškania (7,75 % zo sumy 32.011,81 Kč od 02.03.2011 do zaplatenia). Nakoľko právne posúdenie takto špecifikovaného nároku zo spotrebiteľského úveru nemôže zodpovedať právnemu posúdeniu nároku špecifikovaného pôvodne žalobou, odvolací súd bez rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí žaloby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne vo veci rozhodne po presnom zadefinovaní predmetu sporu z hľadiska právnej podstaty jeho jednotlivých častí a vysporiadaní sa s argumentáciou žalovaných týkajúcou sa plnenia vo výške 10.000,- Kč z roku 2013. V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.